Preklady fanfiction Harryho Pottera

8. Skúmanie nového teritória - 2.časť

„No tak, Ron. Toto zvládneš. Vážne nie je taký zlý!“ naliehal Harry, keď Ron stál stuhnuto pred kozubom v Dome svetla a vyzeral nezdravo bledo.

„Vieš,“ začal vyšším hlasom než obvykle, „byť liečiteľom bol hlúpy nápad. Vôbec pokročilé elixíry nepotrebujem.“ Otočil sa, že odíde preč, ale Harry ho zachytil za plecia, stočil ho dokola a odpochodoval s ním ku kozubu.

„Ron, musíš sa aspoň spýtať. Bude z teba skvelý liečiteľ a madam Pomfreyová už s profesorom Snapom hovorila, ale odmieta ťa prijať, pokiaľ ho nepožiadaš sám,“ prehlásil Harry po desiaty krát.

„Pochybujem, že bude taký zhovievavý po tej hádke, čo so mnou začal Malfoy,“ zatrpknuto odvetil Ron.

Harry nadvihol obočie.

„Čo je?“ nevinne sa spýtal Ron. „Ja som sa snažil správať slušne.“

„Och, takže nazvať ho ‘arogantným, doritilezúcim fretčiakom’ je vážne snahou o slušnosť?“

Ron pokrčil plecami. „On si začal.“

„Nie, nezačal, Ron. A ty si si nezaslúžil, aby ti nadával. Len dúfam, že to obaja jedného dňa zistíte,“ vzdychol si Harry. „Tak či tak, späť k aktuálnemu problému,“ povedal a ukázal na kozub.

Ron prehltol. „Ideš so mnou, že? Nechceš ma s ním nechať samého?“

„Nie, budem tam po celý čas. Ron, on nie je taký zlý. Nezaútočí na teba... možno ťa otrávi, ale jediné, čo stačí je, aby si nič nepil.“

Ron sa na neho zhrozene pozrel.

„Žartujem, Ron. Len žartujem,“ zachichotal sa Harry, keď mu podal nádobu s letaxovým práškom, aby si ryšavec nabral.

„A čo keby si šiel prvý?“ navrhol Ron.

„Nie, pretože mi je jasné, že by si za mnou nešiel a že by to vyzeralo ešte horšie, keby som sa musel po teba vrátiť. Nemaj obavy, prisahám, že budem hneď za tebou,“ uisťoval ho Harry.

Ron sa zhlboka nadýchol, vhodil dnu prášok a vkročil do zelených plameňov.

„Snape manor,“ zapišťal vydeseným hlasom.

Harry ho hneď nasledoval, takmer Rona zrazil, keď vyšiel na druhej strane.   

Snape sedel vo svojom obľúbenom kresle. Vzhliadol a nadvihol obočie. Harry pretočil očami, keď Snape nasadil svoj chladný, zlovestný výraz, ktorý s radosťou používal, keď hral úlohu umasteného majstra elixírov.

„Weasley,“ pozdravil chladne.

„Ehm, dobrý, profesor. Ja som tak... chcem povedať, že ja som... čiže ja som premýšľal, či by som nemohol budúci rok chodiť na pokročilé elixíry?“ nervózne sa spýtal Ron. „Viem, že som si neviedol dobre na NKU z elixírov...  a nemal som dobré známky na vašom predmete, ale madam Pomfreyová povedala, že ich potrebujem, ak chcem byť liečiteľom a ja ním skutočne chcem byť, takže sa vážne budem snažiť, skutočne snažiť. Takže ehm... asi tak,“ chabo dokončil, vrhal pritom kradmé pohľady na Harryho, ktorý uisťujúco prikyvoval.

„Prečo si myslíte, že si zaslúžite byť poctený privilégiom, ktoré sa udeľuje tým, ktorí v mojej triede skutočne päť rokov pracovali? Myslíte si, že hoci tam chodia študenti, ktorí sa učili, aby dobre dopadli na NKÚ a dostávali na mojej hodine dobré známky, tak by som vás mal aj tak prijať, hoci ste doteraz boli úplne neschopný, a to len preto, že ste zmenili názor?“  spýtal sa Snape zastrašujúcim hlasom.

„Ja-ja sa vážne budem snažiť,“ chabo ponúkol Ron.

„Takže vy sa môžete snažiť dva roky, kým všetci ostatní sa museli snažiť sedem? To je fér?“

Ronovi došli slová a strelil zúfalý pohľad na svojho priateľa.

Harry sa postavil vedľa neho. „Mňa ste do svojej triedy prijali a to som sa prvé štyri roky flákal a posledný rok som mal dobré známky len vďaka neférovej výhode. Ale vy ste povedali, že môžem, pokiaľ budem tvrdo makať, čo je presne to, čo ponúka Ron.“

Snape na neho zazrel, ale Harry sa na oplátku uškrnul, pretože vedel, že vyhral.

„Weasley!“ vyštekol ostro Snape len, aby videl, ako Ron nadskočí. Potreboval sa občas uistiť, že jeho schopnosť zastrašovať funguje, pretože na Harryho s Dracom nezaberala. „Napriek môjmu predpokladu, že úboho zlyháte, ak vás pripustím na pokročilé elixíry, vám dávam šancu zapísať sa na ne. Prijímam len tých, čo sú schopní pochopiť učivo elixírov z NKU, bez výnimky. O dva týždne vám dám test náročnosťou zhodný s NKÚ. Ak splníte štandardné normy, zapíšem vás. Mali by ste poďakovať madam Pomfreyovej, pretože ona je jediným dôvodom, prečo to vôbec zvažujem.“

„Ďakujem vám, profesor,“ rýchlo povedal Ron.

„Mne neďakujte, Weasley. Vynaložte svoje úsilie, aby ste sa začali učiť, pretože vaša súčasná úroveň schopností v tomto predmete vám neumožňuje ani zďaleka spraviť test, ktorý vám dám.“

„Áno, pane.“

„Teraz vypadnite z môjho domu, Weasley,“ prehlásil Snape uštipačne.

Ron prikývol a náhlil sa ku kozubu. Harry zachytil Snapov výraz hneď, ako sa Ron otočil a pretočil očami. Snape sa samoľúbo uškrnul, než sa vrátil k čítaniu.

Obaja chlapci sa preletaxovali späť do Domu svetla.

„Nie je taký zlý?“ spýtal sa neveriacky Ron. „Bolo to, ako keby som bol na návšteve  hlavy nejakého zločinného kruhu a žobral o svoj život.“

„Nie je vždy taký. Len sa ťa pokúšal zastrašiť,“ pokrčil Harry plecami.

„Tak to krucinál zabralo! Nikdy ten test nezložím!“ zúfal si Ron.

„Pomôžem ti učiť sa. Stále si pamätám všetko, čo som minulý rok vedel o elixíroch a doučoval som Nevilla s Eloise, takže môžem učiť aj teba. Samozrejme, budúci rok asi budeš odkázaný sám na seba, pretože ma kvôli domácim úlohám na leto tiež doučujú.“

„Kto ťa doučuje?“

„Profesor Snape.“

Ron sa striasol. „Vieš, teraz mu stále hovoríš profesor Snape. Čo sa stalo so starým dobrým Snapom?“

Harry pokrčil plecami. „Rešpekt?“

„Och, u Merlina, tebe preskočilo,“ vyhlásil Ron. Harry sa zasmial.

„Možno, ale aspoň pre mňa je to nový vývoj,“ doberal si Rona, keď sa na neho dôrazne pozrel.

„Hej!“ Ron sa na Harryho zaksichtil.

„No tak, prejdime si moju starú učebnicu elixírov. Dostaneme ťa na pokročilé elixíry, či sa ti to páči alebo nie.“

***

Toho večera mohli Harry  s Dracom naplniť svoju ponuku a postrážiť Annu, aby Snape s Laurou mohli ísť na svoje prvé rande. Čo bola predstava, z ktorej by sa striasol každý študent na Rokforte.

Väčšinu času strávili tým, že Anna si vymýšľala hry a Harry sa s ňou hral, zatiaľ čo to Draco sledoval so zdvihnutým obočím. Nakoniec slizolinčana presvedčili, aby sa k nim pripojil tým, že mu skryli jeho veci a nakresli mapu pokladov, aby ich podľa nej dokázal nájsť. Samozrejme, Harry mu musel nemo naznačiť ponad Anninu hlavu, čo niektoré symboly znamenajú, pretože ich kreslila Anna a nikomu staršiemu ako päť rokov nedávali logický zmysel.

„Harry! Draco!“ v jednej chvíli zapišťala Anna, keď sa chystali zabočiť za roh. „Počujem pirátov!“ náhlivo zašepkala.

Harry si priložil prst na ústa a vytiahol šermiarsky fleret, ktorý mal ukrytý za opaskom. Anna spravila to isté s tým, ktorý mala pri sebe ona. Draco si nemohol pomôcť, aby ho nelákalo nechať sa vtiahnuť do detského sveta predstierania, ktorého nikdy nemal dovolené zúčastniť sa, keď bol v tom veku. Anna mu zašepkala, aby si vytiahol svoj meč a Draco v rozpakoch vytiahol svoj fleret, u ktorého predtým Anna trvala na tom, aby si zastrčil za svoj vlastný opasok. Harry sa zachichotal a Draco sa na neho zaksichtil.

Práve keď sa dostali na koniec mapy, Harry predstieral, že sa proti nim dvom obrátil a chce poklad len pre seba. Toto, samozrejme, viedlo k súboju, ktorý Anna v úžase sledovala, každých päť sekúnd volala na Draca, že mu kryje chrbát, keď ťahala so sebou veľký fleret, zatiaľ čo utekala na malých nožičkách v kruhoch okolo tých dvoch, aby mala dobrý výhľad. Nakoniec Harryho porazili a zvalili na zem. Anna si mu sadla na hruď, kým sa Draco zmocnil pokladu, ktorý sa ukázal byť ako Dracove boxerky napchaté do krabice na topánky. Slizolinčan sa pohoršene pozrel na Harryho, keď chrabromilčan prepukol do hysterického smiechu, pričom stále ležal na chrbte s Annou na hrudi.

„Harry!“ zvolal Draco v rozpakoch.

„Nevedel som to! Anna to vyberala,“ smial sa. Anna sa zvedavo na oboch pozrela.

„Harry povedal, aby som našla niečo, čo sa nedá rozbiť. Povedal, že dobrým nápadom bude oblečenie, tak som vzala tvoje kraťasy. Ako to, že nenosíš svoje kraťasy, Draco?“ spýtala sa Anna nevinne.

„Áno, Dray, prečo nenosíš svoje kraťasy?“ spýtal sa Harry, opakujúc Annin nevinný tón, kým mal v tvári vševediaci úškrn. Nadvihol Annu, aby sa mohol posadiť, ale ona sa mu vydriapala do lona, len čo sa usalašil.

„Ja ich naozaj nosím, ďakujem vám.“

„Och, môžeš si ich vyskúšať, aby som ich videla?“ nevinne sa opýtala Anna. „Myslím, že tieto zelené sú pekné.“

Harry zaburácal smiechom a Anna sa na neho zmätene pozrela.

Draco sa len nadurdil a odkráčal odložiť svoje boxerky.

„Draco si ich ide obliecť?“ vzrušene sa spýtala Anna.

„To si nemyslím, Anna,“ smial sa Harry. „Myslím, že nabudúce nie je dobrým nápadom prehrabávať sa v Dracových veciach.“

„Dobre, Harry.“ Objala ho okolo krku. „Myslíš, že Draco potrebuje objatie?“ vážne sa spýtala, jej veľké modré oči sa pozreli do Harryho zelených.

Harry sa uličnícky usmial. „Aby si vedela, myslím, že potrebuje.“

Len čo sa slizolinčan vrátil do izby, Anna sa k nemu rozbehla a dožadovala sa objatia.

„Ehm... ja sa neobjímam,“ zareagoval prekvapený Draco.

Anna sa na neho pozrela s ublíženým výrazom a Draco sa okamžite opravil.

„Len žartujem,“ chabo prehlásil. Zazrel na Harryho, vyzýval ho, aby sa neopovážil čo len slovko povedať, keď sa zohol na úroveň dievčatka a dovolil jej, aby ho objala okolo krku. Draco ju niekoľkokrát poťapkal po chrbte, než sa odtiahol. Vyzeral, že sa mu veľmi uľavilo, keď sa dostal z tejto trápnej situácie.

„Ty si ten najlepší pirát zo všetkých, Draco,“ úprimne prehlásila Anna.

„To ma bohovsky teší,“ odsekol so sarkazmom, ktorý bol mimo chápania štvorročného dieťaťa.

***