Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 18 Pomoc 1/2

Draco sa pozrel do kozuba a upokojujúco sa nadýchol. Nenapadalo ho iné miesto, kam by šiel menej rád, možno okrem toho, kde bol teraz jeho otec, nech to bolo kdekoľvek. Vzdychol si a nabral za hrsť letaxového prášku.

"Nemôžem uveriť, že toto robíš," prehlásil krstný otec za jeho chrbtom.

"Ani ja nie, ale potrebuje každú pomoc, ktorú je možné získať. Očividne ho ani jeden z nás nedokáže prinútiť, aby sa rozhovoril dosť na to, aby mu to naozaj pomohlo, a Sirius s ním zaobchádza skôr ako s kusom porcelánu, než aby sa ho pokúsil presvedčiť, nech mu povie, čo sa stalo," vzdychol si Draco. Hoci vedel o Siriusových plánoch porozprávať sa s Harrym, aj tak chcel toto urobiť, pretože tomu chlapovi to jednoducho trvalo pridlho.

"Nuž, som na teba hrdý. Toto svedčí o množstve oddanosti a statočnosti," vravel Snape.

Obaja sa na seba pozreli a striasli sa.

"Fuj, ako kríženec medzi bifľomorčanom a chrabromilčanom. Prosím, dovoľ mi ísť sa vyvracať," zveličil Draco.

Snape sa uškrnul. "Neskôr. Alebo si sa rozhodol vycúvať zo svojej malej obchôdzky?"

Draco sa na krstného otca zaksichtil. "Nie, nerozhodol."

"Dobre. Len pamätaj na to, že sú to tiež Harryho priatelia, takže by asi neocenil, keby si mal nejaké ponižujúce poznámky o ich dome alebo nejaké urážky tohto typu."

Draco si vzdychol.

"Áno, áno."

Vhodil letax do ohňa, vkročil dnu a bez nadšenia oznámil: "Brloh."

O chvíľu neskôr elegantne vykročil do malej, preplnenej izby. Boli v nej dvojčatá, spolu s ich otcom. Trojica vzhliadla a stuhla šokom, keď si uvedomili, kto ich navštívil.

"Kto je to?" vzrušene nakukla dnu Ginny. Keď zbadala Draca, nadvihla obočie.

"Ahoj, je... Ron doma?" spýtal sa, takmer ho nazval Weasleym. Dvojčatá sa po sebe zmätene pozreli. Všetci vyzerali príliš šokovaní, aby mu odpovedali a Draco odolal nutkaniu prikrčiť sa pod ich pohľadmi.

Pani Weasleyová strčila dnu hlavu a zbadala Draca. Na okamih stuhla, ale rýchlo sa prebrala a vošla dnu.

"Ahoj, drahý, ak sa snažíš nájsť Harryho, obávam sa, že tu nie je," informovala ho srdečne.

"Vlastne sa snažím nájsť Rona," neohrabane odvetil. Cítil sa neuveriteľne previnilo, keď hovoril so ženou, ktorej sa tak často posmieval, aby vytočil jej synov. Nervózne sa obzrel po dvojčatách, ktoré zjavne na tento fakt nezabudli. Dvojica na neho chladne zazerala.

"Je hore vo svojej izbe. Poď, ukážem ti cestu," naznačila mu, aby ju nasledoval. Prikývol a rýchlo ju dobehol, aby unikol izbe, kde nebol tak vítaný.

"Počula som, čo si urobil pre Harryho. To bolo od teba veľmi statočné. Sirius mi povedal, že vy dvaja sa teraz kamarátite," vravela cestou nahor.

"Áno, madam," zdvorilo odpovedal.

"Nemusíš byť taký formálny, drahý. Len mi hovor pani Weasleyová ako Harry. Vravela som mu, že si ťa sem môže kedykoľvek priviesť, a som si istá, že to urobí, keď zvyšok mojej rodiny prekoná svoju zášť." Stlmila hlas. "Weasleyovskí chlapi sú veľmi tvrdohlaví, aby si vedel. Trvá im celé veky prekonať zlú krv, ale nakoniec ju prekonajú," vysvetľovala s veselým chichotom, keď ho upokojujúco poťapkala po pleci.

Draco na ňu fascinovane hľadel. Ešte nikdy nestretol takúto srdečnú ženu. Už mu bolo jasné, čo Harry myslel tým, keď popisoval pani Weasleyovú ako niekoho, od koho chceš, aby si ťa adoptoval po tom, čo s ním stráviš pár minút. Prial si, aby jeho vlastná matka bola taká láskavá a priateľská. Pocítil bodnutie žiarlivosti voči Ronovi, niečo čo ho mierne vystrašilo.

"Vieš, Harry je naozaj ako člen našej rodiny. Pokiaľ si jeho priateľom, si tu vítaný."

"Ďakujem vám," kultivovane odpovedal, premýšľal o tom, čo pekné povedať tejto žene. Nikdy by ho nenapadlo, že sa takýmto niečím bude zaoberať. "Viete, Harry vravel, že váš dom je tým najlepším domom, v ktorom kedy bol."

"Vážne?" spýtala sa pani Weasleyová s potešeným úsmevom.

Draco prikývol. Prial si, aby mohol pokračovať a prezradiť tej žene všetky komplimenty, ktoré kedy Harry povedal, aby ju potešil, ale mal pocit, že vravieť jej také veci, ako že je pre Harryho tou najbližšou osobou k matke, by bolo zradením Harryho dôvery. Zrazu sa v duchu otriasol, premýšľal, čo to do pekla robí. Harry má určite pravdu, na tomto mieste bolo niečo, vďaka čomu ste mali pocit, že ste doma.

Zastali pri dverách, na ktorých bol nápis "Ronaldova izba". Pani Weasleyová zaklopala na dvere.

"Ron, máš návštevu," zavolala.

O chvíľu sa dvere rozleteli a Ron stuhol na mieste, keď zbadal Draca.

"Dobre, nechám vás dvoch porozprávať sa. Bolo mi potešením, Draco," povedala, než sa vydala dole schodmi.

"Aj pre mňa to bolo potešením," zavolal na ňu, než sa otočil k ohromenému Weasleymu.

"Čo tu robíš?" zasyčal Ron.

"Musím sa s tebou porozprávať," prehlásil, ako keby sa nechumelilo.

"O čom prepánabeka?" nemohol uveriť Ron.

"O Harrym."

To Rona trošku zaskočilo.

"Čo o Harrym?" podozrievavo sa spýtal.

"O tom, ako sa chová od tej udalosti s jeho strýkom," vyhŕkol bez obalu Draco. "Môžem už ísť dnu?"

Ron na chvíľu zaváhal, než ukročil, aby vpustil Draca a zatvoril za ním dvere.

Draco sa rozhliadol po oslnivo oranžovej izbe. Bola malá a v sekunde ho napadlo milión urážok, ale nevyslovil ani jednu. Myslel na to, ako Harry popisoval Weasleyovcov a uvedomil si, že ak sa má niekedy vrátiť späť, nemohol byť tým starým Dracom Malfoyom. Vydesilo ho, že sa vôbec vrátiť chcel. Posadil sa na kraj jednej z postelí.

Ron na neho podozrievavo hľadel.

"Čo je, žiadne poznámky k mojej malej izbe?" chladne sa spýtal.

"Je super, že ti rodičia dovolili vystaviť si všetky tie osobné veci. Moja bola skôr ako nejaká výstava. Máš šťastie, že môžeš robiť také veci, ako si ju vymaľovať vo farbe tvojho metlobalového tímu, aj keď nikdy nezískajú pohár," prehlásil svojim obvyklým preťahovaným štýlom.

Ron si nebol istý, ako na to reagovať. Bol si takmer istý, že mu Draco Malfoy práve zložil istým spôsobom kompliment.

"Ale nie som tu, aby som sa s tebou bavil o výzdobe alebo metlobalových tímoch, takže poďme rovno k veci," povýšene začal. Potom sa jeho výraz zmenil na neistejší, znepokojenejší.

"Prosím, povedz mi, že si si všimol, ako sa Harry v poslednej dobe divne správa?"

"V poslednom čase sa vyhýba Brlohu, odkedy sa s ním moji rodičia pokúsili porozprávať o všetkom tom, čím si prechádza, ale áno, všimol som si," odpovedal Ron a posadil sa za stôl.

"Takže si si všimol, že nespáva?" spýtal sa Draco, skeptický ohľadne Ronových pozorovacích schopností.

"Áno. A ako vždy vyzerá smutne, hoci sa snaží vyzerať šťastne," dodal Ron.

Draco prikývol. "A ako sa pred všetkými uzatvára, hlavne pred Siriusom."

"Áno, to som si všimol. Tiež s tebou prestal nesúhlasiť? Len ti dá vo všetkom za pravdu, aj keď vieš, že si to nemyslí?" znepokojene sa spýtal Ron.

"Áno, a strhne sa, keď sa ho ľudia dotknú alebo keď to len vyzerá, že sa ho dotknúť chcú. A strávil s tebou celú noc, odkedy sa to stalo?"

"Áno, prvý raz som ho našiel čítať o štvrtej ráno na záchode a druhý raz... " Ron sa odmlčal, neistý, či by mal Dracovi túto informáciu zveriť.

"Mal nočnú moru?" naznačil Draco.

Ron prikývol.

"Spomínaš si, ako v tú noc zostal spať v mojom dome? Neopováž sa niekedy Harrymu povedať, že som ti toto prezradil, ale mal príšerný záchvat paniky kvôli nočnej more, čo sa mu prisnila. Myslím, že je poriadne očividné, že odvtedy nespáva."

"U Merlina," vzdychol si Ron. "Myslím, že ani poriadne neje."

"Súhlasím. Teraz počúvaj, viem trochu o tom, čím si Harry teraz prechádza."

Ron sa na neho podivne pozrel. "Kvôli tvojmu otcovi?"

"Ani zďaleka to nebolo také zlé, a ak to povieš živej duši, zabijem ťa. Hovorím ti to len preto, aby som pomohol Harrymu," varoval Draco.

"Nikomu to nepoviem," popravde sľúbil Ron.

"Tak či tak, to, čo sa stalo s Harryho strýkom, nebolo dobré. Dospel na úroveň, kedy si myslel, že v bezpečí, bol s ľuďmi, o ktorých si myslel, že je s nimi v bezpečí, a predsa ho jeho strýko dostal. Som si istý, že si vždy myslel, že ak je tam jeho krstný otec alebo niektorý z jeho magických priateľov, tak ho dokážu ochrániť, ale presvedčil sa, že sa mýlil. Zničilo to jeho pocit bezpečia a bude to trvať nejaký čas, kým sa začne znova uvoľňovať. Nespomínajúc, že mu je pravdepodobne pekelne trápne, že ste to vy všetci videli, hlavne ty, jeho najlepší priateľ, a Ginny, pretože je zrejmé, že sa mu páči."

"Áno, skús donútiť Harryho, aby to priznal," zamrmlal Ron.

"Tak či tak," pokračoval Draco, "niektoré veci však nie tak celkom zapadajú na správne miesto. Harrymu sa takéto niečo stalo už aj predtým bez toho, aby takto reagoval, správne?"

"Áno, vtedy o tom nikto nevedel a on sa to zúfalo snažiť zatajiť."

"Musí byť zle ešte niečo, pretože to nevysvetľuje jeho pocit úzkosti pri Siriusovi alebo isté veci na jeho správaní, ktoré jednoducho nesedia. Je možné, že to bola posledná kvapka a Harry prekonal bod zlomu, ale myslím, že mu asi jeho strýko niečo povedal. Boli s Harrym sami v kuchyni, je tak? Sev vravel, že Sirius nepočul, čo Harryho strýko kričí, ale povedal, že tam dnu bol určite nejaký krik."

"Áno, počul som jeho strýka niečo revať, ale tlmili to dvere a bolo tam veľa iného hluku, keď sa všetci snažili dostať dnu," ľútostivo opisoval Ron.

"Musel niečo Harrymu povedať," vážne vravel Draco.

"Ako čo?" znepokojene sa spýtal Ron.

"Kto vie? Týral Harryho, odkedy ho nechali na ich schodoch; asi získal slušné znalosti v tom, aké má Harry slabosti."

"Osobná skúsenosť?" opatrne sa spýtal Ron. Draco sa na neho pozrel s nadvihnutým obočím.

"Videl si môjho otca verejne ma zapudiť a vrhnúť na mňa Cruciatus za to, že som ho strápnil, tak čo myslíš?" vyštekol sarkasticky.

"Prepáč," ospravedlnil sa Ron. Draco pretočil očami. "Nie, vážne, je mi to ľúto. Muselo to byť drsné."

"Áno, ale čo ty o tom môžeš vedieť?" zatrpknuto sa spýtal Draco. "Ty máš úžasnú rodinu. Stavím sa, že ťa tvoj otec za celý život nikdy neudrel a tvoja matka vyzerá, že si chce nechať všetky svoje detičky pod krídlami naveky."

Ron na neho zazrel. "Neurážaj moju rodinu, Malfoy," varoval.

"Znie to, ako keby som tvoju rodinu urážal, Lasičiak? Ak je toto tvoja definícia urážky, potom sa nečuduj, že sú tvoje repliky také slabé," povýšene vravel Draco. "A nevolaj ma Malfoy. Už viac nie som súčasťou tej rodiny, alebo ti na to tvoj mimoriadne slabý mozog už dovolil zabudnúť?"

Ron vyskočil na nohy. "V poriadku, toto si vyjasnime. Je mi jedno, čo si Harry myslí, ale len preto, že si si zrazu zmenil priezvisko a vycúval z prekliatia Harryho, u mňa to z teba nerobí iného človeka. A bez ohľadu na to, že si Harry teraz myslí, že si skvelý chlapík, ja si to nemyslím a neuverím tomu, až kým mi nedokážeš, že si sa zmenil. Nemám ťa rád a viem, že ty nemáš rád mňa, ale som Harryho kamarát a ty si tiež jeho priateľ, hoci Merlin vie prečo. Takže musíme byť kvôli Harrymu k sebe slušní, hlavne keď je táto situácia taká dôležitá. Sme tu kvôli Harrymu, takže sa teraz nezačnime hlúpo hádať, súhlasíš?"

"Súhlasím," uškrnul sa Draco. "Mimochodom, dobrá reč."

"Och, sklapni," zamrmlal Ron, znova klesol na stoličku. "Takže máš nejaký nápad, čo s tým urobiť?"

"Musíme zistiť, čo mu ten bastard povedal. Nanešťastie, jediná osoba, kto to vie, je Harry a ten vie byť veľmi dobrý v ukrývaní tajomstiev, keď chce," vzdychol si Draco.

"Bez žartu, jediný raz, kedy niečo prezradí je, keď sa úplne zlomí a to sa stalo, koľkokrát? Raz? Možno dvakrát?" beznádejne vravel Ron.

"Takže to je to, čo musíme urobiť," smutne uzavrel Draco. Ron sa na neho neveriacky pozrel.

"Naznačuješ, že sa máme pokúsiť, aby sa Harry zosypal?" Nemohol tomu uveriť. "Áno, to fakt všetkému pomôže," sarkasticky dodal.

"Vieš viac než ktokoľvek iný, akými sračkami prechádza, Weasley. Vážne si myslíš, že je vhodné, že s tým bol konfrontovaný raz či dvakrát? Každý musí zo seba občas všetko dostať, ale Harry si to nedovolí. Napadlo ťa niekedy, že možno dôvodom, prečo vytára svoje tajomstvá, keď nedokáže ovládať svoje emócie, je to, že ich potrebuje dostať von? Potrebuje pomoc a my mu nemôžeme pomôcť, ak presne nevieme, čo má za problém," sebaisto prehlásil Draco.

"Takže čo, zamkneme ho v izbe a budeme na neho jačať, až kým sa nerozplače?" spýtal sa Ron, hľadel na Draca, ako keby zošalel.

"Chceme, aby sa emocionálne zlomil, Weasley, nie duševne. Hoci zamknúť ho v izbe je dobrý začiatok."

"Si cvok."

"Chceš mu pomôcť alebo nie?"

"Si totálne šialený."

"Ideš do toho alebo to budem musieť skúsiť sám?"

Ron si vzdychol. "Fajn. Ale ak nás nakoniec bude Harry za toto nenávidieť, zabijem ťa."

"Au, ale potom si nebudeme môcť takto fajnovučky pokecať."

"Sklapni, Malfoy."

"Nevolaj ma tak."

"Potom dopekla ako chceš, aby som ťa volal?"

"Vaša vznešenosť. Vaša výsosť. Niečo v tomto zmysle bude v pohode."

"Ty si taká otrava."

"Snažím sa," odsekol Draco so svojím slávnym úškrnom.

Ron sa niekoľkokrát upokojujúco nadýchol. "Takže čo presne navrhuješ, že urobíme?"

"Poznám pár temných kliatob, o ktorých sa vie, že prinútia ľudí hovoriť," zatočil Draco prútikom. Ron na neho vražedne zazrel.

"Dobre, takže nemáme náladu na humor. V poriadku, len na ňom musíme popracovať individuálne. Myslím, že keby sme sa ho snažili presvedčiť spoločne, bude mať pocit, že sme sa voči nemu spolčili. Ty budeš mať asi viac šťastia, pretože ho poznáš dlhšie a dôveruje ti viac."

Ron sa na toto zatváril pyšne, ale Draco sa rozhodol ignorovať to.

"Len sa ho každý musíme pokúsiť zaskočiť osamote a postarať sa, že nezdrhne. Myslím, že najlepší prístup by mohol byť začať hovoriť o jeho strýkovi a stále sa ho na to pýtať. To ho zjavne dostatočne rozruší. Možno vieš odhadnúť, čo mu mohol jeho strýko povedať, takže sa ho môžeš na to spýtať, ak toto nezaberie."

"Nemôžem uveriť, že toto robím," zastonal Ron.

"Tak tomu začni veriť. Bude to náročné, ale niekto to musí urobiť, a všetkým ostatným to trvá príliš dlho."

"Len dúfam, že nie je pre nás príliš neskoro," znepokojoval sa Ron.

"Nie je. Neverím na žiadne 'príliš neskoro', pokiaľ človek nie je mŕtvy. Samozrejme, u Harryho, dokonca ani to nie je príliš neskoro."

***