Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 24

Hermiona si pohmkávala, keď na druhý deň vošla do kancelárie, napriek tomu, že sa jej podarilo len minimálne si pospať. Malfoy opustil jej byt až v skorých ranných hodinách.

Podarilo sa jej ovládnuť sa a nepozvať ho do postele, ale užívali si bozkávanie a šepkanie si celé hodiny. Nakoniec ho vykopla, keď si uvedomila, ako neskoro je. Pokúšal sa trucovať a skúšal na ňu šteňacie očká, ale zostala neoblomná. Potom bola príliš rozrušená, aby poľahky zaspala. Čítanie, ktoré ju normálne uvoľňovalo, nezafungovalo, namiesto toho tam len tak ležala, usmievala sa ako nejaký šialenec do temnoty.

Ernie vzhliadol od Denného proroka, ktorý pri rannej káve čítal.

"Dnes vyzeráš šťastne," postrehol.

"Áno, aj som," odpovedala veselo.

Prižmúril na ňu oči. "Prečo mám pocit, že túto dobrú náladu nemáš čisto len kvôli včerajším výsledkom u Yaxleyho?"

Len sa miesto odpovede usmiala.

"Prestaň!" sťažoval sa Ernie. "Je to divné vidieť ťa takúto."

Zasmiala na neho. "To je pekné. Chceš, aby som sa tu promenádovala a na všetko sa mračila?"

"Áno. To by bolo normálnejšie."

Hermiona mu na hlavu hodila zhúžvaný pergamen. "To bolo hnusné! Mám dovolené byť šťastná."

"Ale včera som hovoril s Hannah a viem, že ste tú kliatbu nezlomili. Myslel som si, že budeš nahnevaná a vytočená."

"Nie všetko sa točí okolo tej kliatby," odpovedala ľahkomyseľne, než sa vrhla na došlú poštu.

Ernie sa na ňu podozrievavo pozrel, niečo sa dialo a tá chrabromilčanka to nechcela prezradiť. Možno býval bifľomorčanom, ale nebol hlúpy. Hannah mu tiež porozprávala o noci, kedy sa Hermiona opila s Malfoyom. Teraz, keď bola kliatba späť, očakával by, že bude robiť v kancelárii povyk, zúriť kvôli tej kliatbe. Ale ona si tu šťastne pohmkávala.

****

Draco sa zatúlal do kancelárie aurorov a odfrkol si, keď zbadal Harryho, Rona, Adriana a Roberta sedieť za stolom a hrať Rachotiacu sedmu.

"Čo vy nikdy nepracujete?" spýtal sa.

"To by som mohol povedať aj o tebe. Strávil si tu polovicu svojho života," odpovedal Adrian.

"Niektorí z nás sú dôležití a majú stretnutia s ministrom."

Harry pretočil očami. "Áno, my všetci vieme, ako sú Malfoyovci dôležití, Draco."

Draco sa neobťažoval odpovedať. Namiesto toho nakráčal k Harryho stolu, posadil sa na jeho kraj a začal sa prehrabávať jeho priehradkou na došlú poštu.

"Hej, prestaň s tým!" protestoval Harry.

"To si myslíš, že som sem prišiel, aby som videl teba? Potrebujem poznať posledné klebety. Ako mám vydierať svojich konkurentov, keď neviem, čo za poklesky páchajú?"

"Prosím, povedz mi, že žartuješ."

Draco vzhliadol od barvitej úradnej správy, ktorú práve čítal o majiteľovi konkurenčnej spoločnosti na elixíry.

"Keď ťa to poteší."

Harry sa bezmocne pozrel na Adriana, ktorý len pokrčil plecami a tváril sa pobavene.

"Slizolinčania," zamrmlal Harry, než ignoroval čokoľvek, čo Draco robil. Dnes nemal chuť na hádku. Len dúfal, že nech má Draco za lubom čokoľvek, nevráti sa to jemu a nevypomstí sa mu to.

Adrian sa pozrel na blondiaka, ktorého zamestnávalo kopírovanie dokumentov na Harryho stole. Prižmúril pohľad. Jeho priateľ vyzeral šťastný - takmer bifľomorsky šťastný. Neuniklo jeho pozornosti, že sa to medzi Dracom a Grangerovou začína zlepšovať. Ukázal sa s tou strapatou maniačkou na vianočnom večierku a tancoval s ňou väčšinu večera.

"Kvôli čomu vyzeráš ako mačka, čo zlizla smotanu?" spýtal sa Adrian.

Draco odsunul Harryho poštu nabok. Bohužiaľ bolo tam len pár využiteľných dokumentov, ale pomôžu mu zaistiť si veľký kontrakt, o ktorý sa práve usiloval.

"Kvôli ničomu," samoľúbo sa uškrnul Draco.

"Robili ste niečo s Hermionou po tom, čo sme včera v noci odišli?" spýtal sa Harry.

"Vedel som, že v tom niekde bude zapletená tá malá chrabromilčanka," poznamenal Adrian.

Draco svojho spolužiaka ignoroval. "Len sme šli na čaj."

"Kde?" spýtal sa Harry. "V tom čase má otvorené len Deravý kotlík a reštaurácie v Šikmej uličke."

Draco zazrel na zvedavého Chlapca Ktorý Prežil. "Pozvala ma do svojho bytu," neochotne odpovedal.

"Ojoj, pošťastilo sa ti?" rypol si Adrian.

"To nie je tvoja vec."

"Takže odpoveď je nie," odsekol.

Draco sa postavil a vyrovnal si habit. "Takže keď už mám to, po čom som prišiel, rozlúčim s vašimi stratenými existenciami."

"Zostaň na obed," navrhol Harry.

"Nemôžem. Mám pred sebou oveľa lákavejšiu vyhliadku."

Ron zastonal. "Fuj, takže teraz s Hermionou naozaj chodíte, však? Bola odporne veselá, keď som na ňu predtým narazil vo vestibule."

Draco sa neobťažoval odpovedať. Bol už takmer preč a nevidel zmysel podeliť sa o takúto informáciu s aurormi. Adrian by mal z toho príliš veľa zábavy.

Ron sa pozrel na Harryho. "Chodia spolu, že?"

Harry sa len usmial. "Myslím, že sa možno len bozkávali, ale nemyslím si, že bude dlho trvať, kým z nich bude oficiálny pár."

"Toto začne byť neznesiteľné," zastonal Ron.

"Myslel som si, že chceš, aby bola Hermiona šťastná," čudoval sa Harry.

"Chcem, ale nie s Malfoyom. Tých dvoch by sme mali zámerne držať od seba. Dokážeš si predstaviť, aký bude život, keď sa dajú dokopy? Nikto nikdy nedokáže s niektorým z nich vyhrať hádku."

"A ak vyhráš, Grangerová dá hlavu dokopy s Dracovou ľstivosťou a prídu s dokonalým spôsobom, ako ťa z pomsty zavraždiť," postrehol Adrian.

Ron si rukami zovrel hlavu a znova zastonal. Harry sa len všetkým vysmial. "Nikdy som nevidel Hermionu šťastnejšiu, takže ja to beriem."

"Ty si mal vždy samovražedné sklony," dodal Adrian.

****

Keď Draco vstúpil do Hermioninej kancelárie, pískal si. Zarazil sa, keď si uvedomil, že tam nie je a rozhliadol sa. Niekto, na koho si matne spomínal z Rokfortu, sedel za druhým stolom a zízal na neho.

"Ale no tak, i ty?" zamrmlal povedomý bývalý spolužiak.

Zamračil sa na neho. Vedel, že ten chlapík bol v Bifľomore, ale to bolo všetko. Žiadne meno mu nenaskočilo. Potom si všimol obežník na Hermioninom stole, ktorý bol adresovaný Oddeleniu domácich škriatkov a boli tam dve mená, jedno z nich bol Hermionino. Ernie Macmillan - tak sa volal!

"Ahoj, Macmillan. Je tu niekde Hermiona?" spýtal sa.

"Áno, o minútku je späť. Práve ju zavolali k veľkému šéfovi."

Posadil sa za jej stôl. "Tak ju tu len počkám, ak ti to nevadí."

Ernie sa pokúšal necivieť na toho blonďavého slizolinčana. Draco Malfoy, ktorého kedysi poznal, by si žiaden súhlas nepýtal. Keď niečo chcel, jednoducho si to vzal.

"Takže, musíte byť naozaj nadšení kvôli tej záležitosti s Yaxleyho panstvom," konverzačne prehodil Malfoy.

Pre Ernieho to začínalo byť vážne divné. Najprv, Hermiona bola šťastná, keď bol pripravený, že z nej bude nazúrená harpya a teraz sa Malfoy pokúšal o zdvorilý rozhovor.

"Ehmm.. áno."

"Dobre, naozaj. Irma Yaxleyová nikdy nebola tou, čo by zmenila svoj zvyky. Tých domových škriatkov by neoslobodila z princípu."

"Áno, aj Hermiona si to myslela. Pracovala na tom celú večnosť. Bola taká nadšená, keď sme včera dostali rozhodnutie zo Starostolca."

"To znie ako Hermiona," milo prehodil Malfoy.

Ernie len prehltol a modlil sa, aby sa Hermiona z toho stretnutia vrátila naozaj rýchlo. Nebol si istý, koľko z takéhoto Malfoya dokáže zniesť.

Ako keby vyslyšala jeho modlitby, dvere sa otvorili a Hermiona vošla, ale tvárila sa menej šťastne. Ernie pochopil prečo, keď za ňou nasledoval ich šéf.

"No tak, Hermiona, ja chápem, čo hovoríš, ale to je jednoducho neuskutočniteľné," vyhlásil Drystan Jones.

"Ale hovorila som s Michaelom a on povedal, že ste im navýšil rozpočet, aby ste podporili vyjednávania s vlkolakmi."

"Hermiona, musíš pochopiť, že niektoré projekty potrebujú trošku viac zafinancovať."

"Ale u Yaxleyovcov sme si viedli tak dobre a viem aspoň o dvoch ďalších prípadoch, ktoré vyžadujú rovnakú akciu."

"Áno, ale budeš musieť počkať na budúcoročný rozpočet. Teraz nemáme peniaze."

"Tým myslíte, že nemáme na domových škriatkov," vzpurne odsekla Hermiona.

Draco postrehol, že začína byť stále viac nahnevaná a chystala sa prísť o sympatie svojho šéfa úplne. Našťastie pre ňu, poznal Drystana veľmi dobre. Nebol to zvlášť príjemný chlapík, ale keďže od mladosti chodieval s otcom na ministerstvo, bratríčkoval sa s vedúcim rozličných oddelení, takže poznal Drystana roky a vedúci oddelenia pre kontrolu a reguláciu čarovných bytostí meno Malfoy rešpektoval.

"Ahoj, Drystan, Už je to nejaký čas," pozdravil.

Drystan sa otočil a zbadal sedieť Draca za Hermioniným stolom. "Draco! Čo robíš tu dole? Mal si ísť rovno do mojej kancelárie."

Postavil a prešiel sa postaviť vedľa Hermiony, ktorú objal okolo pliec. "Oh, dnes som neprišiel navštíviť teba. Som tu, aby som vzal svoje dievča na obed a pogratuloval jej k včerajšiemu veľkolepému víťazstvu."

Hermiona sa napla, keď jej Malfoy položil ruku okolo pliec. Posledné, čo práve teraz potrebovala, bolo, aby si jej šéf myslel, že sa jej tu celý deň zastavujú súkromné návštevy.

"Oh, ty chodíš s Hermionou?" spýtal sa Drystan, takmer urážajúco vo svojom prekvapení.

Prižmúrila oči.

Malfoy ju pobozkal na hlavu.

"Áno, chodili sme spoločne do školy," prehlásil, ako keby to niečo vysvetľovalo, čo narovinu nič také nerobilo. Všetci vedeli, že Malfoyovi podporovali Voldemorta, kým Hermiona bola najlepšia priateľka Harryho Pottera.

"Hm... áno," odvetil jej šéf, očividne nechcel do toho rýpať tým, že by to pripomenul.

"Som tak rád, že sa jej podarilo oslobodiť tých domových škriatkov u Yaxleyovcov. Irma by nikdy neustúpila. Je dôležité, aby sme sa snažili bojovať proti takým názorom, ako má ona, ak chceme mať harmonickú spoločnosť."

Drystan zahmkal a zaachkal znova. Draco naliehal ďalej. "V skutočnosti našich domových škriatkov sme oslobodili veľmi skoro, pretože sme vedeli, že je to dôležitý ústupok v zmene starých, nebezpečných postojov voči čarodejníkom a krvnej nadradenosti."

Starší muž sa tváril rozpoltene. Z jeho predchádzajúceho správania bolo jasné, že nepovažoval prospech domových škriatkov za dôležitý, ale tiež bolo rovnako jasné, že si nechce znepriateliť jednu z najbohatších čistokrvných rodín alebo budiť dojem, že podporuje nepopulárne názory.

"Dobre, Hermiona, znova si tie čísla prejdem a uvidím, či pre teba zoženiem nejaké peniaze."

Hermiona bola nahnevaná a rozčúlená, kým Drystan odišiel. Malfoy si sem len tak vojde a podkope jej autoritu v jej vlastnej kancelárii!

"Čo ťa to napadlo?" spýtala sa, keď sa vykrútila spod jeho ruky.

"Čože? Pomohol som ti získať peniaze, ktoré si potrebovala," povedal, prekvapený jej nepriateľským tónom.

"Nie, prišiel si sem, prevzal si to a prakticky si sa vyhrážal môjmu šéfovi, aby mi dal nejaké peniaze."

"Ale nie je dôležité tie peniaze dostať?"

"Nie, ja chcem, aby nám tie peniaze dal, pretože to je to, čo by mal robiť ako šéf oddelenia a nezískať financie preto, že ste starí kamoši."

"Ale, Mačička, ja poznám Drystana dlho, on takto nefunguje, čo je asi dôvod, prečo sídliš v tejto mizernej starej kancelárii."

To sa Hermiony dotklo. Uvedomovala si, že keby sa znížila k tomu, aby Drystanovi pochlebovala a pozvala Harryho Pottera na jeho hlúpe večierky pre oddelenie, s ňou a Erniem by lepšie zaobchádzali, ale odmietala sa k niečomu takému znížiť.

"Neskúšaj to na mňa s Mačičkou, ani sa nesnaž z tohto vykrútiť svojím šarmom. Nechcem, aby sa mi ľudia miešali do práce. Nedovolím to Harrymu, keď sa snaží a ty nie si žiadna výnimka. Som dokonale schopná vyriešiť si všetko sama. Nie som nejaká bezmocná ženská, ktorá sa potrebuje spoliehať na muža."

"O to som sa nesnažil. Pokúšal som sa využiť svoj vzťah s Drystanom, aby som ti pomohol."

"Ale vyzerá to, ako keby si sem nakráčal a úplne podkopal moju autoritu," odpovedala.

Malfoy k nej prešiel a zadíval sa jej uprene do očí. "To som nemal v úmysle, Hermiona. Viem, že si viac než schopná dostať to, čo chceš. Len som ťa chcel ušetriť trocha stresu, hlavne keď pracujeme na tej kliatbe."

Na to trochu vyfučala. Stále z neho nebola príliš šťastná, ale mal dobré zámery. Jednoducho nepoznal iné spôsoby. Koniec koncov, bol to Malfoy a slizolinčan.

"Dobre, odpúšťam ti, ale nech ťa ani nenapadne znova sa zamiešať," varovala.

Usmial sa. "Beriem. Nechcem byť terčom žiadnej z tvojich kliatob. Dávam prednosť tvojím bozkom."

Hermiona sa šarlátovo začervenala, keď Erniemu vyletelo obočie nahor. Dychtivo sledoval ten rozhovor, považoval nahliadnutie, ktoré mu to poskytovalo, za fascinujúce. Nabudúce nebude Hannah jediná, kto bude mať nejaké novinky.

****

Keď sa usadili za stolom a čašníčka prijala ich objednávky, Hermiona sa rozhodla otvoriť tému o nich. Malfoy o nej hovoril pred jej šéfom hovoril ako o svojom dievčati, ale povedal to len preto, aby ju jej šéf bral vážnejšie? Chcela si to ujasniť, než sa vrhne na komplikovanejšiu tému tej kliatby.

"Malfoy?" začala Hermiona.

"Draco?" prerušil ju.

"Čože?"

"Toto sme prebrali včera v noci. Odteraz mi hovoríš Draco. Spomeň si: bozky a hovoriť mi Malfoy spolu nejde dohromady."

"Ach, áno, prepáč, zabudla som," súhlasila.

"Draco, myslel si vážne, čo si povedal Drystanovi?"

"Čože? Môj názor, že sa situácia domových škriatkov musí zmeniť, aby sa pohli postoje dopredu?"

"Nie... nuž, áno, to je pravda a ja som rada, že zmýšľaš takto. Ale hovorila som o tom, keď si ma nazval svojím dievčaťom," cítila sa trošku trápne.

Uškrnul sa na ňu z druhej strany stola. "Nie si moje dievča?"

Nadurdila sa. Neznášala, keď jej Draco odpovedal na otázku otázkou. Liezlo jej to na nervy. "Len odpovedz na otázku."

"Áno. Myslel som to vážne."

"Oh!"

"Prečo? Nie si moje dievča?"

"Myslím, že áno. Len to znie naozaj zvláštne."

Draco sa zasmial. "Zvláštnejšie než ma bozkávať?"

Uznala pravdu v tých slovách. Usmiala sa na svojho chlapca. Na to si bude musieť zvyknúť.

"Nie, myslím, že nie, ale teraz sme oficiálne spolu."

"Áno," riekol a vzal ju za ruku. "To znamená, že je na rade veľa laškovania."

"Ale nie na verejnosti!" pokárala ho.

Odul sa na ňu. "Skazila si mi všetku zábavu."

"Niekto musí."

Draco sa naklonil ponad stôl a ukradol si rýchly bozk na líce. "Malfoyovci majú problém s poslúchaním príkazov."

Hermiona pretočila očami, ale nedovolila, aby ju zatiahol týmto smerom. Nedivila by sa, keby urobil niečo ešte viac poburujúce len, aby dokázal, že má pravdu. Bol taký neodbytný.

Tak či tak, teraz keď si to ujasnila, potrebovala prebrať náročnejší aspekt ich vzťahu: tú kliatbu.

"Pred tým stretnutím na Malfoy manor v sobotu večer sa mám stretnúť s Billom," povedala mu.

"Nepríde aj on na Malfoy manor?"

"Áno, ale potrebujem ho vidieť skôr, aby som s ním niečo prebrala."

"Prečo?"

"Pretože si myslím, že viem, ako to ukončiť."

"Čože? Odkedy?" spýtal sa Draco.

"Odkedy nám McGonagallová oznámila, že sme tú kliatbu nezlomili."

"Tak to si poriadne mlčala."

"Veľa som o tom premýšľala," vysvetľovala. "Tiež som si nebola istá, či dokážem urobiť to, čo tá kliatba požaduje, ale na to už mám odpoveď. Rada by som, keby si išiel za Billom so mnou."

Dracovi to nikdy pomaly nemyslelo. Nebolo treba všetko mu vysvetľovať, než pochopil podstatu.

"Toto sa týka aj mňa," riekol pomaly.

"Áno."

"My sme kľúčom k tej kliatbe, však?"

"Myslím, že áno. Myslím, že sme to buď my alebo George s Pansy alebo my všetci spoločne. Ale pretože Dafné s Harrym tú kliatbu nezrušili, napadlo mi, že sme to asi my."

"Kvôli tomu nepriateľstvu, ktoré kedysi medzi nami existovalo?"

"To, a faktu, že reprezentujeme presne to, čo Rowena chcela dať dokopy, preto si myslím, že sme to my."

"Čistokrvný a muklorodená. Nuž, to by dávalo zmysel."

Hermiona prikývla. "Viem, ale tiež si myslím, že to znamená, že musíme byť zamilovaní."

"A kvôli tomu si o tom mlčala," vyhlásil.

Hermiona len prikývla a zadívala sa na svoju omeletu. Necítila sa príjemne, keď toto Dracovi prezrádzala. Ešte si nebola istá, či je do neho zamilovaná, ale bola na dobrej ceste. Dúfala, že nech čokoľvek Rowena vytvorila, bude tomu stačiť potenciál vzťahu a nemusí to byť hmatateľný vzťah. Ale čo bolo hmatateľné na vzťahoch? Zo svojej podstaty boli prchavé a premenlivé.

Prikryl jej ruku svojou. "Nemusíš byť pri mne v rozpakoch, Hermiona. Stále je to medzi nami zavčasu a ty si prešla za veľmi krátky vzťah takú obrovskú cestu. Neočakávam od teba veľkolepé vyhlásenia lásky. Pôjdeme na to pomaly a ak toto Bystrohlavová neuzná, potom nebola Bystrohlavová taká bystrá, ako všetci predpokladajú."

Hermionu Dracove slová upokojili. Bola rada, že na ňu netlačil. Chcela si vychutnať to, čo teraz mali a nemala potrebu náhliť sa do niečoho vážnejšieho. Už je tomu tak dávno, čo s niekým chodila a chcela si užiť tú zamilovanú časť.

Usmiala sa na neho. "Nie je to tak, že nemôžem. V skutočnosti si myslím, že som, ale nechcem byť pod tlakom," vysvetľovala mlhavo. Ani nechcela vysloviť to slovo na "L".

Draco ju poťapkal po ruke. "Nerob si starosti. Viem, že nie si človekom, čo tu bude poletovať bez toho, aby v tom neboli emócie. A aj keby si bola, neurobila by si to pri mne."

Uľavilo sa jej, že sa im tak ľahko podarilo prejsť týmto trápnym rozhovorom. Nemala pocit, že by dokázala analyzovať a rozpitvávať všetko s Dracom tak skoro.

"Takže... Bill. Kde sa s ním stretneme?" spýtal sa Draco.

"V Lastúrovom domčeku. Normálne tam cestujem okolo desiatej. Môžeš byť u mňa desať minút pred desiatou?"

"To znie ako plán. Mimochodom, čítala si niečo z tej De Montfortovej knihy?"

"Čítala niečo? Zhltla som ju takmer celú, než som odišla od stola v to ráno, čo si ju poslal."

Draco sa na to zasmial a zvyšok obeda uplynul zľahka. Rozprávali sa o knihách, elixírov a pokúsil sa vzbudiť Hermionin záujem o svoj metlobalový tím. Hravo zívla a predstierala, že si všimla čas.

"Páni, to už je tak neskoro? Radšej by som sa mala vrátiť do kancelárie."

Len pretočil očami. "Vezmem ťa na ich nasledujúci zápas a zamiluješ si ich."

"Draco Malfoy, kamarátim sa celé roky s Ronom, Harrym a Ginny a nikomu z nich sa nepodarilo vzbudiť môj záujem o metlobal. Prečo si myslíš, že ty na tom budeš inak?"

"Pretože ja som tvoj frajer," nadvihol obočie.

Hermiona vybuchla smiechom. "Zabudol si, že som chodila s Ronom?"

Jej frajer zbledol. "Prosím, Hermiona, to už znova nevyťahuj. Bozkávam tie isté pery, ktorých sa dotkol Lasičiak. Fuj! Prakticky bozkávam Ronalda Weasleyho."

"Hovor o preháňaní! A nechcem ani len pomyslieť na to, koľko dievčat si bozkával ty, keď sa obzrieme spätne."

"Nie tak veľa ako sa hovorí."

Hermiona sa zatvárila pobavene. "Chceš povedať, že nie si žiaden žrebec?"

Zaksichtil sa. "Fuj, to znelo tak príšerne. Nie, samozrejme, že nie, kedy by som mal čas byť so všetkými tými dievčatami, o ktorých kolovali reči na Rokforte? Keď na mne nevisela Pansy, plnil som príkazy Temného pána."

Otvorila ústa, ale zarazil ju skôr, než mohla prehovoriť. "A ani nenaznačuj, že som spal s dievčatami v trinástich! To je nemorálne: Vtedy som bol dieťa, viac ma zaujímal metlobal a ako prekliať Pottera."

"Ale mal si množstvo času, odkedy si odišiel z Rokfortu."

"Áno, väčšinu ktorého som strávil tým, aby som znova vybudoval meno Malfoy a našu povesť. A nie veľa dievčat malo záujem so mnou chodiť, keď ma považovali za šťastného, že som unikol Azkabanu."

Hermiona si nemohla pomôcť, aby ju trochu neupokojilo, že nechodila s akýmsi Casanovou s tonami skúseností. Sama ich nemala veľa a bola menej v rozpakoch, keď vedela, že ich nemal ani Draco.

Po obede trval na tom, že ju odprevadí do kancelárie. Zastavil pred ňou a naklonil sa, aby ju pobozkal - pomalým bozkom, ktorý sa zdalo, že si prepaľuje cestičku jej chrbticou.

Dovtedy, kým sa dvere za ňou neotvorili a ona neprepadla dozadu.

"Ha! Bozkávaš sa s Malfoyom v pracovnom čase? Aké neprofesionálne!" vykríkla hlasne Ginny rovno do jej ucha.

Hermiona sa strhla a pošúchala si ucho, mala pocit, že ohluchla. "Ginny? Čo tu robíš?"

"Kontrolujem ťa. Dobre, že som tak urobila," odsekla  ryšavka.

"Máš príšerné načasovanie," zavrčal Draco.

Ginny na neho len vrhla drzý úsmev. "Ja aspoň nevpadnem do spálne a nevyhrážam sa, že stiahnem obliečky."

"Bolo to naliehavé!"

"A ja môžem povedať to isté. Potrebujem klebety tuto od môjho dievčaťa, takže pohni kostrou a padaj, Malfoy. Ty tiež, Ernie," vyhlásila Ginny, bez okolkov vykopla Ernieho z jeho vlastnej kancelárie.

"Tento deň je oficiálne príliš divný, aby som ho zvládol. Beriem si prácu domov, Hermiona. Uvidíme sa zajtra," oznámil Ernie, šťastný, že unikol tomu blázincu, ktorý sa stal z jeho kancelárie.

"Maj sa," veselo zavolala Ginny, než zatresla dvere Dracovi pred nosom. Naviedla Hermionu k jej stoličke, zatlačila ju do nej a posadila sa na stôl pred ňou.

"Takže, teraz sa oblizujeme so slizolinčanom, há?"

"O tom by si ty mala vedieť všetko," bránila sa Hermiona.

"Mm... Blaise vie určite bozkávať. Stavím sa, že je na tom Draco rovnako. Tipujem, že ich školia, ako dokázať, aby sa z nich dievčatám podlamovali kolená, keď ich zaradia do tej hadej jamy."

Hermiona zvraštila tvár. "O tom pochybujem. Pozri sa na Goyla s Flintom. Ani jedného z tých trolov by som bozkávať nechcela."

"Každé pravidlo má svoje výnimky," pripustila Ginny.

"Čo tu vôbec robíš? Nemáš byť v Holyheade?"

"Ani náhodou, máme deň voľna, pretože sme cez víkend rozdrvili Magochester United. Takže, slečinka, ty a Draco ste v tieto dni poriadne priateľskí," riekla Ginny, nezastrašená Hermioniným pokusom zmeniť tému.

Začervenala sa. "Myslím, že sme," opatrne súhlasila.

"Ty myslíš? Práve som ťa prichytila, ako si mu vdychovala jeho tvár a ty si len myslíš, že ste možno priateľskí? Takže ako vážne to je? Len sa bozkávate alebo skutočne spolu chodíte?"

Hermiona neznášala tieto rozhovory s Ginny. Vždy zistila, že sú neznesiteľne trápne. "Chodíme spolu," zamrmlala.

Červenovláska zapišťala a zatlieskala. "Toto je také vzrušujúce! Nerandila si celé roky. Nemôžem uveriť, že je Draco Malfoy tvoj frajer."

Hermiona sa zamračila. "Nie sme na škole. Toto je sotva tak vzrušujúce."

"To je. Je to ako nejaká vášnivá romanca. Roky nenávisti sa zmenia do rozpálenej milostnej aférky."

"Čo si zase čítala?"

"Čože? Ach, v Holyheade som sa nudila."

"A teraz za to trpím ja."

"Prestaň skučať a začni sa deliť o detaily," vyhlásila Ginny, ktorá strácala trpezlivosť s jej naťahovaním.

Hermiona zatvorila oči a vzdala sa nádeje, že dnes popoludní ešte niečo v práci urobí.