The Blood Of The Dragon
Autor: Zensho
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/37/The_Blood_Of_The_Dragon
Dračia krv
Preklad: Jimmi
Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom
Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.
Pozor, napísané v roku 2003, po HP5
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.
Ja som v tom nevinne, dobre? Robila som, čo som mohla. Pozor, ešte dve kapitoly.
Kapitola 37: Praedicae Compleo - Naplnené proroctvo 2/2
Medzitým v priestore, v ktorom sa nachádzal spodok točeného schodiska nahor do veže, Draco, Hermiona a Harry uskočili, keď sa miestnosť, z ktorej práve unikli, totálne zrútila. Mraky prachu a zvyšky trosiek vleteli do priestoru, kvôli čomu sa všetci traja rozkašľali a začali prskať.
"Dúfam, že sa dostali von," povedala Hermiona.
"Harry už bude v poriadku - idem po Noela."
"Nie!" odvetil Harry a zachytil Draca. "Ja musím ísť tiež."
"Šalieš, Potter... teraz nie je čas byť hrdinom, si príliš ťažko zranený."
"Draco má pravdu, Harry! Viem, že si vždy mal v sebe záchranársky komplex, ale toto je smiešne. Pôjdem ja a Draco!"
"NIE!" vykríkol Harry. "Nechápete, ja musím ísť... Som ten jediný, ktorý dokáže poraziť Voldemorta!"
Draco s Hermionou si vymenili pohľady.
"Vážne som ten jediný! Existuje proroctvo... musím to byť ja... ja alebo Neville, ale ja mám na sebe to znamenie, takže som to ja..."
"Stupefy!"
Harry sa v bezvedomí zosypal. Draco sklonil prútik. "Prepáč, Potter, ale toto je vážne pre tvoje vlastné dobro."
Hermiona opatrne stiahla škrtidlo na Harryho zápästí a rozstrasene vstala na nohy.
"Draco... poďme!" naliehavo povedala.
Draco ju láskyplne chytil za plecia. "Ne-nemyslím, že by si mala ísť, Hermiona."
"ČOŽE?"
Draco sa jej pozrel do očí. "Je to príliš nebezpečné. Sama si vážne zranená... Ja som jediný, koho Voldemort chce. Som dobrý bojovník, Hermiona, dokážem ho poraziť sám."
"Si rovnako bláznivý ako Harry!" odsekla Hermiona, oči neveriacky široké. "Je tam môj syn, ty mi nezabrániš tam ísť!"
Hermiona vybehla hore schodmi.
"HERMIONA!"
Draco utekal za ňou. Dokonca pri behu Hermiona cítila, ako slabne. Stratila priveľa krvi... tie schody sa zatáčali... zatáčali...
Zachytil ju pár silných rúk.
"Prosím... musím ísť. Draco, vezmi ma tam. Vezmi ma, inak prisahám, že sa celú cestu preplazím na rukách a nohách."
Draco zasunul ruku pod jej kolená a vyzdvihol ju k svojej hrudi. Objala ho okolo krku. "Vždy si bola tá najtvrdohlavejšia čarodejnica, akú som poznal," povedal, keď kráčal po schodoch spolu s ňou.
Nebolo ľahké bežať po schodoch dokonca s niekým takým štíhlym ako Hermiona Grangerová. Draco dychčal od námahy, keď konečne dosiahol vrch schodiska a prišiel k veľkým dverám. Prekvapivo sa pod jeho rukou poľahky otvorili.
Hermiona začula plakať nejaké dieťa. Noel! Poznala by ten plač kdekoľvek... tak často ho počúvala vo svojich snoch.
"Kde je?" vykríkla a vpadla do miestnosti za Dracom.
Draco stál ako prikovaný, keď postava v červenej kapucni vo vnútri ohnivého pentagramu vyčarovala zelenú hmlu nad jeho synom a potrela telo dieťaťa hnusnou zelenou látkou. Voldemort už začal rituál. Vedľa dieťaťa žiarila jasne červená rumelka.
"Meškáš, Malfoy," zasyčal Voldemort a namieril svoj prútik na Draco. "A tvoje činy sa mi nepáčia. Expelliarmus!"
Dracov prútik mu vyletel z ruky a cez okno von z veže.
"Teraz ty, humusáčka..."
"Nie!" vykríkol Harry, ktorý sa vplazil do miestnosti a pokúšal sa vytiahnuť z habitu prútik nezranenou ľavou rukou.
"Potter!" prekvapil sa Draco.
Voldemort nahnevane zasyčal, na chvíľu rozptýlený.
Hermiona bežala k Noelovi, jeho výkriky ju zúfalo ťahali k nemu.
Toto bola jej šanca, a hoci nikdy predtým nepoužila smrtiacu kliatbu, zdvihla svoj prútik na Voldemorta a odvážne povedala: "Avada Kedavra."
Nastala oslepujúce zelené svetlo, ktoré nasledoval vysoký prenikavý smiech.
"Nevedela si, že ma môže zabiť len Potter, humusáčka?"
Harrymu sa konečne podarilo vytiahnuť prútik z habitu, ale ľavá ruka sa mu triasla, keď ho namieril na Voldemorta.
"Accio prútik."
Harryho prútik vletel Voldemortovi do ruky a Harry zastonal. Voldemort ho zlomil na polovicu.
Draco bol teraz pri Hermione, kryl ju, keď sa pokúšala dostať k Noelovi. Nedokázala tým dieťaťom pohnúť! Vyzeralo to, ako keby bol Noel súčasťou toho kameňa.
"Draco, pomôž mi, nedá sa odlepiť! Noel, vydrž, mamička je tu..."
"Hermiona!" vykríkol Draco, keď ho Voldemort vtiahol do pentagramu.
Zúfalo sa bránil zovretiu Temného pána.
"Krvizradca... špina... malfoyovská ohavnosť!" zasyčal Temný pán, keď svojimi pazúrom podobným nechtom rozškriabal Dracovi hruď.
"TY si ohavnosť!" vykríkol Draco. "Ty nemŕtva príšera!"
Voldemort zdvihol prútik. "Imperio Majora," zasyčal, keď ho namieril na Draca. Dracove telo sa striaslo v kŕčoch, keď sila vysokoúrovňovej kliatby Imperius, ktorú vrhol Voldemort, násilne prúdila jeho žilami. Voldemort zdvihol žiariacu červenú rumelku.
"Pusti ho! Stupefy! Petrificulus Totalus!" Hermiona vrhala na Voldemorta kúzla, ale tie sa od neho odrážali, ako keby mal na sebe noncontagium.
Harry sa pokúsil zablokovať bolesť vo svojom tele. Jazvu mal rozpálenú, ale jeho odrezané prsty boleli viac. Bol zmučený bolesťami z predtým použitého cruoris, ale s enormnou kontrolou sa mu podarilo dostať na kolená a predierať sa smerom k oltáru.
"Bláznivé dievčisko, kúzla mi už teraz nemôžu ublížiť... Som chránený premenou kameňa! Rituál už začal a je príliš neskoro! PRÍLIŠ NESKORO! Obávam sa, že ak chceš zastaviť ten rituál, budeš musieť použiť smrtiacu kliatbu na svojho milenca alebo svoje dieťa... len do toho, nech sa páči..." Voldemort sa chladne zasmial a jeho vysoký, prenikavý chichot rezonoval po miestnosti.
Ten smiech bol taký prenikavý, taký víťazoslávny, že si Hermiona zovrela rukami hlavu. Voldemort vykonal svojím prútikom kúzlo na kúskom červenej rumelky. Tá bezperá medzera, čo mal miesto úst, zasyčala strašlivé slová, ktoré ani Harry ani Hermiona nikdy predtým nepočuli. Zo svojho habitu vytiahol dýku so zahnutou čepeľou.
Ubiehal im čas... Harry vedel, že Hermiona má stále svoj prútik, že zostávala len jedna možnosť, že Voldemort mal pravdu...
"Hermiona, počula si ho... musíš to urobiť!" zajačal Harry.
Hermiona zdvihla prútik a začala plakať. Draco Malfoy... jej jediná skutočná láska... nedokázala ho zabiť.... a ani nedokázala zabiť svoje dieťa... "Ja... ja... nemôžem..." zašepkala Hermiona, keď držala pred sebou prútik, ako keby bola vyrobená z kameňa.
"HERMIONA... VYBER SI!" Harry zúfalo vykríkol, krv z kýpťov jeho useknutých prstov vytvárala na zemi tmavú škvrnu, kým sa stále dral smerom k Voldemortovi. Každý kúštik jeho sily, ktorú mal, bola potrebný k tomu, aby pokračoval ďalej. Nevedel, čo presne chce urobiť, keď sa dostane k Voldemortovi, ale inštinkt ho nútil plaziť sa smerom k nemu.
"Malfoy, začni obetovanie!" prikázal Voldemort. Svojimi šupinatými rukami zdvihol kameň a podal Niger Novacula Dracovi.
Draco potiahol Niger Novacula po pravej rúčke dieťaťa a zjavili sa hrozivé červené rezné rany. Objavili sa kvapky červenej krvi, ktorá stekala po bielej pokožke dieťatka. V pozadí svojej mysle Draco, ktorý sa pozeral nadol, spoznal niečo, čo videl na Vianoce v Dumbledorovej pracovni, v bielej guli... Luciusove ruky pokryté čerstvou červenou krvou rovnako ako dvojicu šupinatých rúk postavy v čiernom plášti. Až na to, že ruky, na ktoré sa pozeral teraz, neboli ruky jeho otca... boli to jeho vlastné. Voldemort začal so zariekavaním, pri ktorom potieral ten kameň krvou dieťaťa.
Dieťa začalo veľmi hlasno kričať, vlasy sa mu zmenili na ohnivú červenú, potom sčerneli bolesťou.
"DRACO!" vykríkla Hermiona. "NEROB TO!"
"HERMIONA... MUSÍŠ TO OKAMŽITE UKONČIŤ!" zreval Harry, hlas mu trhal hrdlo. Čo to s ňou bolo? Harryho jazva bolela tak strašne, že skoro oslepol. Skrz záblesky svetla pred svojimi očami videl, že je Hermiona stále ako prikovaná.
Vedela, že mala moc okamžite ukončiť rituál, vykonať Avadu Kedavru na Draca alebo Noela, ale zdalo sa, že jej myseľ prestala fungovať. Tá voľba bola pre ňu skrátka nepochopiteľná.
"Zabudni na to, Potter. Tá humusáčka to neurobí... nepovedz, že som jej nedal šancu. Accio prútik." Hermionin prútik vyletel z jej ruky do Voldemortovej, kde ho uvoľnene rozlomil vo dvoje.
Rumelka začala žiariť ešte jasnejšie.
Draco sa videl, ako reže ruky svojho syna, ako keby v tranze. Dieťa plakalo. Muž v červenej kapucni vrhal kúzla. Ďalší muž sa plazil po zemi. Ako keby z diaľky počul tú ženu vykríknuť svoje meno...
"D r a c o! P r o s í m..."
Draco sledoval, ako znova porezal svojho syna... každé vlákno v jeho tele sa napälo, aby bojovalo s vôľou Voldemorta. Ruky sa mu triasli, keď sa pokúšal odolať vôli Temného pána. Neporezal to dieťa tak hlboko, ako od neho chcel Temný pán, ale vyžadovalo to úsilie skoro neuveriteľné, aby sa dalo odolať príkazom Temného pána. Voldemortova žiadostivosť a zlo boli v jeho vlastnej mysli, napadajúce myšlienky sa rozťahovali ďalej a ďalej, odporné obrazy zneucťovali jeho dušu.... Legilimencia ho nútila obetovať svoje dieťa...
Výkriky dieťaťa prenikli do jeho mozgu ako slabé lúče slnka prenikajú cez hustý mrak. Malý diamantový drak ležal odhalený na hrudi plačúceho dieťaťa, jeho rubínové oči žiarili... jeho malé krídla sa otvárali a zatvárali.. a on spomínal.
Znova bozkával Hermionu pri Veľkom jazere, bol s ňou na prechádzke v Rokville, smial sa s ňou v spoločenskej miestnosti prefektov, objímal ju po tom, čo porodila ich syna...
Jej roztomilé zlaté oči, ktoré boli plné lásky a prísľubu. "Áno."
Pokúsil sa spomenúť, ako vyzerala, keď sľúbila, že si ho vezme... keby si len dokázal na ten okamih spomenúť, ako vtedy vyzerala... len na ten okamih v ich poslednom dni na Rokforte... keby len ten obraz prenikol cez ten hrozivý čierny mrak Voldemortových diabolských myšlienok... jediný obraz lásky bolo jediné, čo potreboval...
Dracove prsty sa roztvorili a Niger Novacula spadol na oltár vedľa dieťaťa.
"Čo robíš?" zasyčal Voldemort.
"Inferorum… Animas…Gladeus…Valeus…" Draco začul tie slová vyjsť zo svojich úst nezreteľne a pomaly, ako keď sirup steká z lyžice.
Harry a Hermiona sledovali, ako Draco neuveriteľne vyčaroval slabý, a predsa hmotný Cladeus Valeus. Harry neústupne začul Figgov hlas vo svojej hlave: "musíte zhmotniť Gladeus v prípade, že sa ocitnete bez prútika a vo veľkom nebezpečenstve." Harryho hlava plávala, prepínala náhodne medzi obrázkami súboja s Dracom v starej hale Rokfortu a sledovaním, ako mu Lucius urezáva prsty. Sústreď sa, Harry.
"Ty ma nemôžeš zabiť!" zaškriekal Voldemort. "Len Potter to dokáže!"
Draco len tak-tak cítil, ako jeho prsty zovreli rukoväť meča. Začal dvíhať čepeľ.
Harry Potter si uvedomil, čo chce Draco urobiť.
Rovnako Hermiona.
"DRACO! Nieeee!" Vykríkla, hodila sa na Draca, ale Harry sa vrhol na ňu sám a zrazil ju k zemi. Harry nemohol uveriť, že to práve urobil - ale nemal na výber! Pristál zadychčaný na zemi, Hermiona pod ním zúrivo bojovala, bila a zúfala po ňom driapala.
"PUSTI MA. HARRY, ZACHRÁŇ HO! MÔŽEME HO ZACHRÁNIŤ..." kričala Hermiona.
"Draco Malfoy, zruš ten meč!" žiadal Voldemort, jeho hlas už kolísal. "Si pod Imperiom... Prikazujem ti, aby si zrušil ten meč!"
Dracove ruky sa triasli od námahy, s ktorou udržiaval a ovládal Gladeus, kým bol pod Imperiom. Slobodná vôľa, moja vlastná slobodná vôľa. Draco si spomenul na deň, kedy požiadal Hermionu, aby si ho vzala, na ten okamih, ktorý si chcel najväčšmi zapamätať, po tom, čo sa mu prisľúbila... nechceš ma pobozkať...
Harry pritlačil Hermionu ešte silnejšie, hoci cítil, že slabne. Sirius, daj mi na toto silu. Potrebujem silu, aby som ublížil svojej najlepšej priateľke. Potrebujem silu, aby som toto urobil, modlil sa Harry. Bude mať silu, o ktorej Temný pán nevie...
Draco si namieril meč na svoju hruď.
"Ty blázon!" zareval Voldemort.
Draco nahlas vykríkol, keď padal. Z miesta, kde ležala pritlačená Harrym, Hermiona všetko sledovala ako v spomalenom filme.
Draco padal...
... Gladeus sa pomaly strácal v jeho vnútri...
... jeho výkrik a dlho sa ťahajúci nárek.
Harry sa pohotovo odvalil z Hermiona a priplazil sa ku kraju oltára.
Voldemort už mieril prútikom na Harryho, ale Dracove náhle činy ho v rozhodujúcom okamihu rozptýlili.
"Avada... " Tie slová mu zamreli v hrdle.
Harry už schmatol Noger Novacula z miesta, kam ho Draco pustil a so svojou nezranenou rukou ho vrazil Voldemortovi hlboko do hrude.
Čierna krv vytryskla na nich oboch, Harry ticho vykríkol, keď mu tá otrávená čierna tekutina spálila ruky, ale Novacula nepustil. Voldemort vydal prenikavý výkrik, ktorý zatriasol celou vežou a zrútil sa na zem.
...a jeden z nich musí zomrieť rukou druhého, lebo ani jeden nemôže žiť, kým je ten druhý nažive...
Harry klesol na toho porazeného čarodejníka, nakoniec mu úplne došli sily.
Zrazu sa Voldemortovo telo v jeho habite zmenšilo a odporný zapáchajúci prach sa vzniesol z hromady oblečenia. Nič nezostalo. Harryho zranená ruka silne krvácala na látku Voldemortovho habitu, miešala sa s čiernou krvou porazeného Temného pána. Harry okamžite stratil vedomie.
Hermiona sa dovliekla k miestu, kde plakal Noel, nebol ťažko zranený, mal len hlboké škrabance. Potom sa otočila k Dracovmu telu. Draco ležal na boku, šedé oči spola otvorené, čerstvá červená krv rozkvitala na jeho habite. Pramienok krvi mu stekal naboku úst.
"Draco... Draco Malfoy... prosím hovor so mnou," plakala, kým držala v náručí jeho hlavu. Nemohol byť mŕtvy. Nie takto. Nie teraz. Zastonala, keď videla koľko veľa krvi z neho vytieklo. Jeho zvyčajne bledá tvár bola ešte bledšia, strieborné vlasy mal postriekané krvou. Pokúsila sa nahmatať tep jeho srdca, ale ruky sa jej triasli tak veľmi, že to nedokázala poriadne urobiť. Stále bol teplý, stále mal jasné oči... Možno... Len šanca...
"Prosím... Draco, ty si sa nikdy ľahko nevzdával... Malfoy, žiadam, aby si sa vrátil... ty fretka., vráť sa! Draco... prosím... skús to..." nesúvisle bľabotala, kým hladila jeho tvár.
Začula spoza okna veže nejaký hluk.
Albus Dumbledore a Sirius Black sa vyštverali do veže. Sirius krvácal a veľmi kríval. Jej myseľ nedokázala pochopiť, ako sa mohli objaviť v okne veže. Metly? pomyslela si hlúpo.
"Pomoc!" žalostne zastonala - nie celkom vedela, koho žiadala o pomoc. Dumbledore prešiel k nej. Sirius dokríval k miestu, kde ležal Harry zrútený nad porazeným nepriateľom. Uvedomovala si, že Sirius vzal svojho synovca do náručia, že mrmlal kúzla nad Harryho zranenou rukou. Harry otvoril oči, zjavne mu len pohľad na jeho krstného otca dodal silu. Sirius ho upokojoval láskavými slovami: "Nie je tvoj čas, Harry, buď silný... urobil si, čo si musel urobiť. Zvládol si to. Zabil si Voldemorta. Som na teba pyšný. Tvoji rodičia by boli pyšný."
Harryho hlas kolísal, keď slabúčko vravel Siriusovi, "... proroctvo... Zvládol som to. Vážne som to urobil. Je mŕtvy..."
V Dumbledorových očiach sa objavili slzy, keď povedal: "Naplnilo sa."
Z miesta, kde ležal, Harry Potter zdvihol unavene hlavu a pozrel sa tam, kde Hermiona tuho túlila zakrvavenú Dracovu hlavu k sebe. Jej mrmlania a vzlyky sa zmenili na tiché nariekanie. Videl, ako sa jej oči sústredia na okno... rozšírili sa a jej ústa nemo vykríkli.
Harrymu bolo jasné, že už nikdy nezabudne na výraz jej tváre.
Hermiona videla pár bielych, svietiacich očí, ktoré na ňu hľadeli. Nachádzali sa v tvári podobnej dračej a krku, ktorý viedol ku telu vycivenému na kosť a kožu veľkého čierneho okrídleného koňa.
V tom okamihu Hermiona vedela, že je Draco Malfoy mŕtvy.