Preklady fanfiction Harryho Pottera

Neškodný (Harmless)

Ak Hermiona Grangerová uvidí do Vianoc čo i len jeden ďalší konárik imela, na mieste ho zapáli. Po muklovsky. O to viac si to celé bude užívať. Obzvlášť keď sa jedná o tohto konkrétneho škodcu, nakoľko ju už tri dni na každom kroku prenasleduje a snaží sa ju prichytiť s jej niekdajším úhlavným nepriateľom: Dracom Malfoyom.

Nechápala prečo. Jej jedinou teóriou bolo, že to niekomu  pripadalo veľmi vtipné (a musel to byť niekto veľmi schopný, keďže jej sa nepodarilo kúzlo, ktoré imelo nútilo prenasledovať ju, ani prelomiť, ani obísť). Nuž, nahnevane si pomyslela, vtipné to určite nebolo. Liezlo jej to na nervy. A nebolo to ani v súlade s duchom Vianoc.

Jednoducho povedané, bola s rozumom v koncoch a logicky jej zostávala už len jediná možnosť. Musela nájsť Draca. Kedysi dávno by jej už len tá myšlienka spôsobila na celom tele vyrážky, no vojna všetko zmenila. Už viac nebol tým rozmaznaným dieťaťom, akým bývaval. Stal sa z neho erudovaný mladý muž, ktorý sa snažil spraviť zo svojho priezviska niečo, na čo mohol byť opäť hrdý.

Už to bolo dávno, čo ju požiadal o prepáčenie a niekoľko krát sa jej za svoje onehdajšie správanie ospravedlnil. Videla vtedy na ňom, že svoje slová myslí vážne. Takže zakopali vojnovú sekeru – čo sa ukázalo ako osudové rozhodnutie pre oboch, keďže zanedlho z nich na oddelení urobili partnerov.

Tým pádom prosiť ho o radu nebolo až tak nezvyčajné, ako by tomu bolo pred pár rokmi. Navyše bol jej jedinou logickou voľbou, keďže si imelo zjavne vybralo aj jeho. Týkalo sa ich to oboch.

Ostro prikývla hlavou, pevne utvrdená vo svojom rozhodnutí, prskla na vznášajúci sa symbol Vianoc a odhrmela preč.

***

Draco si týždne vedúce k Vianociam naplno užíval, no to čakanie ho už unavovalo. Po tom, ako s ňou posledných pár rokov strávil v úzkej spolupráci si myslel, že odhadne, kedy jej vyprší trpezlivosť. Zdalo sa, že ju hlboko podcenil. Opäť. Očakával ju v ich spoločnej kancelárii už pred niekoľkými dňami.

Nič to, dnešok bol rovnako dobrým dňom na výbuch, ktorý nevyhnutne príde, ako hocaký iný deň.

„Vieš nejaký- Stoj! Nechoď bližšie!“

„Čo sa deje, Grangerová?“ Na jej varovanie sa zastavil na polceste k nej.

„Ide o toto… o toto posraté imelo! Určite si si všimol, že nás neustále prenasleduje!?“

Pokrčil plecami. „No áno. Prečo sa tak vzrušuješ? Je to len obyčajné očarované imelo. V tomto predvianočnom čase nič nezvyčajné. Úplne neškodné.“

Všimol si, že od vybuchnutia ju delí už len kúsok. Bol toho svedkom už toľkokrát, že poznal všetky varovné signály: prskanie (Hermiona Grangerová určite neprskala), tras, vrčanie- to vždy nasledovalo hneď po prskaní, a nakoniec sa celé jej telo od hnevu zapálilo. To bol pohľad!

„Neškodné?! Robíš si zo mňa srandu?! Už celé týždne nedokážem poriadne spraviť ani čiarku! Stále ma to pichá a štuchá tvojím smerom! A potom to len tak zmizne! Ako nič!!“

„Grangerová, upokoj sa. Som si istý, že je to len neškodný vtip,“ uisťoval ju a zubami-nechtami sa snažil udržať si kamenný výraz tváre.

„A opäť to slovo. Neškodný. Možno tebe to príde neškodné, no mňa ten sprostý krík prenasleduje domov a núti celé noci stáť pred tvojimi dverami, než ma konečne nechá na pokoji!“ Jej medovo-hnedé oči sa zúžili na malé štrbinky. „A prečo to nerozčuľuje aj teba, že si sa stal jeho obeťou?“

Povzdychol si. Na to, aká bola inteligentná, sa niekedy správala tak neskutočne nechápavo. „Nenapadlo ti, že keď splníš to, čo od teba imelo chce, tak ťa už nebude viac otravovať?“

„A čo by to malo byť? Zdá sa, že je spokojné, keď ma pozoruje ako zo seba zakaždým pred tebou robím úplného vola!“

Vtedy si Draco povedal, že skutky predsa len hovoria hlasnejšie než slová. Než stihla povedať čokoľvek iné, priblížil sa k nej troma dlhými krokmi a privinul si ju k sebe. Protestovala približne tri sekundy – toľko trvalo Dracovi, kým jej zakryl ústa svojimi perami. Následne nastalo božské ticho.

A potom už také ticho nebolo. Hermiona si zaborila ruky do jeho vlasov a z jej momentálne plne zaneprázdnených úst vyšiel ľahký povzdych. Zdali sa byť tak jemné, keď prechádzali pomedzi jej prsty. Akokoľvek si jeho vlasy predstavovala, v skutočnosti boli na dotyk úplne iné. Draco jej naklonil hlavu mierne dozadu a bozk prehĺbil. Po tomto geste sa už žiadne premýšľanie nekonalo.

S jednou rukou na jej páse a druhou poťahujúc gaštanovo-hnedé pramene na jej šiji, skoro ani nezaregistroval jemné puknutie, ktoré značilo, že imelo zmizlo. Keby nebol inak (a tak príjemne) zaneprázdnený, na tvári by sa mu objavil víťazoslávny úškrn.

Niekedy sa človek musí uchýliť k všelijakým trikom, aby donútil toho druhého vidieť veci z rovnakej perspektívy.