Preklady fanfiction Harryho Pottera

Posaď sa Santovi (či Dracovi) na kolienko

Hermiona sedela v kresle zastrčenom v rohu jej veľkej spálne a vyzerala z okna na šedý, škaredý deň za ním. Keď za sebou začula kroky niekoho, kto vošiel do izby, prehovorila: "V tento ročný čas má byť zima a namiesto toho máme teplý, škaredý deň."

"Áno, je neobvykle teplo," súhlasil Draco, keď položil ruku na manželkino plece, aby hľadel z okna spolu s ňou.

"Ak má byť škaredo a šedivo, počasie by sa mohlo minimálne postarať o to, aby nasnežilo," dodala Hermiona.

Draco sa sklonil a zašepkal jej do ucha: "Poskytlo by ti to vianočnú náladu, ktorú hľadáš, maličká?" Keď jednou rukou odtiahol vlasy z jej krku, pobozkal pokožku pod pulzným bodom dlho trvajúcim bozkom. "A čo toto?" opýtal sa po bozku, keď nečakal na odpoveď na svoju prvú otázku.

Vytiahol ju zo stoličky, posadil sa miesto nej a stiahol si ju do lona. Potom zdvihol zeleno-strieborného skleneného pavúka, opraveného nepochybne mágiou. "Tu ho máš, je ako nový. Nevedel som, že táto maličkosť pre teba toľko znamená. Keď som ti ho dal, kúpil som ho v nádeji, že bude 'ryšavého lasičiaka' rozčuľovať zakaždým, keď ho uvidí," žartoval Draco, čím pripomenul Hermione jej bývalý vzťah s Ronom.

S úsmevom si vzala z jeho rúk krehký kúsok skla, potom sa predklonila a položila ho na okennú rímsu. "Je to len ornament. To, čo je dôležité, sú spomienky, ktoré predstavuje. Nechcela som zraniť Leove city."

"Ach, to chlapča už na to zabudlo," vysvetľoval Draco. "Otec sa zastavil. Vieš, ako sa ten starký venuje svojim vnúčatám. Dal Leovi za tento problémik galeón a chlapec bol tiež ako nový."

Hermiona sa zatvárila šokovane, Draco sa sklamane usmial a potom si Hermiona vzdychla. "Tvoj otec je beznádejný."

"Súhlasím." Draco si k sebe pritiahol svoju manželku a povedal: "Mám pre teba ešte niečo iné. Niečo, z čoho budeš možno šťastná. Cítiš to v mojom vrecku?"

Hermiona sa z jeho náručia odtlačila, ale zostala mu sedieť na kolenách, pleskla ho po hrudi a povedala: "Nemám náladu na sex. Z toho šťastná nebudem! Možno ty budeš šťastný, ale nie ja!"

"Som z teba šokovaný!" riekol jej manžel s úškrnom. "Nemyslel som na sex."

Zazrela na neho. "Ty večne myslíš iba na sex! Ak si nemyslel na sex, potom čo to cítim na zadku?"

Vmanévroval ju napravo a potom siahol do vrecka nohavíc a vytiahol odtiaľ starú borovicovú šušku, ktorá sa mu v ruke rozpadala na prach.

So zamračením tú starú šušku od neho vzala a spýtala sa: "Čo je prepánakráľa toto?"

"Toto," zdôraznil, "bola pôvodná ozdoba z nášho prvého spoločného stromčeka. Spomínaš si? Šli sme do lesa a zbierali sme šušky, listy a také veci a potom sme ich premenili na ozdoby na náš prvý stromček? Dobré časy, dobré časy." Zovrel ruku... ako dajaký ochranný obal nad jej rukou a tou šuškou.

S pohľadom do jeho usmievavých šedých očí sa spýtala: "Čo sa jej stalo?"

"Myslím, že mágia vyprchala alebo také dačo. Kúzlo nevydržalo. Našiel som ju v jednej z tých starých krabíc, čo priniesol Cygnus z povale." Otvoril obe ich ruky a spoločne hľadeli na teraz už z väčšej časti rozpadnuté časti šušky.

"Myslím, že nič dobré nevydrží večne," zašepkala.

"My sme vydržali," vyvrátil potichu. Len po jednom údere srdca sa spýtal: "Skutočne, čo sa deje, manželka moja?"

"Len mám dotieravý pocit, že niečo nie je ako má byť, to je všetko," ponúkla. Položila ruku na jeho hruď. "Naše prvé Vianoce boli najlepšie." S úsmevom pokračovala, "spomínam si, že som s tebou sedela, takmer rovnako ako teraz, pár dní pred Vianocami. Hoci sme mali za sebou úmorný predchádzajúci rok a čudné veci sa dokonca diali okolo nás aj toho roku, spomínam si, že to bol jeden z najlepších rokov môjho života."

"Bol to aj jeden z najlepších rokov môjho života," súhlasil, rukou ju zľahka hladil po ramene. "Boli to naše prvé Vianoce ako páru a ako si povedala, boli tie najlepšie." Žmurkol na ňu. "Z mnohých dôvodov."

"Pripravil si ma o panenstvo." Po tej vete na neho vzhliadla. "To kvôli tomu ich považuješ za najlepšie Vianoce?"

"Nieeee," hádal sa, to 'nie' poriadne pretiahol. "Odpusť mi, Grangerová za slobodna, ale ty si naplánovala všetko až do posledného bozku. Tak si pamätám ja. Z ničoho nič si na mňa skočila, vravela si, že mi chceš dať svoje panenstvo ako môj vianočný darček. Spomínaš si? Iste si na to spomínaš." Zdal sa byť mierne otrávený, že jej musí niečo také dôležité pripomínať.

S hlavou opretou o jeho hruď povedala, "Vieš čo, tentoraz máš pravdu."

S prudkým nádychom odvetil: "A nikto tu nie je, aby to dosvedčil. Merlin, ochraňuj ma."

Flashback ku A Familiar Place I

„Chcem ísť domov,“ povedala. „Vždy som Rokfort považovala za svoj domov, ale už tomu tak nie je. Chcem napísať svojim rodičom a povedať im, že nakoniec na prázdniny prídem. Pôjdeš so mnou hore do soviarne? Mám strach tam ísť sama. Nie som si istá, ako zvládnem celú tú cestu do Austrálie, ale dokonca aj keď budem musieť ísť muklovským lietadlom, tak ním pôjdem.“  

Nechcel, aby tam išla. Bude mu chýbať a bude sa bez nej cítiť strašne sám, ale tu nešlo o neho. Toto si nikdy predtým neuvedomil. Vždy bol veľmi sebecký, ale vďaka Hermione sa konečne naučil byť nesebecký. Pomôže jej ísť domov.  

Draco povedal: „Možno pán Weasley môže pre teba zariadiť medzinárodné prenášadlo. Nezniesol by som, keby si musela ísť muklovským lietadlom sama, a bude to veľmi dlhá cesta. Hneď by sme mu mali napísať. Som si istý, že tu na stole má Padma nejaké pergameny.“ Zdvihol sa, aby pohľadal pergameny a brko.  

„Draco,“ Hermiona sa postavila a chytila ho za ruku. „Nechcem ísť sama. Chcem, aby si išiel so mnou. Chcem tým povedať, že chcem, aby sme my dvaja šli domov.“ 

Čo tým myslela? Chcela od neho, aby išiel s ňou? Čo by si jej rodičia pomysleli? Povedala im niekedy niečo o ňom? Všetky tie roky, určite hovorila rodičom o tom, ako do nej zapáral a trápil ju, alebo ako ju nazýval humusáčkou a teraz chcela, aby šiel domov s ňou. 

„Povedala si svojím rodičom niečo o mne?“ spýtal sa obozretne. 

„Nuž, povedala som, že s niekým chodím,“ povedala. 

„Chcel som povedať, počas tých rokov, spomenula si ma niekedy?“ Chcel, aby mu porozumela, ale bolo pre neho ťažké sa na to spýtať.  

Porozumela. „Oh, Malfoy, nebuď taký hlúpy. Povedala som ti, že som vždy udržovala tieto dva svety od seba oddelené. Naozaj nevedia o ničom. Obľúbia si ťa. Sú to báječní ľudia a ja nemôžem ísť domov bez teba.“

Kedysi považovala Rokfort za domov. Bolo to len pred pár mesiacmi, vo vlaku, ktorým sem prichádzala, keď mala pocit, že konečne prichádza domov, ale teraz nevedela, čo si myslieť. Teraz si uvedomila, že domov je tam, kde je jej srdce a jej srdce bolo s Dracom.

 „Draco, to je v poriadku, môžeme zostať tu.“ Šla a zdvihla krabicu z Nevillovej postele.  „Neviem, či sa im podarilo zachrániť nejaké svoje pyžamo alebo nie.“  

Draco začal prehľadávať Nevillove zásuvky a ona pokračovala: „Čo je to s tebou, že každému snoríš vo veciach?“ 

„Snažím sa nájsť niečo, čo by si si mohla obliecť, ale ak chceš ísť nahá, nemám proti tomu nič,“ povedal, keď nakoniec vytiahol von flanelovú nočnú košeľu a krátkymi nohavicami. „Ty si vezmi spodok a ja si vezmem vrch,“ povedal s úsmevom. 

Vychmatla mu vrch a zamierila k sprchám. Vystrčil hlavu von z dverí a povedal: „Nie, povedal som, že ja si vezmem vrch,“ ale ona už bola v dievčenskej kúpeľni. Zasmial sa a zamieril k chlapčenskej kúpeľni s flanelovým spodkom v rukách.  

Hermiona sa vrátila do Nevillovej izby pred Dracom. Myslel to vážne, keď povedal, že obaja zostanú tu? Čo tým myslel? Naznačoval, že by sa mali 'vyspať spolu' alebo len spať spolu? Hermiona sa rozhodla, že je len jeden spôsob ako to zistiť, a tak hoci bolo len osem hodín, zamierila do Nevillovej postele. Odkryla prikrývku a vyliezla nahor. Cítila sa absurdne, keď tam len tak ležala. Cítila sa ako šľapka. Chcela z postele vyliezť von, keď Draco práve v tej chvíli vošiel do malej izby.  

„Ideš do postele alebo z postele, Grangerová?“ spýtal sa s potmehúdskym úsmevom. Mal na sebe Nevillove pyžamové nohavice a biele tričko s krátkym rukávom.  

„Ja, nuž, bolo mi zima, ale potom ma napadlo, že pôjdem inam a tak som myslela...“ zamotávala sa. Kľačala na posteli a prikrývky boli odokryté. Pozrel sa na ňu pohľadom, o ktorom si nebola úplne istá, čo znamená, ale pripadala si ako väčší idiot než kedykoľvek predtým.

Sadol si na posteľ a ona sa vrátila do sediacej pozície. Snažila sa dočiahnuť prikrývky, ale on mal svoju ruku na jej členku, čo zabrzdilo pohyb jej nohy smerom nahor.

„Nemyslel som si, že ma zoberieš vážne, keď som povedal, že tu obaja zostaneme cez noc.“ Vyhol sa slovu 'spať', pretože spánok bola posledná vec, na ktorú myslel.

„Nezobrala som ťa,“ zaklamala.

„Iste, nezobrala,“ odpovedal, pokyvujúc hlavou hore a dolu. Jeho ruka bola teraz na jej kolene. Nechal ju skĺznuť vyššie, k jej stehnu. Palcom stále pohyboval sem a tam, hoci rukou už viacej nehýbal. Okamžite zložila svoje nohy pred seba a zovrela jeden z Nevillových vankúšov do náručia. Dal preč ruku a zasmial sa nahlas. „Myslíš si, že ťa ten veľký, zlý vankúš predo mnou ochráni?“

„Potrebujem pred tebou ochraňovať?“ spýtala sa.

„Možno, ak máš v pláne spať tu so mnou,“ povedal, jedno obočie zdvihnuté. Načiahol sa po vankúši a chvíľu sa oň naťahovali. Vyhral. Odhodil vankúš ponad plece. Hermiona si kľakla a odsunula sa do zadnej časti postele. Na jednej strane bola stena a na druhej Draco.

Kľakol si na posteľ a povedal: „Kam ideš? Dvere sú tam,“ a ukázal na ne hlavou.

„Nejdem k dverám,“ povedala a snažila sa, aby znela pokojnejšie, než sa cítila.

„Ideš ku stene, pretože to je to, kde si,“ povedal s úškľabkom.

Nevedela, čo ju to napadlo, ale zatlačila ho späť, ale on sa pohol ani nie o palec.

„Si taká zvláštna,“ povedal vážne. „Teraz na mňa prestaň útočiť, ty bitkár, ale dostaň ma pod prikrývky, je mi zima.“ Postavil sa a išiel po vankúš. Len si z nej uťahoval, ale bolo mu jasné, že nebola pripravená na ten typ zábavy, ktorý mal na mysli. Bude len ležať vedľa nej, ak to bolo to, čo chcela, aspoň nateraz.

Keď sa vrátil k posteli, bola zahrabaná v prikrývkach, ale bola tak blízko steny, že si Draco pomyslel, že vyzerá viac ako obraz na stene než človek na posteli. Položil vankúš na vrch postele, vkĺzol vedľa nej a oprel sa o lakeť. Poklepal na miesto na posteli vedľa seba a povedal: „Niet dôvodu, aby si bola vyplašená, Grangerka, už sme sa predsa dohodli, že sa nebudem o nič pokúšať, pokiaľ nebudeš pripravená. Poď sem, moja maličká, chcem na teba vidieť, neuhryznem ťa, ešte nie.“

Čudne sa na neho pozrela, ale posunula sa bližšie. Oprela sa o lakeť tiež. Boli len pár palcov od seba. Zacítila materiál jeho flanelových nohavíc na svojom kolene. Načiahol sa a dotkol sa jej nosa, potom boku jej nosa, potom dvakrát jej líca a potom jej druhého líca, potom jej brady. „Čo robíš?“ spýtala sa pobavene.

„Ticho, počítam tvoje pehy a teraz mi to vypadlo,“ povedal.

„Mám ich dvanásť,“ povedala s úsmevom.

Jeho úškrn bol širší než jej. „Ty si si už spočítala svoje vlastné pehy?“

„Áno, je na tom niečo zlé?“ spýtala sa.

„Je to trochu čudné,“ ukončil.

„Pozrime sa, už si ma nazval zvláštnou, bitkárom a teraz čudnou. Áno, povedala by som, že pravdepodobnosť toho, že sa dostaneš k tomu, aby si ma dnes večer pobozkal, klesla k nule, tobôž spania s tebou. Položila mu ruku na líce a svojimi prstami po ňom prešla ľahučko ako pierko. Vrátila ruku rýchlo nazad k svojmu boku. Bola v rozpakoch z toho, čo urobila.

Pozrel sa nadol na jej ruku a vzal ju do svojej. Pritiahol ju nazad k svojej tvári, ľahol si na chrbát a povedal: „To bolo príjemné, urob to ešte raz,“ a zatvoril oči.

Posunula sa bližšie k nemu, sčasti sa naklonila nad jeho hruď a rameno a rukou sa začala dotýkať jeho tváre a hlavy. Pohladila ho po vlasoch, dokonca olemovala jeho pery. Dotkla sa jeho krku, ako keby sa naozaj snažila študovať ho. Ľahla si ešte bližšie a rukou klesla nižšie, aby si prehliadla jeho hruď. Uvedomoval si jej prsia pritlačené o svoju ruku. Bol zvedavý, čo urobí ďalej.

Mohla vidieť obrys bradaviek pod jeho tričkom. Cítila sa odvážne, tak obkreslila najprv jednu bradavku, potom druhú. Otvoril oči, ale ona sa mu nepozerala do tváre. Sústredila sa na výlet, ktorý robila jej ruka.

Jej ruka prešla po vyvýšeninách jeho rebier, potom dole k jeho plochému bruchu, ale zastavila sa pri chumáči z prikrývky a deky, ktoré mal natiahnuté ponad nižšie partie svojho tela, keď predtým vliezol do postele. Pozrela sa rýchlo na neho, ale teraz mal zatvorené oči on. Hermiona ovinula svoju nohu cez Dracove nohy, predklonila sa, teraz úplne sklonená nad jeho hruď a začala ho bozkávať na ústa. Jeho ruky ju objali, jedna ruka na jej krížoch a druhou trochu vyhrnul jej košeľu tak, že sa jeho ruka dotýkala oblín jej zadku, jeho prsty cítili jemnosť jej nohavíc.

Keby v tom pokračovala, prinútila by ho vyspať sa s ňou. Nemal by na výber. Povedal: „Uvedomuješ si, čo práve so mnou robíš?“

A ona sa spýtala: „Čo?“

Odpovedal jediným spôsobom, ktorým mohol. Odtlačil ju od seba a prudko vybehol z izby. Čo zlého urobila?

Hermiona zostala v Nevillovej posteli a chvíľu sa čudovala, čo sa dialo s Dracom. Mala v pláne sa s ním na Vianoce vyspať. Mal to byť jeho darček. Možno mala tento nápad prebrať s ním. Alebo možno nebol príliš nadšený myšlienkou vyspať sa s niekým v cudzej posteli. Koniec-koncov ešte neboli Vianoce, mala na to ešte týždeň. Mohla počkať. A práve to nechcela.

Odtiahla prikrývky, išla k jednej z Nevillových zásuviek a našla pohodlný pár vlnených ponožiek. Natiahla si ich a išla pohľadať Draca.

Sedel v spoločenskej miestnosti, zízal do ohňa v jednom z kresiel. Vošla, prešla popri ňom a sadla si na gauč. Nevedela, čo povedať. Ona ho toľkokrát odmietla, ale on ju ešte nikdy neodmietol. Samozrejme, ešte mu k tomu nedala dôvod.

„Draco, čo sa deje?“ spýtala sa nakoniec.

Otočil sa, prekvapený, že tam je. Nepočul ju vojsť. Vstal z kresla a prišiel si sadnúť na druhý koniec gauča.

„Čo si to tam robila Grangerová, v Nevillovej izbe?“ spýtal sa.

„Bozkávala som ťa.“ Naozaj nevedela, čo ešte povedať.

„Viedlo by to ešte ďalej?“ spýtal sa na rovinu.

„Možno, chcem tým povedať, že som neplánovala vyspať sa s tebou skôr než budú Vianoce, ale keby sa to stalo skoršie, bolo by to tiež v poriadku,“ povedala pravdivo.

Ironicky sa na ňu pozrel: „Ty si plánovala vyspať sa so mnou na Vianoce? Kedy si to všetko naplánovala? Chcela si mi to povedať?“

Pripadala si sa tak hlúpo. Takto to znelo strašne. Priala si, aby sa mohla rozbehnúť do svojej izby a skryť sa tam, ale pretože takú možnosť nemala, tak vstala z gauča a posadila sa do kresla, ktoré predtým opustil on.

Bolo stále teplé od jeho tela. Pritiahla si nohy k brade a pozerala do ohňa.

Postavil sa za kreslo a položil ruku na jej hlavu. Zohol sa a pobozkal ju vlasy a nechal svoju ruku klesnúť k jej líci. Prešiel pred kreslo, nadvihol ju, posadil sa a položil si ju do lona.

„Si taká zvláštna, maličká,“ zopakoval. „Neznášam, keď musím poukazovať na niečo tak zrejmé, ale si zvláštna, o tom niet pochýb. Mala si v pláne sa so mnou vyspať?“

„Nuž, ty si nemal v pláne sa vyspať so mnou?“ spýtala sa. Vedela, že mal.

„Nenazýval by som to presne plánovaním. Premýšľal som o tom, každú noc som o tom sníval, dúfal, že sa to stane, predstavoval si to všetkými možnými spôsobmi, ale PLÁNOVAL? Nie, nenaplánoval som si túto záležitosť, len ty by si urobila niečo také,“ povedal.

Pokúsila sa dostať z jeho náručia. Myslela si, že si z nej strieľa a mala pocit, že sa rozplače. Uvedomoval si, že ju uráža, ale nedovolil jej odísť. „Tak Grangerová, povedz mi, ako si si predstavovala, že sa to udeje, keďže si toto všetko naplánovala. Pravdepodobne si si naplánovala, čo budeš mať na sebe, čo budeš hovoriť, ako sa budem správať ja, koľkokrát sa pobozkáme, koľko minút bude trvať milostná predohra než sa dostane do finále, a koľko orgazmov budeme mať.“ Zabával sa na nej.

Zvrtla sa v jeho rukách a udrela ho do hrude veľmi silno. „Zmenila som plán a teraz vôbec nemám v úmysle sa s tebou niekedy vyspať.“

„Oh, ja som nepovedal, že to nie je dobrý plán, len som si z teba robil trošku žarty, to je všetko. Myslím si, že to je skutočne skvelý plán. Veľmi solídny. Robila si si poznámky pri navrhovaní celej záležitosti? Máš rezervný plán B, keby pršalo?“ Teraz sa smial. Len sa dobre zabával a nenapadlo ho, že jej spôsobuje skutočné muky, až kým nevystrelila z jeho náručia.

Stála pred ohňom, obrátila sa k nemu a povedala: „Ako sa opovažuješ vysmievať sa mi! Myslíš si, že každý deň plánujem dať niekomu svoje panenstvo! Môžem to dať len raz ako vieš! Veľmi som Rona milovala, ale nikdy som ani len nepomyslela na to, že sa s ním vyspím. Ty si taký blbec, Malfoy! Vypadni a vysmievaj sa mi v súkromí, pretože ja to nechcem počúvať!“ Prebehla chodbou do Nevillovej izby, zavrela a zamkla dvere svojím prútikom.

No tak, len sa zabával. Chcel sa s ňou vyspať. Len sa snažil vylepšiť jej náladu. Vstal zo stoličky a posadil sa pred Nevillove dvere. „No tak, Grangerová,“ povedal spoza svojej strany dverí. „Chceš vedieť, prečo som ťa vyhľadal v ten deň vo vlaku?“ Chcela to vedieť, tak vzala deku z Nevillovej postele a položila ju na podlahu. Sadla si na ňu pri dverách a počúvala.

Pokračoval. „Strávil som prvú časť cesty v kupé sám. Bol som znudený a osamelý, tak som vstal, aby som si pretiahol nohy. Videl som, že sa väčšina ôsmakov napchala do dvoch kupé a dobre sa bavili. Cítil som sa trochu nesvoj, pretože som vedel, že neexistuje žiadna prekliata možnosť, že by ma nechali pridať sa k nim, nie, že by som to naozaj chcel. Tak som šiel ďalej a vlastne som vyhľadal teba. Počul som od svojej matky, že tento rok budeš v škole, tak som sa rozhodol, že sa trochu zabavím a urobím si z teba na chvíľu srandu.“ Na moment sa zastavil. Táto časť, nenávidel, že to musel priznať, bola pravdivá. Vyhľadal ju, aby ju trápil, pretože sa nudil.

Trhnutím otvorila dvere, ale bezpečne zostávala na svojej strane. Choval sa, ako keby si to nevšimol. „Našiel som ťa v prvom kupé, celkom samu, ako čítaš. Presne v tej istej chvíli si sa pozrela von z okna a vyzerala si tak šťastne. Vyzerala si tak nadšená myšlienkou na návrat do školy. Nenávidel som pomyslenie na návrat do školy a tu si bola ty, ktorá si mala ešte horší rok než ja, a bola si šťastná z celej tejto záležitosti. Vrátil som sa, zobral tašku a vošiel do tvojho kupé. Povedal som si sám pre seba, že ak prehovoríš prvá, hocičo iné ako milé slovo, budem nemilosrdný. Škaredo ťa nazvem, budem si ťa doberať a znepríjemním ti cestu. Myslel som si, že povieš niečo ako „čo robíš späť“ alebo „nikto ťa neprosil, aby si vošiel do môjho kupé“ alebo „choď preč ,smrťožrút“, ale namiesto toho si sa iba na mňa pozrela a pokračovala si v čítaní.“

Prerušila ho. „Ignorovala som ťa. Tiež som si v duchu povedala, že ak mi povieš prvý niečo ako ahoj alebo podobne, tak ti ahoj odpoviem. Zábavné, moje rozhodnutie bolo byť milá na teba, ak budeš milý ty, a tvoje bolo byť zlý, ak budem zlá ja.“

Povedal: „Nevidím v tom iróniu. Ty si milá, a ja nie, tak to nie je také divné, že myslíme každý iným spôsobom.“

Otvoril dvere širšie a spýtal sa: „Kvôli čomu si išla za mnou a nie s ostatnými na našom malom výlete? Prečo si mi verila?“

Otvorila dvere úplne a povedala: „Nuž, povedal si, že poznáš cestu.“

Zasmial sa a povedal,: „Oh, Grangerová, klamal som! Nepoznal som cestu!“ Zasmial sa silnejšie. Pokúsila sa znovu zatresknúť dvere, ale on ich zablokoval svojím telom.

Usmiala sa jedným kútikom a povedala: „Hovoríš niekedy pravdu?“

„Povedal som ti pravdu presne štyrikrát,“ povedal. „Povedal som ti, že ťa milujem, povedal som ti, že si zvláštna, povedal som ti, že sa už viac neobávam humusáckych baktérií a povedal som ti, že tvoj plán zviesť ma bol skutočne skvelá myšlienka.“

Hermiona sa zasmiala a klesla k zemi. „Žartuješ, pravda?“ povedala so smiechom.

„Nuž, možno som ti povedal pravdu ešte párkrát, ale nie som si istý,“ povedal, keď vliezol do izby a nahol sa ponad jej telo, ktoré bolo stále na studenej kamennej podlahe.

„Môžem ťa pobozkať?“

Povedala: „To nie je súčasť môjho plánu.“

„Kašľať na tvoj plán, pobozkaj ma, Grangerová,“ povedal a pritlačil sa celou váhou svojho tela na jej telo. Položil svoje pery na jej a posúval ich jemne, skúmajúc zákruty jej úsmevu a dĺžku jej jazyka. Položil jej ruku pod hlavu, tak nebola pritlačená o tvrdú podlahu. Nechal jej ústa a pobozkal jej krk. Druhú ruku položil na jej nočnú košeľu a pokúsil sa rozopnúť jeden z jej gombíkov.

Položila svoje ruky na jeho a povedala: „Ani to nie je súčasť môjho plánu, a pre tvoju informáciu, to nebol len plán, to mal byť tvoj vianočný darček.“

Zachichotal sa, ale uvidel, že to hovorí vážne, tak sa rýchlo postavil a doslova ju zdvihol z podlahy spolu s dekou a povedal: „Ešte je ďaleko k rozbaľovaniu darčekov, tak sa poďme trochu vyspať. Avšak, prisahám ti, že ak mi miesto toho dáš ponožky, tak ťa v spánku zaškrtím a je mi jedno, čo si kto pomyslí.“ Zaviedol ju k Nevillovej posteli a položil ju na ňu. Nechal ju, aby sa odplazila prvá, potom si ľahol zvrchu na prikrývky a zakryl sa dekou, ktorú mala na zemi.

Pritiahol jej telo bližšie k svojmu a povedal: „Nemôžem sa dočkať Vianoc,“ a nedokázal potlačiť svoj úškľabok.

Nazad v súčasnosti

Dracov ukazovák sa začal pohybovať po tvári jeho manželky - najprv po jej lícach, potom po čele, potom brade, nose.

"Čo robíš?" spýtala sa s očami napoly zatvorenými.

"Znova ti počítam pehy. Som zvedavý, či ti nejaké pribudli, odkedy sme sa vzali." Rukou prešiel ku krku, potom na hruď, zľahka, nežne prechádzal nadol až k jej plochému brušku.

"Aký je verdikt?" Oči už mala úplne zatvorené.

"Máš teraz jedenásť pieh. Kam tá jedna zmizla?" zašepkal do jej vlasov, ruka sa mu vkradla pod spodok jej blúzky. "Utiekla? Je niekde tu?"

Hermiona zaklonila hlavu, otvorila oči, presne včas, aby zazrela manželovu tvár, keď sa sklonil, aby ju pobozkal. Objala ho rukami okolo krku, prehla telo voči jeho a pritiahla si súčasne jeho tvár bližšie.

"Nemáte vy dvaja toho už dosť?" ozval sa lenivý zvučný hlas od dverí.

Draco sa odtiahol od manželkiných úst a vzhliadol. Vo dverách stál upír Sanguini. Teraz zatvoril oči on, vo frustrácii. "Klopeš niekedy? Alebo ešte lepšie, niekedy zomrieš? Prečo si vôbec tu?"

"Tvoja ženuška si ma žiadala," odvetil s mimoriadne zubatým úsmevom, keď sa prirodzene opieral o zárubňu. "A vieš, že mám rád jej rozmary, okrem iného."

Kým Draco zastonal, Hermiona zoskočila z Dracovho lona, prešla rýchlo cez izbu a chytila vampíra za ruku. Keď ho viedla z dverí, zavolala nazad na svojho manžela.

"Vrátime sa. Sanguini mi pomôže nájsť moju vianočnú náladu. Dlho to nepotrvá, ale nečakajte s večerou."

Potom boli preč. Draco nedôverčivo hľadel na prázdny priestor pred ním. So zamračením sa postavil a povedal: "Fajn, tak už ani ja nie som veselý, dočerta s tým."

PP. Ten flashback je zo 14. Kapitoly AFP I. – keby to niekoho zaujímalo.