Autor : Lily in a Pond
Preklad: Eli
PAIRING: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:
http://www.fanfiction.net/s/2897355/18/Once_Upon_a_Hogwarts
Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...
18. O bobroch a fretkách
Nasledujúce ráno Blaisa Zabiniho prudko zobudila dvojica rúk.
„AAAAAAA!“
Theodor Nott, ktorý vyzeral dosť bledý a nesvoj, s tmavými kruhmi pod očami a strapatými vlasmi, intenzívne pozeral Blaisovi do očí bez toho, aby niečo povedal.
„Čo to, do pekla, robíš?“ vykríkol Blaise, tak rýchlo ako to bolo možné, cúvol od Thea a prikrývku si pridŕžal na hrudi.
Morag jeho smerom hodil budík. „Sklapni, Blaise, sú štyri ráno.“
„Musím sa s tebou porozprávať,“ povedal Theo potichu.
Blaise otvoril ústa a zavrel ich, otvoril a znovu zavrel. „A nemohlo to počkať?“
Theo prevrátil očami. „Rozmýšľal som, nie je podozrivé, že Draco a Grangerka akoby bez rozmýšľania práve oznámili, že spolu chodia a napriek tomu vôbec nepôsobia ako veľmi zamilovaní?“
Blaise si povzdychol. „Musíš mi to hovoriť práve teraz?“
„Nuž, vlastne na nič nie je vhodný čas.“
„Uhm, nemohol si mi to povedať pri raňajkách?“
„NIE, musel som ti to povedať práve teraz, lebo by som ti to úplne zabudol povedať.“
Blaise sa posadil. „Odkedy ty, Theodor Edmund Nott, zabúdaš na sprostosti?“
Theo sa uškrnul. „Neviem. Bol to len trik, aby si sa zobudil a prebral.“
„Prečo, ty malý -“
Theo zapchal poduškou Blaisove otvorené ústa.
„Mhmm!“ Blaise vypľul trochu peria. „Blé! Labutie perie je nechutné!“
„Už si ochutnal viac než jeden druh lietajúceho operenca?“ spýtal sa Theo neveriacky.
Blaise prevrátil očami. „Orla v stávke, lastovičku na Nový rok a sovu od Malfoya minulý rok na Vianoce.“
Theo jednoducho neveriacky civel.
Blaise si vzdychol. „Slovo ktoré hľadáš, je tak či tak. Tak či tak...“ ochotne doplnil.
Theo pokrútil hlavou. „Len som rozmýšľal o tom, akou... nedvojicou... sa zdajú byť Draco a Grangerová. Nerobia žiadnu z vecí, ktoré normálne páry robia.“
Blaisovi sa rozžiarili oči. „Och! Vieš, čo by bolo naozaj dobré? Ak by si Draco a Hermiona tú vec s chodením vymysleli len preto, aby nás dobehli a potom by uviazli vo vzťahu a naozaj by spolu začali chodiť a potom by mali dve deti a Hermiona by písala učebnice a Draco by s jeho mamou začal navrhovať oblečenie a všetci by zomreli na starobu, vzájomné šťastní, s prepletenými rukami a dostali by sa do neba a pozerali by sa dole na živých ľudí a vedeli by, že niektorí z tých žijúcich ľudí sa podieľali na tom, aby sa dali dohromady, ale v skutočnosti sa dohromady nedali a potom by nám Draco prenechal trochu zo svojho majetku ako poďakovanie a potom by sme všetci boli bohatí a potom by som sa mohol oženiť s Mandy a potom by sme za Dracove peniaze mali obrovskú svadbu a potom by sme celý deň presúložili a potom by sme mali deti a potom by sme vymysleli niečo, aby muklovské vecičky mohli fungovať v čarodejníckom svete a potom by som bol tiež bohatý a to by všetko bolo vďaka Dracovi a potom by sme Mandy a ja žili šťastne, až kým by sme nezomreli!“ Blaise sa strácal v predstave jeho šťastnej budúcnosti, keď mu Theo poklepal po ramene. „Počkaj, o čom som to na začiatku hovoril?“
Theo zastonal a padol na posteľ. „Ty si nemožný,“ zamrmlal. „Ja sa ti pokúšam povedať niečo dôležité a ty sa mi namiesto toho posmievaš!“
Blaise pokrčil plecami. „Pre mňa, za mňa. Idem spať.“
Keď sa Blaise zavŕtal do svojich prikrývok a okamžite spustil chrápanie, Theo začal nahlas rozmýšľať, s kým by sa mohol o tomto malom probléme porozprávať. „Mohol by som sa porozprávať s Dracom? Je inteligentný, ale toto je vlastne o ňom. Hm... Crabbe a Goyle? Počkať, o čom to uvažujem?“ Theo sa zasmial. „Títo dvaja by z toho, čo poviem, nepochopili ani slovo, pokiaľ by som nespomenul jedlo. Možno Morag... nie, je príliš nudný.“
„Počul som to!“ vykríkol Morag o dve postele ďalej.
„Och, prepáč, že môj super-korektný monológ ovplyvnil tvoje nie-tak-hlboký spánok,“ odpovedal Theo uštipačne.
„SILENCIO!“ ozvalo sa päť rôznych hlasov zo všetkých častí spálne. Theo sa zamračil a prehodil si prikrývky cez hlavu.
„Hej,“ Dracov hlas prenikol cez Theovu tenkú clonu spánku. „Nevedel som, že Crabbe a Goyle vedia vrhnúť umlčovacie kúzla.“
„Vieme,“ odpovedal Crabbe.
„Celé leto sme trénovali,“ doplnil Goyle.
O niečo neskôr sa zo spálne ozývalo chrápanie. Znetvorená fretka, Blbý a Blbší, čudácky vtákočlovek, budúci manžel slečny Brocklehurstovej a úplné stelesnenie Hitlera spali.
- - -
Budúca pani Zabiniová, alebo Mandy Brocklehurstová, ako ju poznajú priatelia, zosadla zo svojej metly, celkom zachovalej Kométy 260 a odlevitovala ju ku stromu. Keď sa otočila a tvárou v tvár stála k miestu, kde sa všetko udialo - tragédia, láska a nádej, hlasno si povzdychla.
Z toho, čo videla, sa jej oči takmer zaliali slzami. A Mandy nikdy neplakala odvtedy, keď mala jedenásť a vkročila do Rokfortu.
Na zvyškoch toho, čo kedysi bolo Brocklehurstké panstvo, stavali nový dom. Veľké nákladné auto odpratalo všetky pozostaky toho, čo kedysi boli samotné múry Mandynho pôvodného domova.
„Mandy Brocklehurstová?“ spýtal sa hlas.
Mandy hľadela na blonďaté modrooké dievča, ktoré dychtivo na ňu mávalo. „Kto si?“
„Som Bri Leonardová!“ povedalo dievča, pobehovalo okolo a nadšene jej triaslo rukou. „Pamätáš sa? Zo školy!“
Mandy pokrútila hlavou. „Ehm... prepáč, nie.“
„Och, no tak! Som šiestačkou v Slizoline! Keď som bola mladšia, vždy som sa zdržiavala blízko Pansy, spomínaš si? Keď som ukradla všetky Umbridžkine taniere s mačkami?“ Nepochybne začala byť Bri pomerne sklamaná, pretože sa jej vlasy uvoľnili z drdolu, aj keď to naozaj nemohol byť veľký rozdiel, keďže jej pôvodný drdol bol strapatý. „Pamätáš si, keď som minulý rok mala vlasy prefarbené na svetložlto? Keď ma ľudia ma prezývali Banánová Brianna?“
Vtedy jej to docvaklo. Mandy si spomínala na dievča s najbrutálnešie zafarbenými blonďatými vlasmi. Banánová Brianna, pomyslela si pobavene. Vymysleli sme to ja a Lisa Turpinová.
„Takže... toto bude váš nový dom?“ spýtala sa Mandy ľahostajne, ľahko rozmáchla rukou a krútila si vlasy.
Bri prikývla. „Hej! Je to nádherný kus zeme, sú tu vinice -“ Z Mandy vyšiel pridusený výdych. „- a skleník, rybník s labuťami -“ Mandina tvár začala nadobúdať tmavočervený odtieň. „- obrovský les, tenisový kurt, veľký bazén a napodiv taká naozaj čudná truhla, ktorú nik nemôže otvoriť.“ Mandina tvár bola teraz úplne červená a začala nahnevane kašľať. „Vravím, si v poriadku?“
„Vyzerá to, ako že nie som v poriadku?“ vykríkla Mandy. „V tej truhle je mô otec!“
„Zoženiem svojho hovoriaceho koňa!“ skríkla Bri. „Môže ti pomôcť!“
Potom dve dievčatá pozerali na seba.
„Ty máš hovoriaceho koňa?“ spýtala sa Mandy neveriacky.
„Tvoj otec je pochovaný v záhadnej truhle?“ spýtala sa Bri.
„Neodpoviem ti, kým mi ty neodpovieš,“ navrhla Mandy a vystrela ruku.
„Dohodnuté,“ súhlasila Bri a potriasla ňou.
Potom obe šli svojimi vlastnými cestami, neobzerali sa späť a predstierali, že sa toto stretnutie nikdy nestalo.
- - -
„Morag... cítim okolo teba napätie,“ povedala Luna Lovegoodová zasnene, keď cestou na Čarovanie prechádzala okolo neho a Thea. „Očakávaš niečo... niečo dôležité...“
Morag sa otočil. „Nerobím si starosti,“ povedal na obranu.
Luna sa vyrovnane usmiala. „Učenie prijať seba samého a veci okolo seba je časťou toho, o čom život je.“
„Takže, to je zmysel života?“
„Iba vtedy sa ti odhalí zmysel života, keď konečne prijmeš svoje najhlbšie túžby.“
„To je čo za kopu nezmyslov!“ komentoval Theo uštipačne.
Náhle Luna vlepila Theovi. Silno. (skutočne ste mohli počuť vo vzduchu hvizd pred tým, než to na Theovom líci spravilo plesk). „Mal si na líci chrobáka,“ odpovedala sladko.
Theo sa otočil a nahnevane odkráčal preč, keď sa Morag začal hlasne smiať.
„Takže nikto zo Slizolinu ma nebude počúvať o podivnom správaní Draca a Grangerovej, čo? Nájdem si iných vďačných poslucháčov,“ zavrčal a šúchal si líce. Sakra, pomyslel si podráždene. Šibnutá Lovegoodová žije v inom svete, ale spoľahlivo ťa vie tvrdo vsotiť do reality.
„Oh! Patilová!“ vykríkol, keď zbadal záblesk dlhých zapletených vlasov miznúcich za rohom a ignoroval neveriacke pohľady ľudí, ktorí, prekvapení z tohto prejavu medzifakultnej súdržnosti, neskrývane zízali. „Musím s tebou hovoriť!“
- - -
Medzi Mandy a Bri zavládlo ťaživé ticho, keď sa posadili blízko potoka a bez pohnutia sa rozhodne pozerali pred seba.
„Takže...,“ začala Bri. „Tvoj otec je v tej truhle, však?“
Mandy sa zamračila a mierne otočila hlavu nabok. „Áno,“ dostala zo seba so zaťatými zubami. „Teraz, ak nemáš nič proti tomu, rada by som prestala hovoriť o tejto veci, pretože je to pre mňa veľmi bolestivé a tým „rada by som“ mám na mysli „nalieham na teba“ a tým „bolestivý“ mám na mysli „najneznesiteľnejšiu bolesť, akú si vieš vôbec predstaviť vrátane pôsobenia Cruciata sedemkrát za sebou.“
Bri prehltla a nervózne sa zasmiala. „Žiadne iné skryté významy, ktoré by som mala poznať?“
Mandy vyzerala zamyslene. „Nuž, v skutočnosti, je tu ešte jeden. Ak niekedy poviem „Utekaj a neobzeraj,“ mám na mysli „Útočia na nás a uprednostnila by som, keby si namiesto mňa dostala zásah ty, keď sa nebudeš pozerať.“
Bri prikývla. „Jasné.“
Chvíľu väčšie ticho. Až do –
„Chceš vidieť otcovu truhlu?“
„Rozhodne,“ odpovedala Mandy, vyskočila na nohy a rozbehla sa k stavenisku.
„Počkaj!“ zvolala Bri. „Nevieš, kde truhla je!“
„Moje srdce ma povedie k môjmu otcovi!“ vykríkla Mandy. „Naše srdcia sú prepojené! Vždy bude so mnou!“
O niečo neskôr sa Mandy zamračila a povedala,
„No? Kde je?“
„V komore na metly,“ ukázala Bri a potiahlia Mandy naspäť. „No tak, kompas, poďme.“
- - -
Hermiona bola v knižnici a učila sa na test z Transfigurácie, o ktorý, ako sa zdalo, sa nik z Chrabromilu nestaral, keď ju ktosi poklepal po pleci. Namiesto odpovede Hermiona vyskočila asi meter do výšky.
Draco Malfoy sa na ňu zvláštne pozeral.
„Môžem ti pomôcť?“ spýtala sa Hermiona a sama sebe gratulovala, že opäť použila správnu gramatiku.
„Hej,“ odpovedal Draco nervózne. „Uf... nuž, vieš, o tej veci s pomáhaním... ehm, no, očakával by som, že ty, Grangerová, vieš niečo o príťažlivosti... a veciach podobných...“
Hermiona pomaly prikývla. „Spusť...“
Draco sa poškriabal na hlave. „No... dobre, tu, predstav si, že sú tu dve zvieratá... povedzme jedno je bobor... a druhé je... fretka.“
„Pokračuj,“ povedala Hermiona a usmievala sa, keď pochopila, kam to smeruje.
„Nuž... povedzme, že fretke sa páči bobor... veľmi páči... vieš, má jej pravdepodobne... vieš... povedať o svojich pocitoch...?“
Hermiona sa široko usmiala. „Ach,“ povedala. „Ach.“
„Ach...?“
„Takže, na začiatok by som rada povedala, že ani v nebi, ani v pekle neexistuje možnosť, aby mohla fretka mať rada bobra s predkusom, pokiaľ v skutočnosti bobor s predkusom nie je roztomilá vydra. Po druhé, myslím, že tá fretka by mala jednoducho priznať, že sa mu bobor s predkusom zmenený na roztomilú vydru páči a potom bobor s predkusom premenený na roztomilú vydru povie, že opätuje fretkine city a že si myslí, že fretka je veľmi chutná, milučká a na zjedenie.“ Hermiona sa vrátila k svojej úlohe. „Bobor s predkusom premenený na roztomilú vydru by navyše pravdepodobne požiadal tú diabolsky najchutnejšiu fretku, či by sa nechcela rozdeliť s čokoládovou žabkou,“ spýtala sa Hermiona, keď vytiahla žabku zo svojej tašky. „Chceš?“
Dracovi sa rozžiarili oči. „Jasné! Och, som taký rád – mám na mysli, mohol by som jednoducho tancovať a spievať z plných pľúc – nie, že začnem, samozrejme, ale stále je tu tá možnosť – och, a ty si myslíš, že som chutný, milučký, na zjedenie a diabolský!“
Keď sa Hermiona na neho zazubila, Draco nadobudol odtieň červenej a odkašľal si. „Ehm – mám na mysli, veľmi rád sa s tebou podelím o žabku.“
Keď tí dvaja pokračovali trhaním žabkinho tela na časti s dravosťou, ktorú by nikto neočakával, hlavy Theodora Notta a Parvati Patilovej sa vystrčili spoza rohu.
„Vidíš?“ povedala Parvati. „Hovorila som ti, že sú skutočnou dvojicou, pozri, delia sa o žabku!“
Theo vystrúhal grimasu. „V žiadnom prípade to nie je ozajstný pár – ozajstná dvojica by sa delila o prútiky zo sladkého drievka – sú viac vhodné na bozkávanie!“
„Úplne súhlasím!“ zapišťala Parvati. „Myslím, že je to také... disneyovské!“
„Prosím?“ spýtal sa Theo.
„Och, to nič,“ povedala Parvati. „Ale pointou je, že sa delia o žabku a vyzerajú tak chutne!“
„Utíš sa!“ zasyčal Theo, ale už bolo príliš neskoro. Hermiona a Draco sa už odlepili zo svojho ťuťulko-muťulkovania a pozerali ich smerom.
„Theo? Parvati? Čo tu robíte?“
„My... vieš... študujeme!“ povedala Parvati.
Theo sa pleskol po čele. Dokonca aj Crabbe a Goyle by mohli povedať, že to bola lož! nadával si v duchu.
„Skôr študujete nás,“ uškrnul sa Draco.
„Viete, v skutočnosti... pravdou je...“ povedal Theo a nasadil si svoju ‚poľutuj ma, som taký osamelý‘ tvár. „... snažila sa ma presvedčiť, aby som sa s ňou vyspal!“
Parvati vyjavene hľadela spoza Draca a Hermiony.
„Čože?“ zalapala po dychu Hermiona. „Myslíte, že ste na to... pripravení?“
Draco sa široko usmial. „Choď do toho, Theo!“
„Nuž, keď na tým teraz rozmýšľam podľa teba, Draco, môžem dnes prežiť láskyplnú noc,“ povedal Theo a tváril sa, že premýšľa. „Prepáč, Grangerová. Zdá sa, že abstinencia nie je spôsob ako zvládnuť túto situáciu.“ Theo schmatol Parvati za ruku. „Poďme si užiť najlepšiu súlož nášho života!“
„No nie,“ povedala Hermiona. „To je také sladké.“
„Viem,“ pridal sa Draco. „Len pomyslenie, že chrabromilčanka a slizolinčan chodia spolu a potvrdzujú si svoju lásku navzájom je také... dojemné!“
„Protiklady sa priťahujú,“ povedala Hermiona a utierala si oči vreckovkou. „Je to námet na romantický rozprávkový príbeh.“
„Hej, prečo mi všetko znie tak povedome?“ poznamenal Draco.
„Neviem,“ povedala Hermiona a pokrčila ramená. „Hej, nechceš ísť do kuchyne a dať si kúsok koláča?“
Draco si pomädlil ruky. „Milujem koláč!“
- - -
Mandy otvorila truhlu a čoskoro začala znovu plakať. Vo vnútri bol jej otec, oblečený vo svojich najlepších šatách, s trblietajúcimi sa presýpacími hodinami na krku. Mandy si ich bližšie obzrela.
„Prekrásne,“ poznamenala. Potom sa naklonila dopredu. Žiarivými bronzovými písmenami bolo na nich niečo napísané. „RR? Kto je RR?“
- - -