All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho
Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno - skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej fanfics.
Túto kapitolu venujem 32jennifer2, Monie, SARE, Uršule, soraki, Invisible, Nuviel, Tez, eternallife, Lucy18.
Špeciálne poďakovanie Maenae, ktorá prekontrolovala zrozumiteľnosť slovenčiny pre českých čitateľov. Vsjo v parjadke.
Prajem príjemný zážitok. A keďže ste sa dnes činili s komentármi, máte to hneď.
Preklad: Jimmi
Beta-read: soraki
Kapitola 8
Harry, Ron a Blaise stáli skľúčene v pracovni profesora Dumbledora. Ich kufre už odoslali do Rokvillu. Bol to posledný deň ich života ako študentov Rokfortu a nikdy si nepredstavovali, že bude taký žalostný.
Dumbledore hovoril k Blaise.
"... snažil som oddialiť ten úkon tak dlho, ako bolo možné, ale pretože nejestvuje známka, že by sa pán Malfoy vrátil, nevidím inú možnosť ako informovať vašich rodičov, slečna Zabiniová. Je len správne pre vás a vašu rodinu, aby ste sa pripravili na odloženie sobáša. Stále verím, že sa k nám pán Malfoy a slečna Grangerová vrátia. Ako som vám už predtým všetkým povedal, reverzný Thyme Eliminus nepresahuje ich schopnosti, či ho už pripravia samostatne či spoločne. Je len trochu neisté, kedy sa zjavia. Môže to byť dnes, môže to byť na budúci týždeň, môže to byť na budúci rok."
Harry si pomyslel, že Blaise sa netvárila príliš rozrušene. To tmavovlasé dievča súhlasne prikývlo a slabo sa usmialo. "Odovzdám ten list svojim rodičom," riekla, keď ho zobrala od riaditeľa a vložila si ho do vrecka plášťa.
Dumbledore sa otočil k Ronovi a Harrymu.
"Pokiaľ ide o vás dvoch, viem, aká drahá priateľka bola pre vás slečna Grangerová. Nerobte si starosti, je jednou z najšikovnejších čarodejníc a je nepochybne schopná postarať sa sama o seba. Nemám žiadne pochybnosti, že sa k nám napokon vráti. Stávajú sa horšie veci. Musím vás požiadať, aby ste nečakali so svojimi životmi na jej návrat. Musíte svoje životy žiť naplno a plnohodnotne."
Harry a Ron prikývli. Obom značne chýbala ich priateľka.
"Mám návrh, ktorý možno pomôže vám všetkým," povedal láskavo Dumbledore. "V takýchto situáciách pomáha, ak si všetci postihnutí vzájomne poskytujú plnú podporu a povzbudenie. Navrhujem, aby ste si vy traja vzájomne často písali a možno sa dokonca stretli, aby ste podporili jeden druhého. Vyrozumel som, že ty, Harry a slečna Zabiniová, idete pracovať pre ministerstvo... pán Weasley, ponúkli vám športové štipendium v Anglickej metlobalovej lige tu v Anglicku... takže nie je dôvod, prečo by mal byť pre vás troch problém byť v užšom kontakte."
Harry, Ron a Blaise sa na seba pozreli a usmiali sa. Za minulý týždeň sa už obaja chlapci dostali k Blaise bližšie než za celých sedem rokov na Rokforte. Hoci nie je tak bystrá a zaujímavá ako Hermiona, Blaise bola stále dobrou spoločnosťou. Bola milá a skromná a bola dobrým poslucháčom.
"Profesor, myslím, že na tom sme sa už dohodli," riekol Harry.
"Áno," dodal Ron. "Určite budeme vzájomne v kontakte."
Dumbledore súhlasne prikývol.
"Tiež budem s vami troma v kontakte, aby som vám poskytol akékoľvek novinky, ktoré budem mať o ich návrate. Pravdepodobne sa zjavia na tom istom mieste, kde by boli v tomto živote, keby nezmizli. Takže slečna Grangerová sa asi zjaví u Sv.Munga, kde viem, že bola prijatá na štúdium na liečiteľku a pán Malfoy sa zjaví na Malfoy Manor."
"Dajte nám okamžite vedieť, profesor," povedal Ron.
"Áno," dodala Blaise. "Moji rodičia budú veľmi znepokojení. Svadba už bola z väčšej časti naplánovaná."
Dumbledore sa na nich usmial a vyprevadil ich zo svojej pracovne. "Samozrejme, samozrejme. A nezabudnite na to, čo ste sa naučili na Rokforte - a nemám na mysli len skúšky!"
Potom, čo opustili jeho pracovňu, trojica študentov si vymenila adresy a sľúbili si písať.
"Vďaka, chlapci," riekla Blaise s ostýchavým úsmevom. "Každý v Slizoline vždy vravel, akí ste hrozní, ale vy ste obaja naozaj, naozaj milí. Chcem povedať, že minulý týždeň, keď som si robila starosti o Draca a svoju svadbu a rodičov a to všetko, bola som naozaj rada, že ste tu boli vždy pre mňa."
"Héj, žiaden problém. Tiež si bola skvelá," riekol rozškľabený Harry.
Blaise oboch objala a šla sa pripojiť k svojim slizolinským priateľom.
"No tak, poďme pohľadať Ginny. Kúpil som jej čokoládové žabky, ktoré chcela na cestu do vlaku." Harry žiaril, keď pomyslel na istú ryšavú čarodejnicu, ktorú poznal. Vždy dokázala poskytnúť vzrušenie jeho srdcu. Ron bol ako v extázi, keď sa o tom vzťahu dozvedel a rád si myslel, že v jeden deň jeho najlepší priateľ možno bude jeho švagrom.
"Dobre, tiež som kúpil trochu šľahačkových zákuskov. Sú Seamusove obľúbené."
Harry a Ron odišli pohľadať kočiar, aby ich vzal do Rokvillu. Pohľad na testrále už Harryho nevyviedol z rovnováhy, dokázal ich vídať roky.
"Zbohom Rokfort," zašepkal Harry. S Ronom už včera podnikli obchôdzku po hrade, rozlúčili sa so všetkými svojimi obľúbenými miestami v obrovskom hrade, ktorý považovali za svoj domov posledných sedem rokov. Počínajúc zajtrajškom už viac nebudú študentmi. Aký bude život v budúcnosti, keď začne s aurorským výcvikom na ministerstve? Keď kočiar prechádzal cez hlavnú bránu, Harry mal pocit, ako keby zvliekal väzenie z rokov minulosti, hrôz z Voldemorta, bitiek s Malfoyom, potýčok so Snapom... keď sa s očami plnými nádeje pozeral do budúcnosti.
Vedľa neho už Ron hovoril o Anglickej metlobalovej Lige.
"... majú skvelý výmenný program. V auguste idem do Bulharska a na budúci rok do Švajčiarska. Dostal som ohromnú novú výstroj... počkaj, až ho uvidíš, Harry. Mamka mi ju nedovolila zobrať na Rokfort, takže je stále v Brlohu. Kiežby tu bola Hermiona, aby ju videla."
Pri zmienke jej mena si obaja chlapci vymenili pohľady.
"Chýba mi Hermiona," povedal prosto Harry. Počas minulého týždňa to vravel každý deň a ten pocit sa vôbec nezmenil.
"Mne tiež," súhlasil Ron s povzdychom.
"Škoda, že sa musela vrátiť s Malfoyom a nie jedným z nás," riekol Harry.
"Áno, to to robí naozaj horšie. Pravdepodobne nebude chcieť s ňou spolupracovať, s tou jeho hlúpou posadnutosťou o čistokrvných."
Harry súhlasil. "Veríš tomu čo povedal Snape, že sa vrátili v čase spoločne? Alebo sú na rôznych miestach v čase?"
"Neviem," Ron pokrčil plecami. "Ale stavím sa, že Hermiona by bola radšej, keby bola sama. Čo by mohlo byť horšie než uviaznuť niekde s tou domýšľavou malou fretkou!"
"Snape analyzoval ten elixír a povedal, že nevie, čo urobila, ale že nie je ako iné Thyme Eliminusy, tento je časovo špecifický. Bolo by ich to prenieslo na to isté miesto v čase, nech by ich ošpliechalo akékoľvek množstvo. Nevie, čo urobila... muselo to byť tou bolesťou hlavy, čo mala predtým. Nikdy predtým nepokazila žiaden elixír."
"Nuž," povedal nejasne Ron. "Dúfam, že tí ľudia z minulosti nám urobia všetkým láskavosť a nakopú do Malfoya trocha rozumu, než sa vráti do nášho času."
*************************************************
Po tom večeri nevidela Malfoya päť dní. Počas tej doby zistila, že jej myšlienky ustavične blúdia k ich rozhovoru v stodole. Dokázala si zapamätať každučký detail - tanec svetla z lampy na stenách, jeho hlboký hlas, to s akou sebadôverou Malfoy vykračoval... Často sa utiekala k týmto spomienkam, kým bol pri nej lord Camvile, čo bolo skoro po celý čas.
Vedela, že lord Camvile už požiadal jej otca o jej ruku, ale jej otec jej povedal, že sa môže rozhodnúť sama. Jeho jediné prianie bolo, aby vážne uvažovala nad lordom Camvilom a správala sa k nemu s rešpektom.
Lord Camvile bez prestávky stále rozprával o jednom či druhom... bol nadšený sám sebou ako rečníkom. Keď nerozprával obšírne o politike a náboženstve, trepal o tom, aký je bohatý. Miloval rozprávať o svojom bohatstve. Celú hodinu dokázal popisovať, ako za posledných päť rokov zdvojnásobil rozlohu svojich pozemkov prostredníctvom rôznych prefíkaných metód. Hermionu to nudilo až k slzám, ale mala tú sebakontrolu, aby sa na neho sladko usmievala a súhlasila s ním vo všetkom. Už sa naučila, že nemá dovolené nesúhlasiť s niečím, čo povedal. Prvý a jediný raz, čo sa o to pokúsila, sa posťažoval jej otcovi na jej neladyovské správanie.
Podarilo sa jej uniknúť zo spoločnosti lorda Camvila jedine, keď si vyšiel von s jej otcom. Bola to jedna z týchto príležitostí, keď bola sama, počas ktorej sa Hermiona znova stretla s Dracom Malfoyom. V stredu poobede lord Camvile a jej otec šli na hon (šport, ktorý sa jej hnusil) a ona sa vracala s matkou z kaplnky, keď začula výkriky z vonkajších objektov.
Dve dámy, spolu so slúžkami, sa ponáhľali k železnej bráne.
"Matka, čo sa deje?" spýtala sa Hermiona. Jej matka obyčajne vedela o všetkom, čo sa dialo na panstve. Ale dnes jej matka pokrútila hlavou a odpovedala, že nevie.
Obe dámy nakukli cez bránu a Hermiona rozoznala pri jednom múre veľkú skupinu zhromaždených mužov. Niekto kričal a druhá osoba jačala niečo iné. Všimla si ako kone jej otca drží panoš vľavo od tej scény. To znamenalo, že sa muži vrátili z poľovačky, ale aký bol problém?
"Fanhope! Fanhope!" vykríkla, spoznajúc známu tvár v tom dave.
Slúžky zamumlali a matka ju pokarhala. "Hermiona, zabúdaš sa. Dámy nezvyšujú svoj hlas."
Hermiona sklopila oči. Ďalšie 'čo dámy nerobia', ktoré si musí zapamätať.
Ale dosiahla, čo chcela, pretože Fanhope k nim náhlivo prišiel. Na tvári mal znepokojený výraz.
"Čo sa tam vonku deje?" spýtala sa netrpezlivo Hermiona.
Hermiona začula nezameniteľnú ranu od biča.
Fanhope sa dámam pri bráne uklonil so slovami: "To je bičovanie, milady. Nič, čo by vás malo znepokojovať."
"Bičovanie?" spýtala sa Hermiona, oči dokorán. Nikdy predtým nebola tak blízko tomuto stredovekému trestu. Predstava hrubých bičov, ktoré šľahajú nadol, aby rozťali mäso, jej zaplnila myseľ.
"Poď som mnou, Hermiona. Vráťme sa k nášmu vyšívaniu," riekla jej matka, nervózne hľadiac na Hermionu. "Vieš, že by si mala nechať na svojom otcovi, aby viedol služobníctvo po svojom."
Ale Hermione sa hnusila každá forma telesného trestu a nedokázala tú záležitosť nechať byť. "Koho bičujú?"
"Jedného zo záhradníkových chlapcov, milady."
Hermiona zostalo ťažko na žalúdku. Vedela, že na panstve bolo zamestnaných asi desať rôznych záhradníkových chlapcov, ale akosi presne vytušila, koho bičujú.
"Je to Malfoy?" spýtala sa, okamžite ľutujúc tie slová, keď vyšli, pretože jej matka sa tvárila nesúhlasne.
"Hermiona!" vykríkla jej matka. "Ako poznáš ich mená?"
Fanhope sa zatváril prekvapene. "Však áno, milady. Poznáte ho?"
Nemohla dovoliť, aby sa niečo tak brutálne stalo Malfoyovi, akékoľvek rozpory mali v minulosti, takú bolesť si nezaslúžil.
"Otvorte mi tú bránu!" povedala Fanhopovi.
"Milady?" Fanhope sa neisto pozrel na Hermioninu matku, ktorá sa zatvárila zdesene nad dcérinou požiadavkou.
"Hermiona, toto je veľmi... nepotrebné," riekla jej matka.
"Otvorte tú bránu!" vykríkla Hermiona, schmatla mreže brány a lomcovala nimi tak silno, ako mohla.
Niekoľkí zo zhromaždeného davu ju začuli a zvrtli sa.
Slúžky zalapali po dychu a zakryli si ústa.
Bič šľahol znova a ona si pomyslela, že začula zastonanie.
"Otvorte tú bránu! OKAMŽITE JU OTVORTE!"
"Hermiona..."
Fanhope vypliešťal zúfalo oči na svoju pani, ktorá sa podľa všetkého zblázni kvôli tej bráne.
"HEJ! VY TAM! ZASTAVTE TO BIČOVANIE! PRESTAŇTE!" kričala teraz Hermiona.
"Fanhope, otvorte tú bránu!" riekla chabo Hermionina matka.
Celý zhromaždený dav okolo bičovania sa už pri dámskych výkrikoch otočil. Fanhope rýchlo vytiahol kľúč a odomkol bránu. Hermiona si nabrala sukne okolo seba a rozbehla sa vonkajšie nádvorie. Rozoznávala tváre medzi skupinkou mužov. Bol tam jej otec, tváriac sa šokovane. Bol tam lord Camvile, tváriac sa veľmi nafúkane. Bol tam Hibbings, ktorý držal hrubý kožený bič. A na zemi, pred nimi všetkými...
"OKAMŽITE S TÝM PRESTAŇTE!" vykríkla Hermiona.
"Hermiona, už predtým som ti povedal, aby si sa nemiešala do riadenia môjho služobníctva," povedal vážne jej otec.
"TOTO JE BARBARSKÉ!" Hermiona sa snažila nepozerať sa na kopu krvavých pásov na Dracovom chrbte.
"Tá dáma má vyhranené názory," zamrmlal lord Camvile.
Jej matka objala Hermionu okolo ramien a snažila sa ju upokojiť: "Dcéra, musíš nechať svojho otca riadiť svoje služobníctvo. Už sme sa predtým túto diskusiu o bičovaní mali."
Hermiona zúrila. Nikdy by nemohla strpieť násilie. "Čo urobil, že si zaslúžil túto... túto... brutalitu?"
"Ten chlapec je zlodej!" povedal Hibbings, zohol ruku, ktorá držala ten bič.
"Čo ukradol? Kde je váš dôkaz?"
"Ukradol môj prsteň," povedal lord Camvile rozhorčene a zdvihol k nej svoju ruku. "Včera mi na nádvorí spadol a dnes som ho zbadal vytŕčať z chlapcovej košele."
"To... je... moje... ty... klamár..." povedal slabo Draco.
Hermiona sa pozrela na prsteň, ktorý pred ňou vytŕčal lord Camvile. Na jeho prostredníku bol veľký zlatý prsteň, osadený smaragdami. Mal písmeno "M" na sebe prepletené s hadom a drakom. Hermiona ostro vykríkla.
"To je môj prsteň!" povedala nahlas. "Dala som ho tomuto dedinčanovi minulý týždeň, aby ho predal. Uľútostilo sa mi jeho špinavého stavu."
Z davu sa ozvalo zalapanie po dychu, nasledované mlčaním tak hustým, že jej zvonilo v ušiach.
Lord Camvile očervenel. "Ona nehovorí pravdu," povedal.
"Vy nazývate moju dcéru klamárom?" spýtal sa potichu lord Granger.
Lord Camvile sa tváril namrzene.
"Ako si prišla k tomu prsteňu, dcéra? Nespomínam si na taký v našej klenotnici."
"Bola to tretka, ktorou ma obdaroval lord Mannerly," hladko odpovedala Hermiona. "Pozri, nosí jeho iniciály. Ale ako vieš, nepreukazujem priazeň lordovi Mannerlymu, takže som si nepriala nechať si viacej túto čačku."
"Milady hovorí pravdu," povedal nejaký hlas. Všetci sa otočili jeho smerom. "Videl som Malfoya nosiť to minulý týždeň. Snažil som sa vám to povedať, ale nepočúvali ste, pane." Bol to mladý Thomas.
"Ak ti to moja dcéra dala, aby si to predal, prečo si ho nepredal, chlapče? Hovor smelo."
Malfoy trápil svoj mozog kvôli primeranej odpovedi, ale Thomas, keď mu už raz dovolili hovoriť, pokračoval. "Ak ráčite, sire. Až do augusta nebude trh. Musí si ho ponechať, až kým ho vtedy predá."
"Vráťte mu ho," dožadovala sa Hermiona, civiac na lorda Camvila. Lord Camvile zízal na nepriateľské tváre okolo seba a stiahol si prsteň z prsta. Hodil ho na Malfoya a odkýval sa preč.
"Ospravedlňte sa mu, vy klamár!" vykríkla Hermiona, schmatnúc jeho tuniku, čím ho prinútila zakopnúť.
Jej matka slabo vykríkla a zakryla si oči. Služobníctvo sa zachichotalo. Fanhope a Audley si vymenili pohľady.
"Hermiona!" varoval ju jej otec.
"Milady, nie je treba..." povedal zo zeme Malfoy, myknúc sa od bolesti. Mal pocit, že mu horí celý chrbát. Sklapni, Grangerová. Hovoríš priveľa...
"Vás by som mala vyšľahať bičom za klamstvo! Vy ste zlodej, nie tento chlapec!"
"To STAČÍ!" zahučal Hermionin otec.
Služobníctvo hulákalo smiechom. Lord Camvile sa tváril, akoby zjedol niečo odporné a mal vracať. Striasol Hermioninu ruku a vbehol na vnútorné nádvorie.
"Pripravte jeho kone," povedal Hermionin otec Hibbingsovi. "O hodinu odchádza. Nebudem s ním ani jednu ďalšiu noc pod mojou strechou."
"Dajte tomu chlapcovi tri dni voľna," riekol jej otec Fanhopovi. Otvoril peňaženku a hodil strieborniak na zem k Dracovi.
"A Hermiona," jej otec znel podráždene a unavene. "Dnes večer po večeri sa s tebou porozprávam. Choď."
"Ale otče..."
"CHOĎ."
Hermiona vrela zúrivosťou. Ako sa mohol lord Camvile z toho takto dostať!
Hermionina matka ju potichu viedla preč, v hlave zrušila ďalšiu šancu na svadbu svojej dcéry. Lady Grangerová sa obávala, kam spurná povaha jej dcéry nakoniec zavedie ju samotnú, ale aj celú jej rodinu.