Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 35 - Závery a výčitky svedomia

Hermiona vošla do jedálne, ale namiesto toho, aby si pridala k Harrymu a Dracovi za stolom alebo im dokonca povedala dobré ráno, šla k oknu a pozerala na horúce, zahmlené, šedé ráno. Vo vzduchu visel dážď. Mohla cítiť ako ťaží mraky na oblohe a hrozilo, že zničí deň. Nemalo to zmysel, deň už bol pokazený. Každý deň bol zničený, ale dnes najviac, pretože neskôr sa konal pohreb Remusa Lupina.

Položila ruky na parapet, spomínajúc ako pred pár dňami pozerala z okna chalúpky a povedala, „vyzerá, že dnes bude pršať.“

Nikto jej neodpovedal, nekomentoval jej vyhlásenie. Harry pokračoval v jedení, znepokojený nad svojou „novou“ sestrou. Draco prestal jesť, zízal na ňu, uvažujúc, či sa k nemu niekedy úplne vráti.

Od chvíle, čo Theo zabil Remusa, prešlo päť dní a každý cítil výčitky svedomia. Harry mal pocit, akoby stratil druhého otca. Hermiona cítila, že stratila priateľa, ktorého len spoznala. Dokonca Dracovi chýbal priateľ s pokojným správaním a múdrymi očami. Theo sa znova a znova ospravedlňoval. Povedal, že to ľutuje, ale naozaj si myslel, že Remus chcel Draca zabiť. Nikto ho neobviňoval. Nič nemôže nikomu túto stratu uľahčiť.

Harry prestal jesť, „Hermiona, posaď sa. S lordom Malfoyom sa s tebou musíme pred pohrebom o niečom porozprávať.“

Ani sa nepohla, „prajem si, aby som mohla ísť na bohoslužbu.“

„Ženy nechodia na pohreby, to sa nerobí,“ ozval sa Draco.

Obrátila sa, „šla som na matkin,“ riekla a otočila sa späť k oknu.

Na toto vyhlásenie nereagoval. Harry odsunul kreslo, nohy stoličky prudko zaškrípali na dláždenej podlahe. Podišiel k nej, vzal ju za ruku a zaviedol k stolu. Odsunul stoličku, ale miesto posadenia sa prešla k pultu s občerstvením, sadla si na stoličku vedľa a pozerala z ďalšieho okna. Harry zasunul späť prázdnu stoličku za stolom a posadil sa späť na svoje miesto za vrchom stola.

Draco bol chrbtom k nej, ale mohol povedať, že bola melancholická a mrzutá. Ešte ju nikdy nevidel tak porazeneckú. Vstal a kráčal k nej. Vyzerala tak krásne v tmavomodrých šatách s čipkovaným živôtikom. Vlasy mala vyčesané a prepletené kvetmi a stuhami. Harry ju musel konečne presvedčiť, aby prehodnotila svoj názor na komornú, pretože Draco vedel, že jej vlasy by nikdy nevyzerali tak veľkolepo, keby sa obliekala sama.

Takmer si želal, aby sa vrátila nekonvenčná Hermiona, s dlhými rozpustenými vlasmi a množstvom kučier na ramenách. Draco podišiel k nej, dotkol sa jej brady, prinútiac ju, aby sa na neho pozrela, „trvám na tom, aby ste niečo zjedli, lady Blacková.“

Odvtedy, čo zistil jej skutočný pôvod, lord Potter, ktorý predtým zdedil všetok majetok Siriusa Blacka, dom a bohatstvo, rovnako jeho titul, všetko vrátil Hermione. Advokát včera urobil konečné úpravy. Jednoduchý čarodejnícky test dokázal jej príbuzenstvo a hneď ako sa tak udialo, stala sa z nej lady Blacková. Jej nové panstvo bolo na druhej strane Potterovcov. Dom na Grimmauldovom námestí bol často považovaný za tmavý, pochmúrny, obrovský. Bol zhruba taký veľký ako Potter´s Hall, čo znamenalo o niečo menší než Malfoy Manor a bol takú dlhú dobu prázdny, že bol sotva vhodný, aby tam niekto žil. Na tom skutočne nezáležalo, ani Harry ani Draco by jej nedovolili, aby tam žila.

Draco by dal hocičo za to, aby znova mohol vidieť jej úsmev. Harry vstal, „priveď ju o chvíľu do knižnice, aby si mohla prečítať list.

Teraz, keď boli sami, až na lokaja alebo dvoch, ktorých Draco rýchlo prepustil, Draco si pokľakol pred jej stoličku a chytil ju za ruku, „moja pani, dal by som celý môj pozemský majetok, aby som vás zase videl usmievať sa.“

Pozrela na neho, „ešteže si už teraz nemusíte vyberať, však? Keby ste prišiel skôr k tomuto záveru, snáď by bol Remus nažive, ale žiaľ váš pozemský majetok bol pre vás dôležitejší než láska ku mne, takže sme v začarovanom kruhu.“

Zamračil sa a vstal, „chcete povedať, že je to moja vina?“

Tiež vstala, „nie, my obaja sme vinní. Ja preto, že som vás povzbudzovala a vy preto, že ste ma nemilovali tak, aby ste sa všetkého vzdal.“

„To nebolo treba. Myslím, že vravíte veci, o ktorých nechcete, aby spôsobili rozkol v našom vzťahu. Nebudem brať na seba vinu za tajomstvo a klamstvá Remusa Lupina. Nevezmem na seba vinu ani za jeho smrť. Sám je zodpovedný za nešťastie, ktoré sa mu prihodilo.

„Bol zodpovedný za svoju chorobu? Bol len dieťa, keď bol uhryznutý!“ Jačala.

Harry sa vrátil k dverám a so smútkom počúval.

„Ospravedlňujem sa za to, ale to nemá nič spoločné  s našou diskusiou,“ poukázal na to lord Malfoy.

„Dožadoval sa udržania tajomstva zúfalej ženy? Dožadoval sa skrývania mojej identity? Bola to jeho voľba chrániť ma po všetky tie roky?“ Spýtala sa naliehavo.

„Nie, ale nebola ani vaša! Prestaňte sa hrať na mučeníčku, Hermiona! Problémy sveta nie sú vaše obavy, ani jeho, on si ich vzal na plecia, aby vyrovnal svoje vlastné pocity ľútosti a viny!“ Riekol Draco.

„Je nevhodné zle hovoriť o mŕtvych,“ riekla.

„A je neslušné dávať ich vysoko na piedestál, keď si to nezaslúžia!“ Odvetil.

Vykríkla v úzkostnom plači a odvrátila sa od oboch mužov, „snažím sa hodiť vinu na vás, na Harryho, na kohokoľvek, koho môžem, aj Lupina, ale vina leží pri mojich nohách! Je taká veľká, že ju nemôžem prekročiť. Remus zomrel kvôli mne! Ginny Weasleyová zomrela kvôli mne!“ obrátila sa späť, aby im čelila, líca mala červené a slzy tečúce po tvári, dokazovali jej hnev a hanbu.

„Sestra,“ povedal Harry blížiac sa k nej. Zastavil kroky, „ako zvláštne volať ťa tak, a predsa je to tak,“ podišiel bližšie, „sestra, nič z toho nie je tvoja chyba. Remus zomrel, pretože z ušľachtilosti udržal tajomstvo našej matky, ktorá bola zúfalá. Mal nám povedať o našom príbuzenstve, keď zomrela. Keby povedal, bola by si privezená sem a boli by sme navždy rodina. Ginny Weasleyovú obalamutili. Keby mala myseľ v poriadku, nikdy by ťa nedržala od lorda Malfoya. Len preto, že si Lilina dcéra, to neznamená, že by si mala zdediť Potter´s Hall. Nie si Potterová, takže panstvo by zostalo mne. Dovolila svojmu sebectvu  postaviť sa do cesty tomu, čo je správne a čo zlé. Ona je zodpovedná za svoje činy.“

Vzal ju za ruku a pritiahol si ju do náručia. Pohladil ju po chrbte, položila si hlavu na jeho rameno a plakala, „Nie. Nemôžeš sa stále oddávať sebaľútosti a vine. Ty nie si vinná. Ja nie som vinný. Je malý rozdiel medzi smútkom za strateným priateľom a seba zhovievavosťou. Prosím, skús vidieť svetlo v tejto veci.“

Stále plakala, „nemôžem si pomôcť, ale myslím, že keby som sem neprišla, Remus by práve teraz sedel niekde v kúte s nosom v knihe.“

Trochu sa od nej odtiahol, „tak prečo neobviňuješ mňa? Ja som ťa sem priviedol. Prečo neobviňuješ svoju matku za to, že zomrela? Prečo neobviňuješ svojho nevlastného otca za to, že ti neposkytol domov? Nevidíš, ktokoľvek z nás môže vziať na seba vinu, ale to by nebola pravda. Prosím, skús to pochopiť.“

Draco prešiel k nej, vytiahol ju z náručia lorda Pottera a vzal do svojho vlastného. Držal ju pevne a povedal, „aby som pravdu povedal, vy obaja ste príliš ušľachtilí. Ak je to niečia vina, tak potom je vinná osoba, ktorá tvrdí, že je Andromedin syn! Ak je to Flint, postarám sa, aby bol mŕtvy! Nikdy nedovolím nikomu, aby ti ublížil, Hermiona.“

„Ani ja,“ ozval sa Harry spoza nej. Rukou pohladil jej chrbát, „mohli by sme ísť teraz do knižnice? S lordom Malfoyom musíme s tebou prebrať nejaké veci.“

Prikývla. Harry kráčal pred nimi, Draco jej ruku a položil si ju na svoju.

Kráčajúc ruka v ruke do knižnice, Draco ju odviedol k pohovke. Harry riekol, „rozhodli sme, pre tvoju vlastnú ochranu, že by si mala odísť, aspoň do doby, než sa zistí, kde je Marcus Flint.“

Postavila sa, „NIE! Vy dvaja nie ste o nič lepší ako Marcus Flint a Remus! Prečo ma všetci chcú poslať preč?“

„Nebudeš sama,“ riekol Draco. Podišiel k nej, „budeme spolu. Budúci víkend sa vezmeme a potom spolu odídeme preč pod zámienkou medových týždňov. Vytiahneme von Marcusa Flinta. Harry a Theo sú si istí, že ho nájdu.“

„Vezmeme sa za dva dni?“ Spýtala sa.

„Už si ma nechceš vziať?“

„Len, že je to tak skoro,“ odvetila. Položila ruky na jeho tvár, jej prsty boli páperovo jemné, keď mu hladila líce, „o tom niet pochýb, vzhľadom k našej láske, len ma to prekvapilo, že onedlho budem tvojou ženou.“

Harry sedel na okraji stola, „je tu ešte niečo. Remus tebe a mne zanechal listy. Očividne ich napísal v deň svojej smrti, tesne predtým, než sa dostal po teba späť k chatrči. Ospravedlnil sa za všetky klamstvá a potvrdil to, čo povedal Marcus Flint. Moja matka bola aj tvoja matka. Chcela by si si prečítať svoj?“

Prikývla. Podal jej list, „ja som čítal iba ten, ktorý bol určený mne. Druhý je určený pre teba. Prečítaj si to, zatiaľ čo my  budeme na pohrebe. Budeš sa cítiť akoby si bola blízko pri ňom,“ usmial sa, „hovoriac o Remusovi, lord Malfoy a ja musíme ísť na pohreb. Budeš tu v bezpečí. Theo sa ponúkol, že príde postrážiť dom . Cíti sa príliš vinný, aby šiel na pohreb.

Zvierajúc list sa posadila na pohovku. Harry opustil miestnosť a Draco sa posadil vedľa nej. Ukazovákom prechádzal pomaly po jej predlaktí, kresliac malé slučky. Keď dosiahol ruku,  otočil jej ju a svojou voľnou rukou prešiel rovnakou cestou po jej vnútornej strane. Očami prst sledoval. Jej oči študovali jeho tvár. Keď prst skončil svoju cestu, v očakávaní na ňu pozrel.

„Tak?“ Spýtal sa.

„Pýtali ste sa niečo?“

„Myslím, že áno, hoci to bolo potichu,“ zavrel oči, stisol jej ruky vo svojich a sklonil sa k nej. Naklonila sa k nemu a našla jeho pery. Jeho pery boli mierne suché, ale teplé a lákajúce. Natiahol ľavú ruku a chytil jej tvár, zatiaľ čo sa jeho pery mierne pohybovali na tých jej. Rýchlo sa odtiahol a oprel svoje čelo o jej. So zatvorenými očami prehovoril, „čoskoro nebudeme musieť zastaviť jednoduché bozky.“

„Čoskoro,“ odvetila. Vstal, mierne sa uklonil a opustil miestnosť. Postavila sa s listom v ruke, „veľmi, veľmi skoro,“ dodala.

S prečítaním listu čakala, kým si nebola istá, že muži odišli na pohreb. Kráčala dlhou chodbou, ktorá viedla z knižnice do vstupnej haly. Sedela na drevenej lavičke, kde len pred niečo viac ako mesiacom sedela v deň jej prvej lekcie s lordom Malfoyom a čítala list, ktorý pre ňu zanechal Remus Lupin.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Moja najdrahšia Hermiona,

Prečo robia muži bláznivé veci, keď vedia, že to budú ľutovať? Kto vie odpovedať? Môj život je plný ľútosti, ale čoskoro to skončí. Nie som si istý, či v tejto myšlienke nájdem útechu.

Potrebujem očistiť svoju dušu. Potrebujem vám povedať pravdu. Potrebujem, aby ste mi odpustila. Tragické udalosti, ktoré sa vyskytli a doviedli nás k tomuto okamihu, neboli vašou vinou, necíťte prosím ani kúsok viny. Ja som sa cítil vinný po celý svoj život a je to taká smutná vec, ktorú by som neželal ani nepriateľovi,, nechať samého niekoho, koho milujem tak veľmi ako milujem vás.

Keď vás Lily porodila, dala mi vás ihneď do rúk. Plakala kvôli vám. Tak dlho smútila, ale bála sa. Bála sa, že sa splní proroctvo, keď bol jej manžel preč a bála sa, že ak sa vráti, zistí, že ho podviedla a navždy ju opustí. Dala mu prednosť  pred vami. Je to smutné, ale pravdivé. Mala mu veriť.  Neprinútil by ju vzdať sa vás, ale ona o tom nebola presvedčená.

V okamihu, ako mi vás dala do náručia a ronila mučivé slzy, sľúbil som, že obetujem aj svoj život, aby ste bola v bezpečí. Dúfam, že som to urobil. V priebehu rokov, keď som na vás často myslel, bol som zvedavý, či ste v bezpečí a šťastná. Teraz viem, že ste bola. Za to som vďačný. Vaša matka (Lilina sestra) vás milovala a dobre vychovala.

Vedzte jednu vec. Aj keď nedokážem odhaliť, kto je Andromedin syn, pretože Marcus Flint mi nikdy toho veľa nepovedal, ale toto je fakt: Marcus Flint nie je Andromedin syn. Marcus Flint, zatiaľ čo zavádzal, snažil sa pomôcť mne i vám. Toto som nepovedal ani Harrymu ani lordovi Malfoyovi. Nechám to na vás. Flintova ochrana, ako som neskôr zistil, mala veľkú cenu. Veľmi veľkú cenu.

Chce, aby som vám upravil pamäť, ale nemôžem vám to urobiť. Namiesto toho, mám v úmysle sa o to postarať. Budem mu čeliť a požadovať, aby mi prezradil, kto je Andromedin syn, i keby som ho mal zabiť. On zradí svojho priateľa, pokiaľ si bude chcieť zachrániť život. Potom zabijem toho syna. Je to jediný spôsob, ako toto skončiť. Ak miesto toho zomriem, musíte vedieť, že táto úloha je splnená. S Marcusom Flintom som uzavrel čarodejnícky sľub, že nijakému inému čarodejníkovi to nepovie. To však nezahrňuje vás, pretože vy ste čarodejnica. Cítim, že je bezpečné, keď vám to poviem.

Dúfam, že sa nikdy nedostanete k prečítaniu tohto listu. Dúfam, že to bude mať šťastný koniec. Moja nádej je asi zbytočná.

Miloval som vás od chvíle, čo ste bola ako dieťa v mojom náručí. Pamätajte si, boli ste dieťa lásky. Nie lásky muža k žene, ale lásky priateľa a ženy Jamesa Pottera. Lily a Sirius obaja milovali Jamesa viac ako svoje životy. Nech je vám to útechou.

Keby som zomrel a vy si budete čítať tento list, odkazujem vám všetky moje knihy. Dúfam, že ich budete používať. Postarajte sa o Harryho. Stratil tak veľa. Postarajte sa o Draca. Tak veľmi vás miluje. Postarajte sa o seba, to je všetko, čo som sa kedy snažil robiť.

Navždy vás budem ľúbiť. Najšťastnejší deň môjho života, okrem dňa, kedy ste sa narodila, bol posledný deň minulý mesiac, keď ste mi povedala, že sa cítite byť mojou dcérou. Len raz vás nazvať dcérou by bol pre mňa raj na zemi. V menšej obálke je zavretý list vašej matky, ktorý napísala v deň, keď ste sa narodila. Prečítajte si ho teraz, po tom všetkom komu to ublíži?

S láskou, v srdci váš otec, Remus

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Slzy jej voľne tiekli, keď si pritisla Remusov list k hrudi. Bežala von, smerom k obývačke a dlhou chodbou k jedálni. Chcela vybehnúť von, do altánku, prečítať matkin list, ale skôr než dosiahla dvere, vbehla priamo do rúk Thea Notta. Skryla matkin list do náprsného vrecka šiat, blízko svojho srdca. Remusov list padol otvorený na podlahu. Theo sa sklonil a zdvihol ho.

„Čo sa stalo, slečna?“ Spýtal sa. Pozrel sa na popísaný pergamen. Jeho oči prechádzali po jednom riadku. Riadku, kde sa písalo, „Marcus Flint nie je Andromedin syn.“ To bolo všetko, čo potreboval vidieť. Podal jej list späť.

Vzala list, poskladala ho a riekla, „to je list od Remusa. Plakala som, pretože mi tak chýba.“

 „Viem. Viete, ako je mi ľúto, čo sa stalo, však?“ Spýtal sa.

„Prosím, neobviňujte sa. Myslel ste, že váš priateľ je v nebezpečenstve, tak ste konali podľa toho.“

„Ďakujem vám za to, slečna. Lord Potter a lord Malfoy sa už vrátili?“

„Nie, myslím, že budú preč ešte dlho,“ odvetila.

„Mohli by sme sa prejsť po záhrade?“

„Vyzerá na dážď.“

„Nie som z cukru, tak sa v daždi nerozpustím,“ riekol s úsmevom, „ale vy ste veľmi sladká, tak vy sa môžete. Možno by sme mali ostať vnútri.“

„Nie, potrebujem sa prejsť, už len preto, aby som si prečistila hlavu.“ Povedala mu, že o chvíľu sa s ním vonku stretne. Prešla hore po schodoch a vzala klobúk a rukavice. Usmiala sa pri pomyslení, že sa z nej každým dňom stáva viac a viac dáma. Len pred niekoľkými týždňami by šla bez nich. Odložila otvorený Remusov list na posteľ a vzala si veci. Ako dodatočný nápad si vložila prútik do vrecka šiat. Rozhodla sa vziať so sebou matkin list. Prečíta si ho hneď, ako bude môcť.

Keď sa s ním stretla v záhrade, povedala, „vyzerá to na búrku.“

„Ak k nej dôjde, vezmem vás späť. Dopustil som niekedy, aby ste prišli k úrazu, drahá Lady?“ spýtal sa s úprimným úsmevom. Tiež sa usmiala a položila ruku na jeho rameno.

Keď začala ich prechádzka, Hermiona sa ozvala, „viete, bratranec Harry, ach, myslím, Harry ma požiadal, aby som ostala v dome. Stále sa bojí Marcusa Flinta, ale nie som si istá, či mi on chce ublížiť. Bol ku mne v chatrči neobyčajne láskavý.“

Theo myslel na to, čo si prečítal v liste a povedal, „to je jediný dôvod, prečo ste zmenila svoj názor na toho človeka?“

Nechcela prezradiť, čo jej povedal Remus, predtým, než to povie Dracovi a Harrymu, tak odvetila, „áno.“

Zovrel zuby, ale navonok sa usmieval. Nechcel dať najavo, čo chcel urobiť, čo bolo potrebné urobiť.

Harry s Dracom sa vrátili na Potter´s Hall, fyzicky i emocionálne vyčerpaní. Rukavice a klobúky podali jednému zo sluhov a Draco povedal druhému, „choďte nájsť lady Blackovú a povedzte jej, že ju musím vidieť.“

„Zatiaľ čo budeš hovoriť s Hermionou, ja potrebujem spať. Nikdy som sa necítil tak starý alebo zničený.“

„Bolo to nepríjemné , však?“ Spýtal sa Draco.

„Veľmi nepríjemné. Smrť nie je nikdy jednoduchá,“ Harry sa posadil na stoličku, pod portrét svojich rodičov. Pozeral naň, „Hermiona je všetko, čo teraz mám.“

„Tiež je všetko, čo mám teraz ja,“ odvetil Draco späť.

„Zábavné, máme ju vo vlastníctve, akoby sme nikdy nič iné nemali,“ povedal Harry. Pošúchal rukami a riekol, „je zvláštne, že Charlie a Daphne čakali s ich svadbou dodnes. Keď mi Ron povedal, že sa stretli v sudcovej kancelárii po Remusovom pohrebe, bol som prinajmenšom šokovaný.

„Dopraj niekomu mať pokoj a lásku, keď to už nemôžeme byť my,“ povedal Draco. Pozrel sa na portrét nad Harryho hlavou, „máš matkine oči, ale Hermiona sa jej podobá. Mohla by byť jej dvojčaťom, okrem toho, že má odlišnú farbu vlasov.“

Harry sa postavil, skúmajúc portrét vedľa lorda Malfoya, „áno, nikdy som si to nevšimol, až doteraz.“

Jeden zo služobníkov podišiel k mužom, „jedna zo slúžok na poschodí povedala, že slečna Grangerová šla na prechádzku s pánom Nottom.“

„No, ale ide búrka. Čoskoro sa vrátia. Idem si zdriemnuť na poschodie. Nech ma jeden zo sluhov zobudí na obed, keď sa vráti,“ riekol Harry a kráčal hore po schodoch.

Draco sa zrazu cítil nesvoj a nevedel prečo. Z nevysvetliteľného dôvodu bežal do jej spálne. Nevedel prečo, ale cítil, že to musí urobiť. Na posteli videl list, čo jej napísal Remus. Prečítal ho, i keď vedel, žeby nemal, ale znova cítil, že to musí urobiť. Opäť ju cítil, cítil ju práve tak, ako cítil svoju pravú ruku. Vedel, že si ho musí prečítať. Bolo to skoro, akoby ho tam nechala pre neho.

Keď sa dostal k časti, kde sa písalo, „Marcus Flint nie je Andromedin syn,“ dospel k jedinému záveru. Hodil list na podlahu a bežal do spálne lorda Pottera. Bez protokolu, otvoril dvere. Harry nemal ani príležitosť, aby zavrel oči. Posadil sa na posteli, „čo sa deje?“

Draco, sotva dýchajúc, povedal, „viem, kto je Andromedin syn! Musíme nájsť Hermionu a Thea Notta, okamžite!“

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
(Nabudúce: Theo sa snaží vziať, čo považuje za svoje, Marcus Flint urobí poslednú vec, aby sa oslobodil a Hermiona za pomoci matky vyčaruje Patronusa.)