Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 1: Za veľa to nestojí – Prológ

Henry Skeid sedel uprostred obrovskej kopy papierov a rýchlo prechádzal dokumenty, ktoré ležali rovno pred ním. V dnešnej hromade nebolo nič, čo by už predtým nevidel: zatykače, zatknutia, výnosy a veľa inej nudnej práce, ktorú musel vedúci oddelenia na presadzovanie magického práva robiť.

Hoci to bol veľmi vysoký muž, jeho starnúce rysy mu poskytovali vetchý zjav, ktorý len zhoršovali hranaté okuliare a ustupujúce vlasy. V tmavých vlasoch bolo vidno šediny a na pokožke sa mu vytvorili biele fliačiky a pod očami tmavé kruhy. Napriek zhoršujúcemu sa vzhľadu Henry vždy dokázal vyzerať ako mocný muž vďaka svojmu tmavomodrému hábitu so zlatými gombíkmi.

Hlasný bzučiaci zvuk, ktorý sa náhle rozoznel miestnosťou, narušil jeho myšlienky. Okamžite vzhliadol a zložil si okuliare, priložil si prsty na koreň nosa, potom na spánky. Práve dorazila jeho návšteva a nebude to žiadna malina.

Zhlboka sa nadýchol a rýchlo sa na seba pozrel v zrkadle, uhladil si niekoľko neskrotných vlasov na hlave. Utrel si pot z čela a napravil límec. „Šou začína,“ pomyslel si v duchu, keď v jeho kancelárii vybuchli smaragdové plamene a z kozuba vypadlo mladé dievča.

Skeid sa jej okamžite ponáhľal na pomoc a srdečne sa usmial.

„Zdravím, slečna Grangerová,“ zľahka pozdravil, keď sa mladá žena postavila. Oprášila sa a Skeid si mohol poriadne obzrieť jej vzhľad. Vyzerala inak než na väčšine fotiek v Dennom prorokovi. Tmavé vlasy mala husté a ledabolo zviazané do konského copa, ktorý pridával na kráse jej hnedým očiam.

Vzhliadla a tiež sa usmiala.

„Rada vás spoznávam, pán Skeid,“ vystrela ruku.

„Potešenie je na mojej strane.“ Skeid prijal jej ruku a odviedol ju k svojmu dubovému stolu, kde ju usadil do hnedého čalúneného kresla.

„Ďakujem vám,“ odpovedala Hermiona.

Skeid zaujal miesto na druhej strane stola a zhlboka sa nadýchol, než pokračoval.

„Nechceli by ste niečo na pitie?“ trpezlivo sa spýtal.

„Voda by bola skvelá,“ rýchlo odpovedala. Skeid mal pocit, že nemala náladu na neformálnu galantnosť a chcela sa dostať k meritu veci. Vytiahol z habitu prútik a mávol ním, vďaka čomu sa na stole zjavil džbán vody a pohár. Hermiona si naliala a odpila si, než sa znova pozrela na Skeida.

„Bola som veľmi zvedavá, prečo ste si ma vyžiadali vidieť,“ začala. „Vaša... vaša asistentka skutočne nespomenula dôvod tejto schôdzky.“

„Áno, obávam sa, že ju musím v istých záležitostiach nechávať v temnote,“ odpovedal Skeid. „Ako napríklad v tejto.“

„O akú záležitosť ide?“ spýtala sa Hermiona.

„O záležitosť veľkej dôležitosti a veľkého nebezpečenstva,“ vyhlásil unaveným hlasom. „Slečna Grangerová, musíte pozorne počúvať, kým vám to budem vysvetľovať.“

Hermiona sa vzpriamene posadila so znepokojeným výrazom v tvári. „V poriadku.“

„Už je to nejaký čas, čo bol Veď Viete Kto porazený a, ak to mám povedať úprimne, všetko nie je tak organizované alebo v poriadku, ako sme dúfali.“

„Obávam sa... obávam sa, že nerozumiem,“ nechápala Hermiona.

„Poznáte Rodolphusa Lestrangeho?“

„Manžela Bellatrix Lestrangeovej?“ prekvapila sa. „Nuž, áno, už som o ňom počula a myslím, že sa zúčastnil finálnej bitky, ale... ale nikdy som sa s ním v skutočnosti nestretla.“

„Po tom, čo ho zatkli a poslali do Azkabanu, nedávne poškodenie, ku ktorému vo väzení došlo, malo za následok, že niekoľkí väzni unikli - on bol jedným z nich.“

„Nedávne?“ spýtala sa Hermiona. „Myslíte ten útek pred rokom?“

„Presne,“ potvrdil Skeid. „Naše zdroje nám hovoria, že po svojom úteku opustil krajinu.“

„Kam šiel?“

„Do Austrálie.“

Hermionine oči zaslepil strach. „Do Austrálie?“ zopakovala. „Ublí... ublížil tam niekomu?“

„Slečna Grangerová, zavraždil muklovský pár. Našli sme ich telá a vyzerá to tak, že mali upravené svoje spomienky.“

„Čože... kto... kto to bol?“ Oči sa jej zaslzili.

„Nepoznáme ich skutočné mená, ale ich susedia povedali, že to boli Wendell a Monica Wilkinsonovi.“

„NIE!“ Hermiona vstala z kresla a ukryla si tvár v dlaniach. „NIE!“ zakričala.

„Slečna Grangerová...“ Začal Skeid, ale rozhodol sa nepokračovať. Napadlo ho, že bude najlepšie poskytnúť jej niekoľko minút, aby uvoľnila čokoľvek, čo cítila vo svojom vnútri.

„Moji... moji rodičia!“ vykríkla. Udrela päsťou do steny a išla si vyplakať dušu.

„Slečna Grangerová, je mi veľmi ľúto vašej straty,“ začal znova Skeid. Nikdy nebol dobrý v utešovaní alebo prejavoch sústrasti. Ponúkol jej krabičku so servítkami a znova naplnil pohár vody.

Hermiona potrebovala pár minút, aby sa vzchopila a načiahla sa po servítke, ktorou si utrela oči. Odpila si z vody a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla, než sa znova pozrela na Skeida.

„Ako dlho... kedy sa to stalo?“ spýtala sa medzi vzlykmi.

„Pred troma mesiacmi,“ pochmúrne odpovedal Skeid. „Nevedeli sme, kto to je, až kým som nezačul, že hľadáte rodičov, ktorých ste tam poslali. Strašne ma mrzí vaša strata.“

Hermiona prikývla, ale nič nepovedala. „Už smiem odísť?“ spýtala sa.

Skeid sa nepohodlne pohol v kresle a potom znova pozrel na mladú ženu, ktorá zjavne za posledných pár minút tak veľmi ostarela. „Nanešťastie, slečna Grangerová, smrť vašich rodičov nie je tým dôvodom, pre ktorý som si vás zavolal.“

„Pro... prosím?“

„Vzhľadom k smrti vašich rodičov sa obávam o vašu bezpečnosť,“ pokračoval Skeid. Jeho hlas nadobudol veľmi rodičovský podtón, čo bolo niečo, čo si naozaj neprial.

„O moju bezpečnosť?“

„Hoci ste plnoletá, ako som pochopil, nemáte žiadnych žijúcich príbuzných... pokrvných príbuzných.“

Hermiona pokrútila hlavou. „Nie, nemám,“ odpovedala.

„Slečna Grangerová, ste muklorodená,“ vážne vyhlásil Skeid. „A teraz nemáte žiadnych pokrvných príbuzných. Pri náraste úmrtí vo vašej rodine si naozaj nemyslím, že ste v bezpečí.“

„Čože? Ja bývam... aktuálne bývam s Weasleyovcami a ja...“

„To chápem,“ trpezlivo vravel Skeid. „Avšak dom Arthura a Molly Weasleyovej nie je úplne bezpečný. Vaša reputácia, keď ste pomáhali pánovi Potterovi, vám získala veľmi prominentné postavenie na špici zoznamu muklorodených, ktorých je vraj údajne potrebné odstrániť.“

„Hovoríte, že som v nebezpečenstve?“

„Áno,“ vecne prehodil Skeid. „A musíme podniknúť všetky opatrenia, aby sme sa uistili, že zostanete v bezpečí.“

„Aký druh opatrení?“

„Ministerstvo vám môže ponúknuť ubytovanie na veľmi špeciálnom mieste, ktoré je určite veľmi náročné lokalizovať.“

„Ja... ja tomuto nemôžem uveriť!“ vykríkla Hermiona. „Dokážem sa brániť sama, ďakujem pekne.“

„Tomu rozumiem, slečna Grangerová,“ povedal Skeid. Hermiona začínala červenieť a on mal obavy, že ho nebude počúvať. „Ale Rodolphus Lestrange je na vražednej výprave a on je, ak to smiem tak povedať, veľmi odborne vytrénovaný zabijak.“

„Je mi to jedno, aj keby po mne šiel samotný Voldemort,“ vyhlásila Hermiona, znova vstala.

„Zameral sa na vás!“ nedal sa Skeid. „Ste tou osobou, ktorá mu zabila manželku.“

„Ja ne... ja tomu nemôžem uveriť! Takže preto zavraždil mojich rodičov?“

„Som si takmer istý, že nevedel, že to boli vaši rodičia,“ namietal Skeid. „Ale zameral sa na vás.“

„Toto je absolútne šialené!“

„Slečna Grangerová, prosím, upokojte sa,“ naliehal Skeid. „Nie je to len kvôli vašej bezpečnosti, ale aj kvôli bezpečnosti Weasleyovcov a pána Pottera!“

„Čo tým myslíte?“ spýtala sa Hermiona.

„Sú to nemilosrdní, chladnokrvní zabijaci,“ vysvetľoval Skeid. „Bude im jedno, koho zabijú a ak budete bývať s Weasleyovcami, robíte cieľ aj z nich!“

Hermiona sa znova posadila a utrela si oči. Skeid hľadel do tých tmavých, smutných očí a nemohol si pomôcť, aby si nepripadal úplne bezmocne. „Viem, že je to náročné,“ prehovoril po chvíli, „ale prosím, pokúste sa to pochopiť.“

„Ak, hypoteticky, budem súhlasiť,“ pomaly začala Hermiona. „Čo... čo sa stane?“

„Nuž,“ pokojne povedal Skeid, keď ho zaplavila úľava. „Poslali by sme vás na miesto, kde o vás po celý čas bude starať auror. Nebude to ako stráženie, budete môcť robiť, čo budete chcieť, ale ten auror na vás bude dozerať.“

„Budem sa môcť stretávať so svojimi priateľmi?“

„Absolútne! Môžu vás navštíviť kedykoľvek budú chcieť. Avšak, žiadame, aby ste neopustila tie priestory bez sprievodu, až kým Lestrangeho nenájdeme a nezadržíme ho.“

Hermiona si ukryla tvár v dlaniach. „Uisťujem vás, že o jeho zatknutie sa pokúšame  s našimi najlepšími zdrojmi.“

Hermiona znova na toho starého muža pozrela a vzpriamene sa posadila.

„V poriadku,“ povedala po pár minútach tichého zvažovania. „Pri... prijímam vašu ponuku.“

„Robíte správnu vec,“ povedal Skeid.

„Kde... kde je to nové miesto, kde budem žiť?“

„Patrí veľmi skúsenému a veľmi talentovanému aurorovi,“ uisťoval ju Skeid.

„Áno, v poriadku, ale kde to je?“

Skeid sa tohto okamihu obával počas celého rozhovoru. Zhlboka sa nadýchol a pozrel sa mladej žene do očí.

„Slečna Grangerová, čo viete o Malfoy Manor?“