Preklady fanfiction Harryho Pottera

Február

Tretieho informácia z Vianočnej pošty viedla k smrti či zatknutiu dvanástich smrťožrútov v Surrey, keď Rád podnikol nájazd na ich úkryt. Bola medzi nimi Bellatrix Lestrangeová a Harryho oči v tej tme smaragdovo zažiarili ako svetlo z Avady Kedavry, keď sa na ňu pozrel. Ale nevrhol ju a ona nezomrela. Hermiona bola tak znechutená faktom, že časť z nej si priala, aby ju použil, že sa jej päť minút v kríkoch naprázdno zdvíhal žalúdok a ona si uvedomila, že to bolo len preto, že od predvčerajška nejedla.

Desiateho sa na ich prahu ukázal Draco Malfoy, chudý a vydesený. Hermiona mu urobila čaj, kým sa vážne rozprával s Shackleboltom, Lupinom a Harrym. Keď sa naklonila ponad stôl, aby pred neho položila šálku s čajom, Malfoy sa  na ňu pozrel...  a potom sa pozrel znova. Na chvíľu Hermionu napadla absurdná a znepokojujúca myšlienka, že jej nakúka do výstrihu a už sa chcela rozzúriť, ale potom si spomenula, že jej okolo krku visel prívesok, obvykle ukrytý za jej oblečením, ale bezpochyby viditeľný, keď sa jej roztvoril okolo krku priveľmi veľký sveter. Jej oči strelili k jeho a na chvíľu si pomyslela, že v nich vidí úľavu, možno vďačnosť, ale potom to zmizlo a on rozprával Harrymu o Temnej hostine, ako keby sa nič nebolo stalo. Pomyslela si, že sa možno Lupin na ňu podivne pozrel, ale nič nepovedal a ona odišla z miestnosti potichu a so slabou červeňou na jej obvykle bledých lícach.

Štrnásteho Hermiona našla Harryho vo svojej izbe sedieť na Ginninej posteli so skoro prázdnou fľašou pašovanej ohnivej whisky, ktorú v komore zanechal Mundungus Fletcher noc predtým, než ho zabili. Keď vošla dnu, otočil k nej svoje kalné, zlomené oči a riekol jej, že nikdy Ginny nepovedal, že ju miluje. Plakal v Hermioninom náruči, až kým nestratil vedomie v posledných hodinách smutného valentínskeho dňa. Hermiona ho zasunula do zaprášenej, dlho nepoužívanej postele, jemne vypáčila tú fľašu z jeho ruky a hodila do seba zvyšok tej tekutiny v troch rýchlych preglgnutiach, vychutnávajúc si to, ako to popálenie takmer zakrylo bolesť, ktorá už tlela v jej hrudi.

Dvadsiateho štvrtého si Hermiona uvedomila, že jej jediný opasok, ktorý jej bol stále dobrý (keď o tom premýšľala, tak to bol ten, čo si kúpila, keď vyšla zo základnej školy) už nemal viacej dierok, aby udržal tie príšerne voľné džínsy na jej vystupujúcich bokoch. Tú noc sa znova ukázal Malfoy, potreboval hovoriť s Harrym a keď prešiel okolo Hermiony v kuchyni pri ceste von, vtlačil jej jablko do ruky a povedal: "Jedz niečo, Grangerová, skôr než ťa odfúkne." Usmiala sa a pre jej tvárové svaly bolo nezvyklé fungovať takýmto spôsobom. Keď do toho jablka zahryzla, chutilo ako leto a slnečné svetlo... a čas pred Vojnou.

Dvadsiateho ôsmeho bola Hermiona na misii, ktorá získala pohár Helgy z Bifľomoru. Keď sa spoločnosť vrátila späť na Grimmauldovo námestie, všetci živí a rozžiarení úspechom, objala Harryho, Rona pobozkala na líce a vzdala sa oslavy v prospech mäkkého vankúša a úniku v spánku. V tú noc sa jej snívalo o výkrikoch a prosbách tých, ktorých smrťožrúti zabili v honbe za týmto pohárom a prebudila sa s priduseným výkrikom, so slzami a v pote zmáčajúcom prikrývky.