All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.
Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.
Túto poviedku čítajú: Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.
Čo dodať? Bolo to dlhé a bolo toho dosť. Vďaka Soraki za trpezlivosť a dobré nervy.Kapitola 17 Úvahy a zmätok
BETA-READ: SORAKI
Mala na sebe šedobiele mušelínové šaty ozdobené malými kvietkami. Celkom bez očakávania, a bez vzrušenia, sa pripravovala na ich výlet do dediny. Ozvalo sa zaklopanie na dvere a Hermiona sa ponáhľala otvoriť. Bol to Remus. Vyzeral unavený a strhaný.
"Sire, cítite sa v poriadku?" spýtala sa, obavy sa tiahli každou slabikou.
„Dnes je spln, moja drahá. Ale žiadné obavy, zoberem si svoj vlkodlačí elixír, nebojte sa nič,“ povedal so smutným úsmevom. "V skutočnosti som tu kvôli tomuto listu. Je od lorda Malfoya."
"A ako sa dostal do vášho vlastníctva?" spýtala sa.
"Som váš spojenec, spomínate?"
"Tú správu vám doručila spomínaná osoba osobne?" spýtala sa a prstami sa pohrávala s jemným ťažkým pergamenom previazaným nádherným kúskom stuhy.
V skutočnosti doručil, pretože chcel osobne hovoriť s Lupinom a lordom Potterom. Vysvetlil im celú tú pohromu a požiadal ich o radu ich radu, pokiaľ sa týka jeho ďalšieho smeru jednania. To jej nepovedal. "Pánabeka, nie, priniesol ho jeho sluha, ale skôr si myslím, že by ho priniesol sám, keby mohol. Mne tiež poslal odkaz. Oceňuje, že som spojencom vo vašom prípade. Všetko mi vysvetlil. Všetko."
"Ako napríklad?" spýtala sa.
„Došlo k poľutovaniahodnej situácii a kým jeho právny zástupca nedokáže rozriešiť jej skutočnú povahu, zdá sa, nech je mu to akokoľvek protivné, že nemôže zrušiť svoje zasnúbenie so slečnou Clearwaterovou, musí v tom pokračovať.“
Hermiona mala pocit, ako keby ju bodli do srdca. Sadla si na posteľ a upustila list od spomínaného muža na podlahu. Remus sa zohol, zdvihol ten pergamen a položil ho na jej posteľ. "Prečítajte si to, moja drahá."
"Prečo? Nič to nezmení," odvetila.
"To je pravda," súhlasil. "A som si istý, že vám vlastne v tom liste tie dôvody nevysvetľuje. Ale zasvätil ma do nich a môžem vás uistiť, slečna, že tají pred vami určité skutočnosti, nie kvôli pochybnostiam, ale pretože si nepraje, aby vás zarmútil. Neželá si spôsobiť vám nepatričné ťažkosti, nech už sa rozhodne pokračovať vo svojom zasnúbení alebo ho zrušiť.
"Chcete povedať, že existuje možnosť, že ho nezruší?" spýtala sa.
"Nemám tušenia, slečna," odvetil. "Prečítajte si ten list, a neotáľajte, pretože je skoro čas na na váš výlet." Remus jej ešte raz podal ten list. Zobrala ho z jeho natiahnutej ruky a prečítala.
5. júl 1818
Moja najdrahšia slečna Grangerová,
Prosím vedzte, že moje city k vám sú také skutočné ako boli včera večer a také pravdivé ako budú po celý čas. Ale nešťastný zádrheľ spôsobil, že som oddialil svoje plány zrušiť svoje zasnúbenie, ale len načas. Poviem toto: vaša predtucha, že je niečo podozrivé medzi Blaisom Zabinim a slečnom Clearwaterovou bola preniknutím do podstaty veci, povedané bez zveličovania. Neverte ani jednému z nich. Verte len svojmu bratancovi, pánovi Lupinovi, pánovi Nottovi a všeobecne spoločnosti, ktorú udržiava váš bratanec. Nikomu inému. Nie som si dokonca istý, či môžem veriť svojmu krstnému otcovi a to je vskutku skľučujúce.
Pamätajte, vy máte moje srdce, ale musíte si to zatiaľ nechať pre seba.
Neprajem si spôsobovať vám trápenie, len vedzte, že bez ohľadu na to, čo uvidíte alebo začujete, je to všetko len divadlo. Moje city ku vám sú skutočné. Moje city k vám sa nedajú napísať v nejakom úbohom liste. Prosím, noste vo svojich vlasoch hodvábnu stužku, ktorou je tento list ovinutý a ja budem vedieť, že vaše city ku mne sa nezmenili.
Navždy váš, prosím verte tomuto, ak ničomu inému neveríte,
lord Draco Malfoy, váš milovaný
Hermiona uvažovala, čím by jej mohol spôsobiť ťažkosti. Čo za zádrheľ popisoval a prečo jej ho neprezradil? Tento list jej nič nevysvetlil! Bál sa následkov, ktoré by sa mu mohli prihodiť, keby zrušil zasnúbenie s tou hroznou ženskou? Čo za následky by to mohli byť? Povedal jej, aby nestrácala nádej, ale ona sa bála, že už svoju nádej stratila.
S hodvábnou stužkou vo vlasoch vyšla von, aby počkala na Harryho kočiar, v mysli rozhodnutá, že ukončí vzťah s tým mužom. Keď k nej nemohol byť úprimný, nevidela dôvod prečo pokračovať v citoch k nemu. Teraz ešte aby sa prispôsobilo jej srdce. Aj Lupin s ňou vyšiel von. Slnko bolo na neho príliš jasné a zdvihol si ruku, aby si zaclonil oči. Hermiona pribehla k nemu a riekla, "lord Malfoy povedal, že ešte nezrušil svoje zasnúbenie. Ako to môžem strpieť, pane?"
"Myslím že tak dobre, ako len dokážete,“ riekol. "Pokúste sa radovať sa z pomyslenia, že vaše trápenie bude mať len krátke trvanie." Remus si všimol, že má vo vlasoch hodvábnu stužku, ktorá zdobila ten list. Riekol, "lord Malfoy získa silu vo svojom úsilí, keď bude vedieť, že sa máte dobre a ste šťastná, Hermiona. Tá stužka vo vašich vlasoch je dôverné gesto, ale myslím, že primerané. Vedzte, že som tu pre vás, keby ste ma potrebovali."
Dotkla sa hodvábu vo vlasoch. Nahla sa a pobozkala staršieho muža na líce. Priložil si ruku na líce a tváriac sa šokovane s pobavením povedal, "moja, oh, moja, Hermiona, niekedy robíte tie najnevhodnejšie veci."
"Ospravedlňujem sa, pane, to len, že mi tak veľmi pripomínate môjho otca. Tak mi chýba. Zomrel, keď som mala deväť. Neovládla som sa. Ospravedlňte moje škandalózne správanie, prosím. Len svojou prítomnosťou zmenšujete moje nešťastné pocity z chýbajúcich rodičov."
Remus sa usmial. "To je nepochybne tá najkrajšia vec, ktorú mi kedy ktokoľvek povedal, Hermiona. Nútite ma priať si, aby som mal dieťa. Mnohými spôsobmi na vás a Harryho myslím ako na svoje deti."
"Bola by som pyšná mať vás za otca, Remus." Pripadala si s tým mužom tak dôverne, že nevidela nič zlé na tom, že použila jeho krstné meno.
Harry prišiel na módnom dvojsedadlovom kočiari, ktorý ťahali dve biele kobyly. "Je toto pre teba dosť módne, sesternica?"
"Harry, kde si zohnal ten kočiar?" spýtala sa.
"Už ho chvíľu mám. Patril môjmu krstnému otcovi. Chcem ti ho dať, sesternica," riekol. Zoskočil dole a chytil ju za ruku. "Môžeme ísť? Stretneme sa Charliem, Ginny, Ronom a slečnou Lovegoodovou v dedine." Pomohol jej nasadnúť do vyzdobeného kočiara.
Keď sa pohli, Hermiona sa spýtala, "medzi tebou a slečnou Weasleyovou je všetko tak ako má byť?"
"Myslím, že sa to samo napravuje. Ale ešte som sa nerozhodol, či sa máme tak skoro vziať. Stále je toho dosť na zváženie," odvetil. "Vieš, kto bude dnes v našej spoločnosti?"
"Nie, Sire, nemám potuchy," priznala.
"V správe od lorda Malfoya stálo, že pán Nott, slečna Clearwaterová, slečna Greengrassová a pán Zabini sa všetci zúčastnia," povedal jej Harry.
"Nemáš rád pána Zabiniho, však, bratranec?" spýtala sa.
"Nie, nemám," riekol. "Je to povaľač a príživník. Nemôžem zniesť mužov ako on, ale je priateľ lorda Malfoya, takže pre dnešok sa budem musieť zmieriť s jeho spoločnosťou."
Bola ticho. Položil ruku v rukavici na jej a povedal, "Remus mi povedal o neutešenej situácii lorda Malfoya. Chce ťa chrániť, takže ver, že všetko bude v poriadku. Verím, že jeho úmysly sú čestné, aj keď nie práve teraz celkom prípustné."
"Znamená to, že si zmenil svoj postoj k lordovi Malfoyovi?" spýtala sa s nádejou.
Zhlboka sa nadýchol. "Mohol som sa mýliť a dúfam, že si budem môcť dobrý názor na neho udržať. Ak sa správne rozhodne, uvidíme:"
"Bol by to perfektný deň, keby sme sa mohli zbaviť pána Zabiniho a slečny Clearwaterovej," povedala Hermiona.
Harry sa na ňu pozrel kútikom oka a potom sa nahlas a od srdca zasmial. "Ach, moja sesternica, čo to vedieš za reči! Áno, skvelý deň by to bol, keby si tí dvaja našli inú zábavku. Dúfam, že to je to, čo si myslela. Iste si to nemyslela tak, že si praješ, aby sa im stalo niečo trvalé. Mal by som ti zabaviť tvoj prútik?"
"Nuž..." riekla. „Keby ich čert zobral, mohol by si ma podozrievať, takže už nič inkriminujúce nepoviem. Mám na pamäti tvoju výstrahu.“
Znova sa zasmial. Bolo dobré vidieť ju veselú a robiacu si žarty. Vedel, že tento deň bude pre ňu ťažký. Dnes ráno Malfoy vysvetlil všetko jemu a Remusovi. Osmelil sa navrhnúť niečo Malfoyovi, ale vedel, že jeho plán v krátkodobej perspektíve ublíži Hermione, ale dúfal, že ju to uchráni pred nebezpečenstvom. Keby domnienka lorda Malfoya, že pán Zabini a slečna Clearwatterová spolu tajne spolupracovali a že dodatok k vôli jeho otca bol sfalšovaný, bude Hermiona medzitým v bezpečí, preč od Malfoya. Harry len ťažko mohol uveriť, že by Lucius Malfoy odkázal svoj majetok niekomu inému ako svojmu vlastnému synovi nech sa ožení s kýmkoľvek. Bol presvedčený, že dokumenty sú sfalšované, ale dokázať takú vec, to už je iná záležitosť. Všetko to nakoniec vypláva na povrch, ale bolo smutné, že jeho sesternica musí medzitým trpieť.
Keď už boli v dedine, Hermiona považovala spoločnosť priateľov jej bratanca a priateľov lorda Malfoya za skutočnú prehliadku kontrastov. Jedna skupina bola nasiaknutá formálnosťou a tradíciami. Tá druhá ponúkla príjemnejšiu atmosféru, stále snobskú, ale viac láskavejšiu a prívetivejšiu.
Dedina, paradoxne, bola pre Hermionu prístavom nádeje. Ona ale prahla po niečom inom. Po spoznávaní cudzincov a po rozhovoroch, ktoré by boli ľahkovážne a nie plné pohŕdania. Ach, nechajte ju jeden deň predstierať, že je na svete všetko v poriadku a že ju nikdy nezaviedli do ťažkosti a beznádeje. Harry jej pomohol vyjsť z koča a ona sa obzrela po malom zástupe, ktorý sa zhromaždil pred obchodom. Lord Malfoy mal slečnu Clearwaterovú zavesenú o svoje predlaktie. Pozrel sa na Hermionu a kývol hlavou na pozdrav, ale to bolo všetko. Nebol tam žiaden úsmev, žiadna vrelosť.
Theo k nej pribehol a povedal, "môžem vás dnes sprevádzať, slečna?"
"Ak vy budete spokojný s mojou spoločnosťou, ja budem rovnako," povedala s úsmevom. Zapadli do radu s ostatnými. Snažila sa nepozerať na lorda Malfoya, ale hlučný hlas slečny Clearwaterovej bolo počuť nad všetkými ostatnými a rýchlo spôsobil, že im Hermiona venovala pozornosť.
"Ach, lord Malfoy! Jednoducho ma musíte odprevadiť do tohto k tomuto malebnému obchodíku. Rada by som videla, čo ženy z tejto dediny nazývajú módne."
Všetci vošli, a lord Malfoy si všimol stužku vo vlasoch slečny Grangerovej. Dala mu nádej! Prešla k polici, ktorá obsahovala niekoľko kníh. Zdvihla tú, ktorú čítala v jej prvý deň.
"Knihy, slečna Grangerová?" povedal Zabini. "Máte v úmysle si kúpiť knihu?"
"Ja naozaj čítam," odporovala.
"Nemali by ste radšej nový čepiec alebo možno stužku do vlasov, ktorá by nahradila tamten kúsok?" spýtal sa.
Pozrela sa na neho so spytujúcimi sa očami. Len predstieral, že všetko podozrieva alebo naozaj toto vedel? Malfoy začul ich výmenu. Dal pokyn Theovi, ktorý bol zasvätený do okolností okolo zasnúbenia Prešiel k Zabinimu a Hermione a riekol, "Mne sa páči tá vo vašich vlasoch. Ale bledne v porovnaní s vašou krásou." Zobral jej knihu a povedal, "rád by som vám túto knihu kúpil."
"Nie, pane, mám svoje vlastné peniaze. Kúpim si svoju knihu," povedala.
"Knihy, knihy, knihy," riekla Penelope, skúšajúc si nový čepiec. "Nikdy nezískate muža knihami, slečna Grangerová."
"Myslím, že ani nový čepiec nie je cesta k mužovmu srdcu," odvetila. Zobrala knihu k predavačovi a kúpila si ju.
Prechádzali sa po malej dedine, navštevovali obchody, dali si čaj v čajovni, dokonca navštívili obchod Georga a Freda Weasleyovcov. Ich poslednou zástavkou bolo papiernictvo, kde si Hermiona kúpila nové brko.
Prechádzajúc sa po námestí, po starých uliciach dláždených mačacími hlavami, sa Hermiona cítila ako doma. Cítila sa pokojne. Tu v magickej komunite nemusela skrývať kto alebo čo je, pretože všetci ostatní boli rovnakí.
Mohla hovoriť o mágii, o kúzlach a smiať sa na vtipoch o iných čarodejniciach a kúzelníkoch. Áno, bola vo svojom živle.
Malá skupinka sa rozhodla dať si piknikový obed, ktorý už Harry zariadil, na úbočí blízko dedinského námestia. Posadili sa na deky v skupinkách po troch a štyroch. Hermiona sa delila o deku s Charliem Weasleym, Daphne Greengrassovou a Theodore Nottom. Bolo počuť Penelopu ako sa sťažuje ohľadne dennej vychádzky.
"Ach, túžim po skutočnej zábave, opere, hre, obrovskom butiku s poslednou módou z Paríža. Keď sa vezmeme, lord Malfoy, musím trvať na tom, že rozdelíme náš čas medzi Londýnom a touto malou dedinou."
Draco nedal na známosť svoje zasnúbenie, zatiaľ. Hermiona ale pocítila bolesť pri zmienke o jeho svadbe. Penelopa pokračovala, "radi vás všetkých privítame v našom dome v Londýne. Dokonca vaša u muklov narodená sesternička, lord Potter, je vítaná, hoci by si možno nepripadala vo svojom živle."
"Vskutku, madam, nachádzate potrebu povyšovať sa nad ľuďmi tým, že úmyselne ponižuje ostatných? spýtala sa Hermiona. "Som dáma, tak ako vy, a naozaj som si nezaslúžlai ani ničím neoprávnila vaše rozhorčenie. Považujem vašu spoločnosť za fádnu (nemastnú-neslanú). Harry a Theo sa obaja usmiali. Draco sa otvorene zasmial.
Penelope povedala, "lord Malfoy, máte chrániť moju česť, vo vašom vlastnom záujme, tá ženská ma urazila."
"A vy ste ju urazili predtým, takže je to vyrovnané,“ povedal Draco. Hermiona sa postavila a pohla sa dole kopcom.
"Nepotrebujete sprievodcu, slečna?" spýtal sa Theo, keď sa postavil.
"Nie, potrebujem byť sama, pane, to je všetko," povedala. Kráčala späť k dedine, v hlave jej tancovali myšlienky o nepríjemných veciach, ktoré sa prihodia lady Clearwaterovej.
Vošla do malého kostolíka, nie väčšieho než ten na pozemku lorda Malfoya. Vo vnútri prešla k miestu pri okne a zatvorila oči. Nemodlila sa za to, aby bola k pánovi Zabinimu a slečne Clearwaterovej milšia alebo láskavejšia.
Zvonku začula kroky. Zostala pri rozbitom špinavom presklenom okne a načúvala. "Lord Malfoy, kedy oznámite naše zasnúbenie? Som unavená z čakania."
"Slečna, nebudem sa hnať do ničoho, a ani vám nedovolím, aby ste ma do niečoho hnali. Nechám svojho právnika, aby sa pozrel na poslednú vôľu môjho otca a ak je to tak ako hovoríte, potom oznámime naše zasnúbenie, ale nie skôr," odvetil.
Hermiona mohla len špekulovať, čo tým myslel, ale zdalo sa, že je zmierený s tým, že sa s ňou ožení. Tieto slová jedného človeka druhému bez žiadnych svedkov nemohli byť falošné. Čoskoro zmizne z jej života.
"Takže nemáte ani najmenšiu chuť vzdať sa svojho titulu či svojho domova?" spýtala sa. "Dokonca ani kvôli láske tej humusáčky?"
Draco odvetil, "ani to by ma nemohlo presvedčiť, aby som sa vzdal všetkého, čo poznám celý svoj život. Môj domov je moja krv a moja čistota krvi je moja česť. Ak sa s vami musím oženiť, aby som si ich udržal, tak sa s vami ožením, ale už si nezahrávajte. Dajte mi pokoj od tejto témy." Hermiona sa dívala ako tá strašná žena odchádza preč. Videla bolesť a zmätok na tvári lorda Malfoya.
Draco vošiel do kostola. Hermiona sa postavila len čo vošiel a otočila sa k prednej časti. "Naozaj si neprajem narušovať vašu samotu, slečna Grangerová."
Neodzdravila, ale ani neušla. Prešla, aby sa posadila na prednú lavicu.
"Slečna?" povedal.
"Musíte sa s ňou oženiť, inak prídete o titul, bohatstvo a dom, je to tak?" spýtala sa. Prešiel k lavici, kde sedela a posadil sa za ňu.
"Veci nie sú jednoduché, však?" odpovedal.
"Len mi na toto odpovedzte, pane, máte v úmysle sa s ňou oženiť namiesto toho, aby ste vzdali svojho postavenia, mena a domova?" Konečne sa otočila, aby sa na neho pozrela.
"Slečna Hermiona, nie je to také jednoduché ako si myslíte. Moje meno je všetkým. Čo som bez svojho mena? Môj domov je viac než pevnosť, je to moje útočište. Videli ste to," riekol. "Úprimne, som rozpoltený medzi svojou cťou a minulosťou a mojimi pocitmi a budúcnosťou."
"Ste pre mňa hlbokým sklamaním, pane, pretože vaša arogancia je väčšia a hlbšia než som prvýkrát predpokladala," riekla. Postavila sa k odchodu. Načiahol sa po jej ruke a prinútil ju zostať. Tiež sa postavil.
"Robím, čo môžem, slečna! Dajte mi aspoň to! Mám záväzky!" Bol rozpoltený. "Keby to bolo také jednoduché vybrať si lásku nad povinnosťou! Tu vaša skutočná ignorancia k nášmu svetu žiari. Myslíte si, že to jednoduché, ale nie je!"
"Pane, potrebujem, aby ste ma počúvali!" zakričala. "Poskytnem vám poslednú láskavosť a budem vám načúvať, keď som prehliadla. Je vo vás niečo nežiaduce. Nie ste ten muž, ktorý som si myslela, že ste. Nikdy nenájdete skutočné šťastie v peniazoch či tituloch!"
"Ľahko povedať niekomu, kto sa nemá čoho vzdať, slečna!" kričal späť. "Ako som povedal, mám záväzky a povinnosti, o ktorých neviete nič. Nemám ten luxus hovieť si vo svojich pocitoch. Ešte nič nebolo ustanovené, ale ak sú veci tak ako sa zdajú, potom musíte vidieť moju ťažkú situáciu!"
"Čo chcete odo mňa? Moje požehnanie? Zaujímate sa o mňa vôbec?" spýtala sa.
"Čestné slovo, slečna, hlboko sa o vás zaujímam a vždy budem, ale nebudem mrhať vaším časom, ak vy necítite to isté," riekol.
Pribehla k nemu a ďobla ho prstom do hrude. "Nepredpokladajte, že poznáte moje srdce, keď je vaše vlastné taká prelietavá potvora! Som jedine rada, že som váš skutočný charakter spoznala zavčasu!"
Zostal pokojný, ani raz sa nezakolísal a povedal, "aké ľahké pre ľudí ako vy myslieť si, že všetko je o láske, ružiach a šťastí!"
"Nehovorte už nič iné, pane, čo by sme mohli obaja ľutovať. A keď pomyslím, že som si myslela, že zdieľame svoje mysle. Myslela som si, že zdieľame city." Načiahla sa do vlasov a dala si dole tú stužku. Nechala ju padnúť na zem, kam pôvabne padala skôr než pristála na jeho nohách.
Hermiona povedala, "už viacej nie som priaznivo naklonená vašej prítomnosti či predstieraniu, pane. Musí to dokonca bolieť, že ste v tej istej miestnosti ako ja, úbohá humusáčka."
Hermiona sa pohla k dverám, ale schmatol ju za ruky a otočil ju k sebe. Zakopla na svojich sukniach, ale nevadilo to, pretože mal obe ruky na jej rukách a udržal ju vzpriamene. "Ste pokrytec, slečna! Sľúbili ste mi, že nezapochybujete a budete mať súcit! Sľúbili ste mi čas! Sľúbili ste mi čas zvážiť všetky veci a v tomto okamihu, keď som dokonca trošička s vami pravdovravný o možnom výsledku, odstupujete od svojho slova!"
"Slová pre vás nič neznamenajú, takže prečo by mali znamenať niečo pre mňa? Pustite moje ruky, pane!" riekla. Položila ruky na jeho nadlaktia, keď on mal svoje na jej.
Cítil sa plný zúfalstva a múk. Keby si len nemusel vybrať, ale on musel! Bola lady, nikdy by ju nepožiadal byť niečo iné než jeho manželka a teraz ju o to nemohol požiadať, takže bude musieť byť pre neho ničím. "Ste taká ignorantská udalostiam okolo vás. Ste taká chránená vo vašej vlastnej ulite!"
"Pane, ja nie som ignorant," povedala s novou slzou stekajúcou po jej líci. Uvoľnil stisk na jej rukách, ale nepustil ju. Riekla, "jediné, čo som chcela, bol niekto, kto by ma počúval, vyslovil slová láskavosti, niekto, kto bude môj skutočný priateľ a spoločník! Žiadate viac než vám môžem dať a ponúkate menej než potrebujem! Som žena so srdcom, ktoré bije pre vás, raz ste mi povedali to isté, a teraz zisťujem, že chcete svoje peniaze a prestíž viac než chcete mňa. Ako by ste sa cítili vy, pane?" Dvakrát sa upokojujúco nadýchla, ale stále trhane dýchala. Už sa viac nestaral o dobré či zlé! Vedel, že ak zistí pravdu, bude trpieť. Nuž, on trpel tiež.
"Máte láskavé srdce, slečna Grangerová. Dobre, od tejto chvíle ukončíme naše priateľstvo, pretože vám nemôžem dať to, čo si prajete a ja mám le pár možností," povedal. Konečne jej pustil ruky. Dokonca si ani neuvedomoval, že ich stále držal. Prešiel rukou nahor a dotkol sa jej tváre. "Ešte jedna vec, ktorú chcem, aby ste vedeli," riekol.
Plakala riadne spurnými slzami, ktoré ju ničili a ponižovali! Jeho dotyk zotrval na jej tvári a utrel slzu svojím palcom. "Chcem..." zastal.
"Chcete?" spýtala sa.
"Chcem, aby ste..." znova prestal.
"Čo, pane? Povedzte to! Čo chcete, aby som?" spýtala sa cez slzy.
"Chcem vás," povedal jednoducho. Priložil obe ruky na jej tvár a uprene ju študoval. Mohlo to byť veľmi dobre naposledy, čo sa pozeral na milovanú tvár.
Pustil jej tvár a zdvihol stužku zo zeme. "Nechajte si ju, je vaša," riekol. Chcel povedať o toľko viac. Chcel pobozkať jej slzami zmáčané líce a povedať jej, že všetko bude v poriadku, ale Harry Potter mu dnes povedal, aby sa s ňou jasne rozišiel, mysliac si, že to napokon bude ľahšie, ak sa veci nevyvinú v jeho spokojnosť. Súhlasil a preto sa uistil, že začuje jeho rozhovor so slečnou Clearwaterovou. Uvedomenie si toho všetkého neurobilo nič, aby zmiernilo tú bolesť.
Jeho ruka ešte raz prešla k jej lícu, tentoraz sa len špičky jeho prstov odvážili dotknúť jej pokožky, aby neroznietili ďalšiu reakciu. Jeho ruka mu pripadala prázdna, bez útechy jej ruky. Rýchlo stiahol svoju ruku a pozrel sa na zem.
Znova pustila tú stužku na zem a otočila sa k odchodu. Pomyslela si pre seba, "toto je možno naposledy, čo vidím jeho tvár'. S touto myšlienkou sa otočila a jednoducho povedala, "dúfam, že vaše peniaze a čistá krv vám zaručia dlhé a šťastné manželstvo."
Opustila malú drevenú budovu a bežala späť k obchodíku. Povedal nahlas, "rozchod s ňou bola najťažšia vec, ktorú som kedy musel urobiť, ale raz ju získať späť bude tá najsladšia."
Nabudúce: Hermiona má problémy, pretože zistí niekoho tajomstvo.