Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 14

Rokfortské chodby

Harry zahrešil, keď zachytil pohľad na Malfoyovu rozzúrenú tvár. Rozbesnený slizolinčan podišiel dopredu a schmatol Pansy za ruku.

"Kedy si mi chcela kurva povedať, čo sa deje?" zareval na ňu.

Pansy s trhnutím cúvla od Draca. Nikdy nebola na strane, ktorá bola príjemcom jeho zúrivosti, a teraz si priala, aby mala odvahu povedať mu o Harrym skôr, než ho nechať, aby ich objavil, ako sa bozkávajú. Pansy sa prosebne pozrela na Harryho.

"Malfoy, pusti Pansy," povedal Harry a Pansy zakliala pod nosom. Zo všetkých retardovaných vecí, čo mohol povedať Dracovi, si vybral tú najhoršiu.

"Naser si, Potter, než ťa kurva prekľajem do zabudnutia. Pustím Pansy, keď sa mi doriti zachce," vrčal Draco.

Pansy si vzdychla. Čím viac Draco nadával, tým bol nahnevanejší a podľa jeho aktuálneho slovníka sa dalo súdiť, že ho šlo od hnevu rozhodiť.

"Za chvíľu jej ublížiš," pokračoval Harry.

Pansy premýšľala, prečo sa vôbec na neho pozrela, aby jej pomohol. Súdiac podľa rastúceho napätia Dracovho tela, ten sa začínal pripravovať na útok.

"Myslíš, že som nejaký zasraný imbecil, aby som ublížil Pansy?"

"Myslím, že si nahnevaný a úplne sa neovládaš."

Draco vystrelil nechutné bodavé kúzlo, ktoré zasiahlo Harryho do rozkroku.

"A čo hovoríš na ovládanie tohto, ty blbec?"

Harry zastonal a zvalil sa na zem. Pansy sa vytrhla z Dracovho zovretia a pribehla k Harrymu. Otočila sa k Dracovi. "Ako si mohol?" škriekala. "Nemusel si mu ublížiť."

"Si to kurva zaslúžil. Kretén," Draco zdvihol prútik, pripravený Harrymu znova ublížiť.

Pansy skočila pred neho a namierila na Draca prútik. "Neopovažuj sa ho dotknúť, Draco, myslím to vážne."

"Doprdele, Pansy, zdvihla si voči mne prútik, aby si bránila tú chrabromilskú srágoru?"

"Milujem ho, Draco a ty tu musíš prestať vyčíňať ako nejaký druh pomstychtivého božstva. On ti to chcel povedať, ale ja som to odkladala na neskôr a keď vidím, v akom si stave, bolo to z dobrého dôvodu."

Draco si prehrabol rukou vlasy, keď sa pokúsil upokojiť, než skutočne Potterovi ublíži. Pansy začínala nad tým neschopným chrabromilčanom plakať a jeho začínala bolieť hlava zo všetkého toho stresu dnes večer. Vážne nepotreboval, aby úplne stratil nervy a ešte k tomu stratil aj Pansy.

"Nechala si ma, aby som zistil od Severusovho portrétu, že ste s Potterom pár?"

Pansy vzhliadla k Dracovi a on si všimol ublíženie v jej očiach. Bola taká rozrušená, že to musela Dracovi tajiť kvôli jeho možnej reakcii a miesto toho bol teraz desaťkrát nahnevanejší, pretože to musel zistiť od niekoho iného.

"Prepáč mi to, Draco," zašepkala Pansy. "Len som bola vydesená z toho, čo povieš."

"Rešpektoval by som tento vzťah oveľa viac, keby si bola od začiatku ku mne úprimná a povedala mi, že Potter je to, čo chceš."

Harry sa nad týmto pohŕdavo zasmial. "Vážne, Malfoy, hovoríš, že by si Pansy nestrpčil život za to, že sa rozhodla byť so mnou?"

Draco mu venoval pohľad plný opovrhnutia. "Nehovorím, že by som bol nadšený alebo že by som sa s tým úplne zmieril, ale dokonca ja vidím, akou šťastnou ju robíš a že si to ty, koho bráni a nad kým práve teraz plače. To mi stačí."

Pansy začala vzlykať ešte silnejšie. "Ach, Draco, to myslíš vážne?"

"Nuž, nehľadiac na fakt, že som vydesený, čo by mi hurikán Pansy urobila, keby som neakceptoval, že on je tým, koho chceš, naozaj chcem, aby si bola šťastná," riekol Draco, keď vytiahol Pansy na nohy a objal ju okolo pliec. "V rozpore s tým, čo si Potter myslí, nie som netvor a mám ťa rád. Samozrejme, že chcem, aby si bola šťastná a ak to znamená nejakého stroskotanca ako Chlapec, ktorý odmietol zomrieť, potom myslím, že s tým budem musieť žiť."

Harry nad tým pretočil očami. Verte Malfoyovi, že stále do neho rypne, keď defacto dáva svoje požehnanie pre jeho vzťah s Pansy.

"Ale ako prefekt musím povedať, že som hrozitánsky sklamaný z vášho správania sa ako prefektov, ktorí mali robiť obchôdzky. Takže to bude dvadsať bodov dole pre každého za zanedbanie povinností. Päťdesiat bodov každý za vaše neprístojné správanie sa na chodbách." Harry s Pansy sa na seba pozreli v úplnom šoku.

"Och, a tebe beriem sto bodov, Pansy, za to, že máš taký príšerný vkus na chlapov." Draco s úškrnom odkráčal preč, než si uvedomia, že si mohli rovnako ľahko zobrať body nazad od neho.

Knižnica

Ginny Weasleyová sa zachichotala, keď sa pozrela na skupinu slizolinčanov, s ktorými sa práve učila. Kto by si bol na konci vojny pomyslel, že tu bude sedieť a rozprávať sa so synom smrťožrúta a dvoma potomkami prominentných čistokrvných rodín, ale ona tu sedela s Theom, Blaisom a Dafné.

"Váš Draco včera určite spôsobil rozruch," vyhlásila Ginny. Prekvapilo ju, keď si všimla tie nervózne pohľady, ktoré si medzi sebou vymenili slizolinčania. "Zvyšok chrabromilčanov veľmi nepotešilo, keď sa zobudili a zistili, že im zobral 240 bodov a prišli sme o vedenie a na čele ste vy hadi. Osobne si myslím, že je rozkošné, keď dal Harrymu s Pansy svoje požehnanie, aj keď prišlo s malfoyovským bodnutím v závere."

Blaise vydýchol vzduch, ktorý zadržiaval. Vďakabohu, na príšerný okamih si myslel, že sa von dostalo, ako Draco zmlátil Baddocka takmer na smrť.

"Áno, to je náš Draco, nikdy nepremešká príležitosť ako pripraviť chrabromilčana o pár bodov."

"Ale som prekvapená, že tak ľahko prijal, že Harry chodí s Pansy. Podľa toho, ako sa všetci správali," Ginny sa zámerne pozrela na svojich slizolinských spoločníkov, "som plne očakávala, že Harry skončí na ošetrovni a Pansy vykážu do nejakej veže na Malfoy manor."

Dafné sa zachichotala. "Malfoy Manor nemá vežu ani draka, ale som si istá, že by to Draca zvážil, keby mal. Ale vážne, je to Pansy a pokiaľ je šťastná, potom Draco nedokáže odolať dať jej, čo chce, dokonca aj keď je to Potter. Okrem toho Pansy má príšernú povahu, keď sa naštve a Draco, ktorý by dostal Pottera na ošetrovňu, by určite spôsobil, že by sa tá beštia prebudila."

Theo si odfrkol. "Buď to alebo Draco začína mäknúť a viem, na ktorú kučeravú čarodejnicu je treba zvaliť vinu."

"Mäknúť? Bol si včera večer v klubovni?" odsekla Dafné.

Blaise s Theom na ňu varovne pozreli, čo neušlo prísnemu pohľadu Weasleyovej. Hmmm, zdá sa, že bude musieť povyzvedať od Blaisa nejaké informácie. Perfektné.

Znepokojená Dafné prehlásila: "Ehm, aj tak musím ísť pohľadať Millie. Máme spoločnú úlohu z kúziel. Ideš, Theo?"

Jej tmavovlasý priateľ prikývol, zanechal Ginny s presne tou dynamikou, čo chcela. Prisunula si stoličku k Blaisovi, pohodila vlasmi a venovala mu svoj najokúzľujúcejší úsmev.

"Takže Blaise, čo sa stalo včera večer v slizolinskej klubovni?"

Talian sa pozrel na Ginny a nadvihol obočie. "Budeš sa musieť viac snažiť, aby si ma prinútila prezradiť slizolinské tajomstvá nejakej chrabromilčanke."

Ginny venovala Blaisovi úsmev, na ktorý by bol pyšný sám Salazar Slizolin a posadila sa obkročmo Blaisovi do lona. Objala ho rukami okolo krku, zašepkala do ucha: "Je toto lepšie?" než mu pohrýzla ušný lalôčik.

Blaise prehltol, tentoraz stratil reč. "Ak mi povieš, čo chcem vedieť, potom toto nie je to jediné, čo sa ti dostane." Prehovárala ho Ginny bozkávaním si cestičky po jeho krku a to stačilo, aby Blaise vysypal, čo sa stalo medzi Dracom a Baddockom. Draco si ho neskôr podá, ale Blaise bude trvať na svojom a povie, že to bola najlepšia muchľovačka, akej sa mu kedy dostalo.

Učebňa elixírov

Hermiona sa desila hodiny elixírov. Posledný mesiac sa jej pracovalo s Malfoyovom veľmi dobre, ale dnes ho videla prvý raz od toho incidentu s Baddockom, ako to v duchu začala nazývať. Hermiona sa uistila, že prišla ešte pred Slughornom a vkĺzla na svoje miesto s očami po celý čas upretými dopredu. Mohla cítiť, že sa na ňu Malfoy pozerá, ale tvrdohlavo venovala pozornosť Slughornovi, ktorý rapotal o elixíre, ktorý Hermiona musela pripraviť minulý rok niekoľkokrát. Avšak teraz sa správala, ako keby to bolo prvý raz, čo kedy o  ňom počula, jej pozornosť zdanlivo zaujatá Slughornovým vysvetľovaním. Hermionine srdce bilo tak silno, že sa bála, že ho Malfoy začuje a nedokázala prestať myslieť na ich včerajšie stretnutie.

"Takže teraz predstierame, že sa nepoznáme?" zavrčal jej Malfoy do ucha.

Hermiona bola odhodlaná nezačať s ním žiadnu konfrontáciu, hlavne preto, že ešte nemala úplne pod kontrolou svoje emócie a ešte si ani svoju reč nenacvičila.

"Vieš, Hermiona, toto pokrytecké divadlo začína byť vážne nudné."

To stačilo, Hermiona vidiaca červeno sa otočila. "Oh, správne, ja som pokrytecká, pretože neschvaľujem, aby si takmer na smrť zmlátil mladších chalanov v klubovni. Prepáč, že mám srdce a trochu morálky," zasyčala na neho.

Draco si pošúchal spánky. "Čo to vy baby máte stále s morálkou? Prisahám, že ma z vás všetkých začína prekliato bolieť hlava."

Hermiona prižmúrila na neho oči. "Tak ma to mrzí, že spôsobujem, že ťa bolí tvoj maličký malfoyovský mozoček kvôli niečomu tak náročnému, ale všetci nemôžeme byť chladnými, sebeckými bastardami ako ty."

"Sebeckými? Vieš, že si mi mohla pekelne uľahčiť život, keby si nedala blbcom ako Baddock príležitosť spochybňovať ma, ale nie, ja som sa rozhodol hrať milého a skutočne ti zachrániť ten tvoj nevďačný zadok. Práve teraz fakt neviem prečo."

"Neskúšaj na mňa všetko to ‘pozri sa na mňa, som úctyhodný rytier v jasnej zbroji’ . Urobil si to, pretože si nechcel, aby slizolinské meno ešte viac vláčili bahnom. V čom, ako by som rada pripomenula, si odviedol skvelú prácu, odkedy si prišiel na Rokfort."

"Čo presne malo toto znamenať, Grangerová, a myslím, že by si si mala dlho a poriadne rozmyslieť, než odpovieš," varoval Draco.

"Nehraj na mňa pána Nevinného smrťožrúta, Malfoy, vieš presne o čom hovorím, " odsekla Hermiona.

Postrehla, ako sa oheň zapálil v Malfoyových očiach a ruky sa mu roztriasli, keď sa snažil ovládnuť. Keď sa upokojila, uvedomila si, že prekročila hranicu, čo bolo presne dôvodom, prečo nechcela viesť tento rozhovor, až kým nebude pripravená.

"Malfoy, prepáč, to bola rana pod pás..." začala.

"Naser si, Grangerová," zavrčal Malfoy predtým, než vybehol z učebne.

Slughorn prerušil svoje vysvetľovanie a zarazene sa pozrel na Hermionu.

"Slečna Grangerová, je s pánom Malfoyom všetko v poriadku?"

"Ehm, necítil sa veľmi dobre, pán profesor. Utekal na ošetrovňu," odpovedala Hermiona. Bola to chabá výhovorka a na Snapa by nezabrala, ale Slughorn vždy šťastný zbaštil čokoľvek, čo znamenalo, že to nemusí riešiť. Okrem toho nazúrený Malfoy bolo niečo, čomu sa Slughorn milerád vyhol.

Rokfortské chodby

Hermiona sa vliekla z elixírov. Nemohla uveriť, že bola taká mrcha. Nebolo potrebné vyťahovať Malfoyov šiesty ročník, bolo to podlé a hnusné hlavne, keď on už bol taký milý. Posledných šesť týždňov ju chránil a ona sa mu poďakovala tým, že mu pripomenula čas, na ktorý vedela, že nechce nič viac než zabudnúť. Už dospel a robil, čo mohol, aby všetko napravil a ona mu to vrhla do tváre.

"Hermiona, čo sa stalo Dracovi?" dychčala Pansy, keď ju dobehla.

Hermiona zastonala, vážne nechcela čeliť Pansy potom, čo povedala. Hanbila sa za to a teraz to bude musieť vysvetliť prakticky Malfoyovej sestre.

"Bola som naprostá mrcha a povedala som Malfoyovi veci, kvôli ktorým chcem, aby sa zem otvorila a prehltla ma."

"Prečo? Myslela som, že spolu skvele vychádzate."

"Vychádzali sme až dovčera. Vrátila som sa do klubovne a on šiel vymlátiť z Baddocka dušu a ja som sa naštvala, pretože ma ignoroval, keď som žiadala, aby prestal."

Pansy si dala dve a dve dokopy. "Takže preto bol Draco včera v noci vonku. Musel zložiť Baddocka pred ošetrovňou."

"Počkaj, ty si včera v noci videla Draca?"

"Áno, narazil na nás, keď sme sa Harrym bozkávali."

"Páni, Pans, to je obrovské. Čo sa stalo?" spýtala sa Hermiona.

"Ako si to vieš predstaviť, Dracovi rupli nervy a Harryho preklial."

"Ale Harry bol dnes na elixíroch, takže ako to že nie je s Baddockom na ošetrovni?"

"Povedzme len, že som mala potrebu zasiahnuť. Pohrozila som Dracovi, že ho prekľajem na oplátku." Pansy sa odmlčala, keď sa Hermiona zachichotala. "To nie je vtipné, Hermiona. Nikdy som proti Dracovi nezdvihla prútik ani žartom a včera v noci som to urobila. Vlastne som dala Harrymu prednosť pred ním."

Pri tom sa Hermiona trochu prebrala. Teraz sa cítila ešte horšie za to, že tlačila na Malfoya spôsobom ako tlačila.

"Ako to vzal?"

"To je ten problém, bol taký sladký. Znovu sa ovládol a dal mi svoje požehnanie. Povedal, že nechce, aby som bola nešťastná, hoci ide o Harryho."

Hermiona zízala na Pansy s otvorenými ústami.

"Viem, ja som reagovala podobne. Pripadala som si hnusne, že som nemala odvahu mu to povedať a že to musel zistiť od Snapa."

Hermiona znova zastonala. "A ja som si práve dnešok vybrala, aby som bola taká krava, však?"

"Čo si urobila Dracovi, aby tak vybehol?"

"Nechcem ti to povedať, tak sa hanbím za to, čo som povedala."

"No tak, Hermiona, len to vysyp. Nemôže to byť také zlé," povzbudzovala Pansy.

"Je to také zlé a ty ma budeš nenávidieť, keď ti poviem, čo som povedala."

Pansy pretočila očami. "Prisahám na svoju česť, že ťa nebudem nenávidieť. Tak čo, stačí ti to, aby si mi to povedala?"

Hermiona váhavo prikývla. "Myslím že áno. Vytiahla som to, že bol Malfoy smrťožrútom a jeho šiesty ročník."

Pansy zalapala po dychu.

"Ja viem, ja viem a neviem, prečo som to urobila. Len ma tak strašne naštval a ešte som na neho bola nahnevaná zo včerajška a len som mu to vrhla do tváre."

Pansy zatvorila oči. Zo všetkých vecí, čo mohla Hermiona povedať, aby naštvala Malfoya, bola táto najhoršia. Bola to jeho najväčšia ľútosť a cítil sa nehodný byť späť na Rokforte po tom, čo vpustil smrťožrútov do školy a spôsobil, že Dumbledora zabili. Pozrela sa na Hermionu, ktorá bola červená v tvári a mala v hanbe zvesenú hlavu. Pansy na ňu chcela nakričať za to, že zasiahla Draca takou podpásovkou, ale podľa toho, ako vyzerala, Hermiona si už za to nadávala sama.

"Dobre, radšej o tom nehovorme a poďme pohľadať Blaisa."

Hermiona venovala Pansy vďačný úsmev za to, že na ňu nenakričala spôsobom, o ktorom vedela, že si zaslúžila.

Slizolinská klubovňa

Blaise pomaly otvoril dvere na siedmackej spálni vediac, že sa tam bude blondiak utápať v myšlienkach. Zazrel vysokého blondiaka sedieť medzi jeho posteľou a kozubom. Vošiel dnu a postavil sa pred Draca.

"Práve teraz nie, Blaise, nemám náladu."

Blaise prešiel okolo postele a posadil sa vedľa Draca.

"Je tu jedna strapatá chrabromilčanka, ktorá vonku za chvíľu vyšliape dieru do podlahy."

"Čaká v zálohe, aby vrhla minulé chyby niekomu inému zo slizolinčanov do tváre?"

"Bola nahnevaná. Nechápe slizolinské spôsoby a splašila sa kvôli tomu, čo sa včera stalo v klubovni."

"Alebo len možno povedala, čo si naozaj myslí," vzdychol si Draco.

Blaise si odfrkol. "To dievča je do teba blázon, kamoško a je jedinou, kto si to neuvedomuje."

"Myslím, že tráviš priveľa času s tým červenovlasým škodcom."

"Ten červenovlasý škodca rozumie Grangerovej najviac zo všetkých s výnimkou takzvaného dynamického dua, ktoré, čeľme tomu, nikdy neupozorní tvoju knihomoľku na to, že prechováva tajnú túžby k istému sexy slizolinčanovi."

"Och bože Blaise, vážne s tou Weslíčkou tráviš priveľa času. Mohol by si znieť menej ako lacný psychologický poradca?"

"Prestaň do mňa skákať a choď sa s ňou porozprávať. Je poriadne rozrušená a aby som bol úprimný, začína kaziť dobré meno Slizolinu so všetkými tými emóciami, čo má vpísané v tvári. Začína desiť mladších študentov. Teraz si kontrolujú uniformy, či na nich nie je stopa po červenom a zlatom odtieni."

"Fajn, porozprávam sa s ňou, ale nerob si veľké nádeje. Ona ma nikdy v tomto svetle neuvidí. Čím rýchlejšie to s tou tvojou Weslíčkou pochopíte, tým ľahšie to bude, keď sa vráti do Chrabromilu."

"Nepodceňuj sa, Draco, keď tu nechrlíš urážky spojené s krvou, si poriadne šarmantný. Takže ju môžem poslať nahor?" spýtal sa Blaise.

"Myslím, že áno."

Po tom, čo Blaise odišiel, sa Draco postavil a elegantne sa posadil na posteľ. Uhladil si vlasy a v duchu sa pripravil na ďalšie kolo Grangerovej hádavej nálady. Len si prial, aby ho buď nechala na pokoji alebo sa zmierila s čímkoľvek, čo cíti. Tá iskra tu bola, pripúšťal, že k nej niečo cíti, ale ona sa tvrdohlavo držala svojej dokonalej predstavy pána Správneho a jeho to vytáčalo. Začul, ako sa dvere váhavo otvorili a vzhliadol, aby videl Hermionu nakúkať spoza dverí, neistú, ako ju privítajú.

"Ak ideš dnu, potom si švihni a urob tak. Ak si tu, aby si sa ospravedlnila, tak nech je to radšej dobré." Zavrčal na ňu.

Hermiona si nervózne zahryzla do pery, keď prešla kúsok do izby. Odkašľala si. "Draco, je mi to vážne ľúto."

"Prečo?" spýtal sa jej stroho.

"Pretože to bolo podlé, odporné a nemyslela som to vážne."

"Si si istá? Niežeby sme niekedy mali dobrý vzťah. Pozostával z urážok, hrozieb a kliatob. Prečo by si to nemyslela vážne?"

Hermiona pozrela na chladného blondiaka pred sebou. Mal pravdu, nikdy mali dobré vzťahy a pred dvoma rokmi by nezaváhala, aby mu nenapľula tie najhoršie veci do tváre. Ale tento rok bol odlišný. On bol odlišný a pekelne ju miatol. Vrátil sa na Rokfort s úplne iným  postojom a keď zvliekol tú vrstvu rozmaznaného, tyranizujúceho blbca, páčilo sa jej, čo videla. Bol dospelý, inteligentný a pokojný zoči-voči konfliktu. Ale včera jeho správanie privolalo späť všetky jej staré spomienky na neho. Bolo to, ako keby tu starý Malfoy machroval s násilnými sklonmi, keďže Goyle s Crabbom už viac neboli navôkol, aby za neho robili špinavú prácu. Vzdychla si, keď sa pokúsila roztriediť svoje víriace myšlienky do niečoho rozumné čo povedať. Klesla na posteľ vedľa Draca, "neviem, my sme iní a toto," ukázala prstom od neho k sebe, "je iné."

"Ak si to myslíš, potom prečo si do mňa rypla? Potrebujem, aby si bola úprimná, Hermiona."

"Neviem, bola som na teba naštvaná a nepáčilo sa mi, čo som včera videla. Bolo to, ako keby si bol svojím starým ja."

"Až na to že moje staré ja by nikdy neriskovalo svoj zadok kvôli tebe, Hermiona a to je presne to, čo som s celou Baddockovou situáciou urobil. Fakt, že to nedokážeš pochopiť, ma núti uvažovať, prečo sa dopekla tak s tebou namáham," pripomenul Draco.

"Čo tým myslíš?"

"No tak, Hermiona, nehraj blbú. Len preto, že tomu odmietaš čeliť, neznamená to, že nevieš, to ti hľadí do tváre. Niečo k tebe cítim a rád by som naše prestierané chodenie urobil skutočným."

Hermiona cítila, ako jej tvár sčervenela farbou a srdce sa jej rozbúšilo. Keď ho počula vyhlásiť svoje city k nej nahlas, lichotilo jej to, ale súčasne desilo. Ani za milión rokov by si nemyslela, že Draco Malfoy by k nej cítil niečo iné ako odpor.

"Takže kde nás toto necháva?" spýtala sa.

"To záleží na tom, čo cítiš ty, nie?"

Hermiona sa k nemu otočila a stretla sa jeho ortuťovým pohľadom. "Nie som si istá, Draco. Chcem povedať, že toto všetko je také mätúce."

Chabo sa na ňu usmial. "Nuž, myslím, že toto odpovedá na obe tvoje otázky." Zmätene sa na neho pozrela. "Ak si takto zmätená a neistá v tom, čo chceš, potom navrhujem, aby sme nechali všetko vrátiť sa k normálu. Ty sa vrátiš k tomu byť chrabromilčankou a budeme pokračovať zdvorilými prikývnutiam, keď na seba narazíme v triede."

Bolesť zasiahla Hermionu v hrudi.  Je toto, čo chcela? Len preto, že si nebola istá, či s ním chcela vzťah, neznamenalo to, že chcela, aby sa všetko vrátilo k tomu, ako to bolo pred mesiacom, než McGonagallová zmenila jej fakultu.

"Ale čo ak toto nechcem? Nemôžeme byť priateľmi?"

Draco sa vysmial jej návrhu. "Ja mám priateľov, Grangerová. Nepotrebujem ťa pridať do ich radov."

Jeho jasné odmietnutie jej návrhu zabolelo. "Ak ma máš rád, potom iste dokážeme byť priateľmi."

"Nie, Hermiona. Ja nie som Weasley či Potter, aby som skrýval tajnú túžbu po tebe a uspokojil sa s priateľstvom. V mojom svete je to buď všetko alebo nič."

Hermiona cítila, že jej nálada stúpa. "Ale to je prekliato nerozumné. Som ohľadne všetkého zmätená a ty mi dávaš ultimátum."

Draco sa postavil a začal sa prechádzať. "Možno vyzerám ostro, ale ty si tá, kto je tu krutý. Ponúkať mi priateľstvo, keď vieš, že k tebe niečo cítim. Spôsobilo by to jedine to, že by bolo pre mňa ťažšie posunúť sa ďalej."

Prešla k nemu a položila mu ruky na hruď, aby ho zastavila. "Nemuselo by to nevyhnutne tak byť. Priateľstvo sa môže zmeniť na niečo významnejšieho."

Draco jej prikryl líce pravou rukou. "Možno by sa to mohlo stať, ale fakt, že si tak naklonená vidieť vo mne len to najhoršie, ma núti myslieť si, že sa to nestane."

"Ale ja ťa nechcem úplne stratiť," zanariekala Hermiona.

Draco sa nakrivo usmial. "Nemaj obavy. Budem ti kryť chrbát, keď ťa Potterák a ten prerastený orangutan sklamú."

Hermiona bola príliš smutná, aby sa namáhala namietať voči urážkam jej priateľov. "Takže mi pomôžeš, keď to budem potrebovať, ale nebudeš mojím priateľom."

"Nie je to tak, že nebudem tvojim priateľom, Hermiona. Je to len, že nemôžem byť tvojím priateľom. Chcem niečo viac a keď mi to nemôžeš dať, potom nechcem s tebou vysedávať a študovať na elixíry v knižnici. Toto rozhodnutie je skutočne na tebe."

"Ale ja neviem, čo chcem. Neviem, čo k tebe cítim. Nie som si istá, že sa s tebou dokážem zapliesť, keď som si taká neistá sama sebou."

"Potom máš svoju odpoveď, Hermiona."

Hermiona sa zamračila a smutne na Draca vzhliadla. "Takže toto je koniec?"

"Myslím, že áno," Draco sa sklonil a venoval Hermione ten najsladší bozk, aký sa dal predstaviť. Oprela sa o neho, aby si ten kontakt vychutnala, ale on sa príliš skoro odtiahol, pobozkal ju na čelo a odišiel z miestnosti.

Hermiona za chrbtom hmatala, až kým nezacítila posteľ, na ktorú sa zrútila. Spravila práve najväčšiu chybu svojho života?