Preklady fanfiction Harryho Pottera

We Learned Sea - Kapitola piata

"A teraz drahé detičky, ktoré ste si možno tento príbeh prečítali,

modlím sa, aby ste si nikdy nevšímali prázdne, lichotivé slová:

Pred zlým našepkávačom zatvorte srdce, uši a oči,

a zoberte si ponaučenie z tohto príbehu o pavúkovi a muche."

Marry Howitt

Kapitola 5 Dom na kopci

Keď sa Hermiona vrátila na ministerstvo, odovzdala informácie od Draca Harrymu a prešla bez slov k svojmu stolu. Zostávala už len jedna hodina, kým bude čas odísť a ona ten čas strávila neprítomným tým, že zízala na kalendár na svojom stole, alebo sa pozerala na ťažidlo z obrovskej korytnačky, ktorá na stole sedela, alebo si krútila vo vlasoch mukelskou ceruzkou, zatiaľ čo si hrýzla pery a mračila sa.

Takto ju našiel Harry, sedela za stolom, zízala na obežník, čítala ho opäť a opäť, stále sa naň snažila sústrediť. Nakoniec to vzdala a odložila ho, keď sa priblížil.

"Ahoj," povedal s úsmevom.

"Čau," opätovala, keď sa prinútila k úsmevu.

"Si v poriadku?"

"Áno. Zaberačka s Malfoyom."

"Je mi to ľúto, naozaj je. Ale ďakujem ti, Hermiona. Nemusíš sa vrátiť do Azbakanu, aby sa s ním ešte niekedy stretla." Harry jej venoval sústredený pohľad. "Povedz, nechceš si, možno, niečo zahryznúť než zamieriš domov? Zdá sa, že by sa ti mohla hodiť niečia spoločnosť."

Chcela povedať nie, ísť domov s nádobou zmrzliny v ruke a dívať sa na sentimentálny film, ale tenký hlások vzadu jej hlavy ju prosil, aby ešte nešla domov do prázdneho bytu. "Dobre, ale len na skok," naliehala. Zbalila si tašku a knihy a nasledovala Harryho z pracovne k výťahu.

Keď prišli na premiestňovací bod v hlavnom vestibule, Harry ju chytil za ruku. "Nechaj mňa; poznám jedno skvelé miestečko." Keby mu Hermiona venovala viac pozornosti, bola by si všimla niečo v pozadí úškrnu, ktoré na ňu vrhol Harry a spozornela by. Ale ona to nevidela, pretože sledovala malé dievčatko ako ťahá svojho otca cez vestibul k východu. Smial sa. Nedozvedela sa, čo sa stalo potom, pretože práve vtedy ju Harry premiestnil preč.

Keď vírenie skončilo a ona zacítila pevnú zem pod nohami, otvorila oči očakajúc, že bude uprostred preplnenej časti mesta. Namiesto toho sa ocitla na prázdnej ploche, troma smermi, kam mohla dovidieť, tú rovinu nič nenarušovalo a štvrtým smerom bolo stromoradie. Vietor divoko fúkal a vlasy jej lietali okolo hlavy. "Harry, kde sme?"

"Prepáč, Hermiona," povedal a teraz, keď mu už venovala pozornosť, všimla si výraz viny usadený na jeho tvári. "Prosím, poď so mnou." Pokúsil sa ju viesť, ale odmietla sa pohnúť. "Prosím, ver mi, Hermiona. Vysvetlím ti to, len čo budeme vo vnútri."

Obzrela sa. "Vo vnútri čoho, Harry? Nič nevidím!"

"Poďme," naliehal, "je to veľmi blízko." Poddala sa svojej zvedavosti a nasledovala ho. Kráčali päť minúť a konečne Hermiona zbadala niečo iné než rovnú zem. To, čo jej kazilo rovnú líniu jej výhľadu, vyzeralo ako človek stojaci v diaľke. Harry ju pobádal smerom k tej osobe. Keď sa priblížili, dokázala určiť jednu dominantnú vlastnosť - biele blond vlasy. Prestala kráčať, jej vnútro zovrel strach.

"Harry, čo sa deje?" spýtala sa, stisnúc jeho ruku tak silno, že si myslel, že mu pustí žilou.

Stal sa neústupnejším. "Hermiona, prosím, uvoľni sa. Vo vnútri sa porozprávame. Prosím. Ver mi."

"To je Malfoy," panikárila. Ale ktorý z nich to bol? A prečo ju Harry viedol k nemu? A bol toto naozaj Harry? Ako jej myšlienky narážali jedna o druhú, začala sa triasť. "Čo tu robí? Je v Azbakane. Harry - si naozaj Harry? Povedz mi okamžite, čo sa deje, inak prisahám, že ŤA prekľajem!"

"Upokoj sa, Hermiona. Ja viem, že je to Malfoy. Už nie je vo väzení. A samozrejme som to naozaj ja."

"Piaty ročník, čo ťa požiadali  urobiť na praktickej skúške z Kúziel?"

Harry prevrátil oči. Nechápal, prečo je taká nerozumná. Samozrejme, on mal informácie, vďaka ktorým bol v pohode, ale keby sa bol nad tým všetkým zamyslel, dokázal by sa na to pozrieť z jej perspektívy, že ona nemá tie vedomosti a že plným právom sa nad svojou situáciou veľmi znepokojuje. Ale nezamyslel sa nad tým, takže ju nemohol pochopiť. "Aby pohárik na vajíčka urobil zopár kotrmelcov."

Hermiona sa mu pevne hodila okolo krku, skoro ho zaškrtila. "Her-mi-o-na," koktal, neschopný spojiť dve slabiky dohromady vďaka nedostatku drahocenného kyslíka.

Stiahla sa, tváriac sa vystrašene, ale uvoľnenejšie. "Nevieš, aká som bola vystrašená, Harry. Myslela som si, že to nie si ty a berieš ma k Luciusovi, a - ach, čo sa deje, Harry?"

"Lucius? Čože?"

"Nuž, z diaľky to mohol byť Lucius," trvala na svojom.

"Dobre, dobre. Pravda. Nuž, nie je to on. Poďme, dobre?"

"Stále je on! Už neurobím k nemu ani krok!"

Harry ju ťahal, a keďže bol oveľa silnejší než ona, nemohla mu úplne vzdorovať, ale vynaložila takú snahu, že si Harry bude liečiť modriny týždeň či dva. Nakoniec sa poddala a nechala sa ťahať ku okraju niečoho, čo odhadovala ako útes. Približovanie sa k útesu, kde sa zdalo, že stojí Draco Malfoy, v jej mozgu spustilo ďalší poplach.

Zastavili asi sto stôp od okraja.

Draco sa bavil sledovaním, ako sa Harry a Hermiona približujú. Vedel, že bude ťažké prinútiť ju spolupracovať, ale nemal predstavu ako ťažké. Díval sa, ako s ňou Harry celú cestu bojuje, okrem toho čudného objatia, ktoré mu venovala, ale ktoré bolo nasledované sériou prudkých štuchancov do jeho ramena.

Draco sa na nich usmial, keď boli od neho v dosahu dvadsiatich stôp. "Vitajte!" povedal šťastne.

Znova naparujúci sa Draco, pomyslela si Hermiona. Potom si vynadala. Nemala by vidieť žiadneho Draca! Uvedomila si, že keď spolu naposledy hovorili, musel vedieť, že sa toto stane a to Hermionu rozčúlilo. Nepáčilo sa jej, keď si s ňou zahrávali.

"Čo sa deje?" dožadovala sa Hermiona, cítiac, že sa k zoznamu jej ťažkostí pridal závrat.

Harry prehovoril. "Mám v pláne nechať na Malfoya väčšinu rozprávania, Hermiona, pretože ti to nemôžem sám povedať. Ale hneď ti musím povedať, že ak sa rozhodneš k nám nepripojiť, budem ti musieť vymazať pamäť a môžeš sa vrátiť späť do práce, ako keby sa nič nestalo."

"Pripojiť sa k vám?" povedala nedôverčivo. "Čo tým myslíš? A ty mi vymažeš pamäť? Odkedy máš právo vymazať mi pamäť?"

"Je mi to ľúto, nemohol som ti to povedať skôr, Hermiona, naozaj mi je. Ale musel som uchovať absolútne mlčanie."

"Pripojiť sa k vám v čom?" spýtala sa.

"Spájame svoje sily. Kombinujeme naše vlastné zdroje," riekol Malfoy. "Aby sme vyriešili obojstranný problém."

"A tým má byť?"

"Voldemort," povedal bez obalu.

Hermione spadla sánka.

"A Lestrangová," dodal Harry. Draco na neho prikývol a znova sa pozrel na Hermionu.

Nedokázala premýšľať. Nedokázala dýchať. Malfoy ponúkol Voldemorta v Harryho pracovni, to počula. Toto znamenalo, že Harry prijal jeho ponuku? "Harry, prečo by si toto robil?" Otočila sa k Dracovi. "A, a Malfoy, ty si - ty si -" nedokázala do slov vložiť to, čo si myslela, sčasti preto, že sama nemala žiadnu predstavu. Zdalo sa, že sa jej mozog zmenil na kašu. Hermiona si priložila ruky k hlave a zatvorila oči, keď sa nútila zhlboka dýchať. Nasledovalo, "Prečo? Nič z tohto nedáva zmysel!" Hermiona si pretrela čelo, aby sa pokúsila uľaviť si od tlaku, ktorý sa rapídne zvyšoval.

"Vlastné dôvody," riekol Malfoy.

Otvorila na neho ústa. "Vlastné dôvody? To je všetko, čo povieš?" Len sa na ňu pozeral, ako by bola veľmi podarený kvietok. "Nuž, to pre mňa nie je dosť."

"Dosť blbé," riekol, keď sa pozeral na svoju ruku. "Pretože to je všetko, čo poviem."

"Naozaj odo mňa nemôžeš úprimne očakávať, že sa proste vzdám, pretože vyhlasuješ, že máš 'dôvody'. Ako ste si mohli myslieť, že by som sa s tým uspokojila?"

"Nemysleli sme si," povedal Harry rýchlo, "žiadam ťa, aby si verila mne, ver, že tie dôvody, ktoré dal mne, poriadne postačujú. Pretože tebe nemôže povedať svoje dôvody."

Zízala na Harryho, ruky pevne prekrížené. "Ako môžem naozaj vedieť, že nie si práve teraz pod nejakým kúzlom?"

Draco prevrátil oči.

"Hermiona, pretože Malfoy nemá ešte späť svoj prútik. Ja ho mám, práve tu." Vytiahol hladký čierny kúsok dreva zo svojho hábitu a ukázal jej ho. Zobrala ho a vložila si ho do svojho hábitu.

"Hej!" riekol Draco.

"Dostaneš ho, keď - AK - sa rozhodnem, že ho dostaneš."

Draco sa nahnevane pozrel na Harryho. "Potter, chcem svoj prútik."

"Dostaneš ho, nerob si starosti."

"Harry, prosím pomôž mi pochopiť, čo robíš."

"Hermiona, na ministerstve sa nič nedeje. Každá stopa, ktorú získame, je zničená, každá nádej rozdrvená a nič nikam nevedie. Pohneme sa jedným smerom, ale zavedú nás druhým, dva kroky za tým, kde sme začali. Posúvame sa dozadu, ale po celý čas predvádzame tú skvelú šou, aké robíme pokroky s Voldemortom a jeho prívržencami."

"Ale toto nie je spôsob, ako to urobiť," protestovala, otočiac sa tvárou k Harrymu, čím sa jej Malfoy stratil z výhľadu. "Toto nie je správne. Nemôžete zobrať veci do svojich rúk a čakať, že všetko vypáli úspešne.“

"Veci sú v mojich rukách od tej noci, čo Voldemort zabil mojich rodičov. Spomínaš si na proroctvo? Dovolil som, aby mi to z rúk zobralo ministerstvo, pretože som si myslel, že mi pomôžu. Namiesto toho som skončil ako ďalšie koliesko mašinérie, prichádzajúc za stolom o čas. Vieš, čo tým myslím, viem, že vieš. Počas posledných pár rokov to musíš pociťovať rovnako. Vidím ti to na očiach, súhlasíš so mnou."

"Áno, súhlasím," povedala. "Ale tiež si myslím, že sú tu z nejakého dôvodu pravidlá a zákony."

"Neporušujem žiaden zákon!"

Zažmurkala na neho, potom sa otočila a ukázala na Draca. "Hmm, nezdá sa ti povedomý? Pretože by mal byť vo väzení. Ale pozrime sa, nie je. Je tu, je slobodný a podľa všetkého čaká na teba. Som si poriadne istá, že to je porušenie jedného či dvoch zákonov."

"To všetko je dohodnuté, Hermiona. Súčasť dohody, ktorú sme urobili."

Chvíľu uprene pozerala do Harryho očí, potom zatvorila svoje vlastné. "Odo mňa sa očakáva len to prijať."

"Je v poriadku, ak neprijmeš. Ja proste viem, ako neúčinné si myslíš, že je práve teraz ministerstvo a mysleli sme si, že by si ocenila šancu niečo s tým urobiť."

"A čo presne sa chystáme urobiť?"

"Ach, ja sa ho chystám zabiť," zaznel Malfoy veselo. "A moju drahú tetušku."

"Bellatrix?"

Draco pokrčil plecami. "Čo je ešte jeden ďalší v kolobehu vecí? Potter ten čin nebude musieť urobiť, ale pomstí sa tete Belle za Síriusa. Ja sa odoberiem na dôchodok na môj ostrov - myslím, že som ho už spomenul - šťastný ako zajačik na jar. Nikomu sa neublíži."

"Chystáte sa zabiť Voldemorta," povedala, pozrúc sa na Harryho s prekríženými rukami.

"Áno," riekol Draco, "minimálne ho zbavíme ešte raz tela. Potom spolu pohľadáme zvyšné horcruxy. Skúsili ste to pred pár rokmi, ale šli ste na to nesprávne. Mali ste zabiť jeho súčasné telo a potom sa pokúsiť zničiť jeho dušu. Oveľa účinnejšie a menšia šanca, že zabijú vás samotných."

Pokrútila hlavou. "A ty nechceš žiadnu slávu, žiadnu chválu, nič - len nejaký ostrov." Prikývol. "Na to ti neskočím. To nie je tvoj štýl. Ty si v tomto pre niečo kvôli sebe, Malfoy. Nesnaž sa to popierať. A v žiadnom prípade nedokážeš žiť po zvyšok ostrova na nejakom ostrove. Potrebuješ ľudí, aby sa si cítil lepší, ľudí, ktorých by si urážal a ponižoval."

Draco skutočne tleskol rukami a riekol najveselejším tónom, "ach, dobre, takže ty pôjdeš tiež?"

Privrela oči. "A čo z tohto získaš?"

"Úplnú milosť."

"Smiešne," povedala, krútiac hlavou. Čakala od neho, že jej povie, čo naozaj chce. Keď nič nepovedal, len sa usmieval tým bláznivým úsmevom pomäteného utečenca, ktorý dnes poskytoval, pomyslela si, že možno hovorí vážne. "Ty si robíš  žarty. Úplnú milosť? Za všetko, čo si urobil?"

"Výmenou za Voldemorta. Ach a všetkých tých smrťožrútov a všetko, čo o nich viem, čo už som urobil."

Otočila sa k Harrymu. "Naozaj si myslíš, že Voldemort stojí za úplnú milosť?"

Ten pohľad, ktorý jej venoval, vravel, že áno, určite si myslel, že to za to stojí.

"Už viac nezáleží na tom, čo si kto myslí, prinajmenšom nikto z vás; čo sa stalo, stalo sa," povedal Malfoy.

"Dovolím si nesúhlasiť, ach, ty diabol. Pravdepodobne na tom záleží množstvu ľudí."

"Áno? Ako komu?"

"Dobre, pretože si taký dobrý v menách, urobme si zoznam všetkých ľudí, ktorých si zranil alebo zabil a ktorým sa nedostalo spravodlivosti za to, čo si urobil."

Prikrčil sa. "Celý zoznam?"

"Áno."

"Skúsme počty, dobre? V nich som tiež dobrý. Pozrime sa... sedemstodvadsaťdva, nie sedemsto dvadsať tri použití Impériusa, štyristo päťdesiat päť použití Cruciatu a štyridsať sedem zabití."

"Vrážd," opravila. Potom sa zamračila. "Len štyridsaťsedem? Za štyri roky? Som prekvapená, aké je to číslo nízke. Takže, kto bola tá šťastná čarodejnica, ktorú môžeme nazvať tvojou poslednou obeťou?"

"Nebola to čarodejnica," riekol. Chcela prehovoriť, tak dodal. "Ani čarodejník. Mukel." Hermiona bola šokovaná. "A číslo štyridsaťosem mala byť čarodejncia," povedal, sledujúc ju zblízka kvôli náznakom výbuchu a tiež plánujúc únikovú cestu, keď jej v hlave do seba zapadnú tie kúsky. Vôbec ju nepoznal, ale došlo mu, že bude vytočená, bez zveličovania.

Docvaklo jej pochopenie. "Počkaj, vravíš, že poslednými ľuďmi, ktorých si zabil, boli moji rodičia?"

"A naozaj získava cenu najbystrejšej čarodejnice v ročníku!" Potom inštinktívne zdvihol ruky, aby si chránil hlavu.

"Ale to bolo pred rokom a pol! Nemôžem uveriť, že si odvtedy nezabil."

"Je to pravda."

"Ako je to možné?"

Pokrčil plecami. "Vypracoval som sa vysoko, takže som mohol tú povinnosť prenechať ostatným. Nikdy sa to nezdalo byť problémom pre môjho veľaváženého pána."

Hermiona pokrútila hlavou. Draco Malfoy sa nielenže pred mesiacom odovzdal ministerstvu, a dohodol sa s Harrym, ale teraz tu tvrdí, že plánoval prebehnúť od smrťožrútov kvôli tomu, aby zničil Voldemorta a tých pätolizačov, ktorých štyri roky podporoval. "Jednako je úplná milosť prehnaná."

"Ako povedal, Hermiona, už je rozhodnuté," povedal pevne Harry.

Tuho premýšľala. "Povedzme, že ti na sekundu uverím. Aký je plán? Čo mám robiť ja?"

"Ty, kebyže súhlasíš," riekol Harry, "nám budeš pomáhať zvnútra. Vrátiš sa do práce a budeš nás zásobovať informáciami - o smrťožrútoch, vývoji, čomkoľvek, čo by mohlo byť užitočné. Detaily našej dohody ti neposkytneme, až kým nebudeme poznať tvoje rozhodnutie."

Hermiona si vložila ruky v bok, naklonila hlavu a povedala desivým štýlom pani Weasleyovej, "Harry Potter, naozaj si myslíš, že sa uspokojím s takou podradnou úlohou?" Draco zažmurkal; práve ho ohromila?

"Sakra - na to som nepomyslel," riekol, stonajúc. "Nie, samozrejme, že sa neuspokojíš."

"V tom máš určite pravdu. Informovanie nie je niečo, s čím budem súhlasiť. Ak sa pripojím k tejto - nech to akokoľvek chcete volať - veci, som DNU, po celý čas. Nevrátim sa a nebudem sedieť za stolom ako dobrý aurorík, ktorý bude čakať, kým mu vy dvaja dáte prácu."

Draco sa na ňu usmial a prizrel sa jej, ako keby sa na ňu nikdy predtým naozaj nepozrel. Pravda bola, že sa nikdy na ňu skutočne nepozrel. Jediné, čo si o nej myslel, bolo, že bola svätuškárska workalkolička, študujúci podivín, ktorý si užíval piatkového večera s knihami viac než so živými ľuďmi. "Nevedel si, že to príde, há, Potter?"

"Mal som vedieť."

"Áno, Harry, mal si to vedieť," jedovala sa. "Poznáš ma oveľa lepšie."

"Takže si dnu?" spýtala sa Draco s nádejou.

"Ešte nie. Pretože odmietam hrať úlohu donášača drbov, čo budem robiť? Budem vôbec užitočná?"

"Samozrejme, že budeš užitočná, Hermiona. Mohla by si si nájsť inú prácu, takú, čo sa ti páči," dodal Harry, snažiac sa znieť pozitívne. "Ale problém je, že niekedy potrebujeme niekoho v Londýne, aby nám pomohol získať informácie. A ty si taký dobrá v hľadaní, Ron a ja by sme to nikdy bez teba nezvládli, vieš to."

Snažil sa jej polichotiť a získať jej súhlas. Len kvôli tomu, že to vždy zaberalo, neznamenalo to, že sa podvolí tentoraz. Ale zistila, že je sama zaujatá tou novou výzvou!

Prižmúrila na neho oči. "Lichôtky ťa nikam nedostanú, Harry."

"Darí sa mi aspoň? Zaujíma ťa to vôbec?" spýtal sa, s rozpakmi, ale nádejou.

"Áno, darí. Priznávam, zaujalo ma to a už mám po krk, ako to zvláda ministerstvo. Ale oficiálne prehlasujem, že si myslím, že to môže vypáliť veľmi zle." Pozrela sa demonštratívne na Malfoya, naznačujúc, že v prvom rade myslela na možnosť zrady.

"Nevypáli to zle, Hermiona. Naozaj tomu verím."

Vzdychla si. "Takže moja práca bude robiť výskum a podávať vám informácie. Dostane sa mi robiť niečo zábavné?"

"Vtipné, myslel som si, že miluješ knižnicu a vyhľadávanie vecí v knihách je tvoj dokonalý popis zábavy," riekol Draco s predstieraným zmätením.

"Haha, veľmi zábavné."

"Uvidíme, Hermiona," riekol Harry, nechcel, aby sa tí dvaja príliš dlho zhovárali zo strachu, že by Malfoy povedal niečo, čo by Hermionu odohnalo. Alebo naopak. "Nie sme si tak celkom istí, ako toto všetko skončí."

"A ak poviem nie, ak vypočujem ten malý bezvýznamný hlások, čo kričí v mojej hlave 'zlý nápad', čo sa stane?"

"Použijem Obliviate a vymažem ti z hlavy všetko, čo sa týka Malfoya."

Ach, jaj. To bol celý mesiac spomienok. Skoro všetko, čo robila v práci, bolo spojené s ním a väčšina jej myšlienok mimo práce bola o ňom. Trávila čas premýšľaním ako pomaly a bolestivo ho zabije (len pre zábavu), ako ho poníži a strápni pri svojej ďalšej návšteve a dokonca sa pokúšala prísť na to, čo má za lubom. Čo samozrejme bola strata času. Nikdy by nehádala, že ju požiada o pomoc. Potom ju niečo napadlo, niečo, nad čím nechcela premýšľať, ale bolo to ako zrážka s vlakom; ona nemohla o tom nepremýšľať.

"Kebyže vycúvam, vymažeš moju spomienku na dnešok," konštatovala vecný fakt.

"Áno," riekol pomaly Harry. "Ako som vravel, všetko do okamihu, čo Malfoy vošiel na ministerstvo."

"Chápem."

"Je mi to ľúto, prosím, vedz, že je. Mám pocit, že sa ti celý uplynulý mesiac len ospravedlňujem. Ale nemôžem riskovať, aby niekto vedel, že tu je. A keby som ti neupravil pamäť, mohla by si, úprimne, žiť s tým, čo doteraz vieš? A keby som nezašiel tak ďaleko, všimneš si, že chýbam a Malfoy nie je vo väzení a urobíš kvôli tomu riadny poplach."

"Ne- nebudem si pamätať ani jedno naše stretnutie," povedala adresujúc to Malfoyovi.

Draco sa zamračil, nie celkom chápal, čo tým myslí a prečo znela tak nešťastne pri myšlienke, že si to nebude pamätať. "Nie," povedal pomaly, zamyslene sa na ňu pozeral. "Hoci nechápem, prečo je to problém."

Ale problém to bol. Dozvedela sa o ňom veci, ktoré si z nejakého dôvodu chcela ponechať. Jeho obraz ako ducha, a jeho poetický opis samého seba boli veci, o ktoré nikdy nechcela prísť. Nemala tušenia, čo sa stalo, ale keď jej citoval tie verše od Tennysona, začala si priať, hlboko a ďaleko v kútiku svojej mysle, aby v ňom dokázala nájsť niečo, čo by stálo za to hľadať.  Napokon, ako mohol niekto, kto hovoril s takou prázdnotou, byť zrazu súčasne tak plný? A ako mohol niekto, koho slová boli hlbšie než hlbočiny oceánu, byť v tom istom čase prázdny? A teraz existoval ďalší dôvod, prečo si to chcela zapamätať; poslední ľudia, ktorých zabil, boli jej rodičia. To niečo znamenalo, vedela to.

Hermiona krátko zvažovala svoje možnosti. Prvá, mohla sa vrátiť do práce, k zamestnaniu, ktoré naozaj nemala rada, kde už viac nebude Harry, vôbec nebude vedieť, kde je alebo čo robí a stále sa zapájať do zbytočných úloh, otrávená, pretože si pripadala tak neuveriteľne zbytočná. Alebo druhá, mohla pomôcť jemu a Dracovi Malfoyovi, nepriateľovi na život a na smrť, smrťožrútovi, vrahovi, obyčajnej zberbe vykonať nepredstaviteľné a pokúsiť sa zničiť Voldemorta. Nuž, keď si to vyložila takto, voľba je jasná.

"Dobre, som dnu," riekla s istotou. Pozrela sa na Harryho, ktorý sa usmieval, a potom na Malfoya, ktorý mal na tvári zvláštny výraz. Nedokázala ho rozlúštiť, bez ohľadu na to, ako veľmi sa o to snažila. Potom bol ten výraz preč, nahradený jeho štandardným úškrnom.

"Báječné!" riekol Malfoy. "Potom prosím, vojdite do môjho salónu." Kým hovoril, odnikiaľ sa zjavil malý, dvojposchodový domček. Vyzeral starý ako Anglicko, a prehnitý, zatuchnutý a na spadnutie.

"'Povedal pavúk muche,'" zamrmlala Hermiona, keď nasledovala cez dvere Harryho.

Poznámka: Koniec kapitoly je z básne "Pavúk a mucha," od Mary Howittovej. http://www.earthlife.net/chelicerata/spid-fly.html (P.S. tá je o tom, ako pavúk sladkými rečami postupne lákal muchu bližšie a bližšie, do jeho úžasného "salóna", až sa prilepila a už sa nikdy nedostala preč).