Preklady fanfiction Harryho Pottera

Harry Potter a Čas dobrých úmyslov

(alebo Posledné pokušenie Harryho Pottera)

Kapitola šestnásť

Tuláci II. časť

"Myslí si, že som - čo?" hlas mu trochu zosilnel. Ruthina praprababička na neho v nemej hrôze ukázala, oči divoké. Ruth sa k nej stočila, a spolu s matkou sa súbežne pokúšali upokojiť tú starú ženu v rýchlopalnom jidiš.

Harry mal šancu medzitým sa rozhliadnuť po ostatných hosťoch a v nemom ospravedlnení sa chabo usmial. Okrem Ruthinej priateľky Dee, ktorá mala na sebe namiesto školskej uniformy fialovú vestu a džínsy, a toho bohato vyzerajúceho muža, ktorého si už Harry všimol, bola tam veľmi rozvážna tmavovlasá žena asi okolo tridsiatky, ktorá sa toho blondiaka držala dosť majetným spôsobom. Harry tipoval, že to je Rose, kolegyňa z univerzity, o ktorej hovorila Ruthina matka a ten blondiak musel byť jej nóbl snúbenec, o ktorom hovoril Ruthin otec nie príliš pochvalným spôsobom. Takže zostával ten malý, nervózny, okuliarnatý muž, ktorý mal asi dvadsať (napriek ustupujúcim vlasom), aby splnil úlohu Rubena, alias Curtisa, alias Rubena Curtisa, výskumného asistenta Abby Peltovej z Ameriky.
Keď sa im znova podarilo tú starú ženu usadiť do jej kresla s pohárom vody a vysvetlili jej, že Harry je ten chorý priateľ, ktorého Ruth navštevovala, Ruth mu bola schopná vysvetliť, že oslavujú sederovou večerou [4] prvý večer Pesach, rovnako ako budú aj druhý večer (oslava bude v Centre židovských štúdii na univerzite, kde poznali Abby Peltovú ako profesorku Peltovú). Tiež vysvetlila, že pri každom Sederi sa pri stole pripraví extra miesto pre proroka Eliáša a že sa pre neho nechávajú otvorené dvere, len pre prípad, že by sa rozhodol pripojiť na hostinu k rodine. Harry sa uškrnul, keď si uvedomil, že bol taký zarastený a ucestovaný, že si ho tá stará žena pomýlila s päťstoročným prorokom. Zaujal miesto, ktoré bolo pred prázdnou stoličkou a uvedomil si, že to bolo Eliášovo miesto.

Potom prepukol ďalší rozruch, keď zrazu na zárubňu zaklopal Draco a povedal: "Čo ti tak dlho trvá?" Potom stuhol, keď tá postaršia žena začala nanovo kričať a Ruth sa ponáhľala vysvetliť jej a svojím rodičom, že toto je priateľ jej chorého priateľa.

Keď sa prach usadil, Harryho s Dracom oboch prizvali zostať a pridali pre Draca ďalšie miesto pri stole, takže ich teraz bolo za stolom desať. Ruth im ho predstavila ako ´Hala´ a ´Draka´, čím im nedala možnosť použiť ich aliasy Dudleyho a Piersa, ktoré jej nepovedali. Dee sa neprestala vševediaco škeriť na Ruth, ktorá navštevovala nie jedného, ale dvoch mladíkov bez toho, aby to povedala svojej najlepšej priateľke. Potom sa Dee otočila k Jonathanovi Peltovi a povedala: "Nemali by sme pridať ďalšie miesto? Keď to, čo sme mali, sa už obsadilo?"

Ruthin otec sa zamyslene pozrel na Harryho a Draca. Harry sa rozhodol, že sa mu dosť páči, keď sa na jeho tvári roztiahol pomalý úsmev. "Myslím, že nie. Dokážem rozoznať prorockých návštevníkov, keď ich vidím." Žmurkol na neho a Harry nedokázal zabrániť úsmevu a pocitu, že sú veľmi vítaní.

Jedlo a obrad konečne pokračovali. Harry sedel vedľa Ruth a Draco vedľa Dee, ktorá sa na neho dívala veľmi uznalo. Draco ju obdivoval menej, ale všimol si Rose, kolegyňu z univerzity. V skutočnosti sa tváril, že sa učí naspamäť vzorku na jej šatách, keď Ruth zdvihla štíhlu knižočku na svojom tanieri a znova pokračovala v recitácii, ktorú Harry prerušil zaklopaním na dvere.

"Prečo je táto noc iná ako ostatné?" čítala tým istým jasným hlasom.   "Vo všetkých ostatných nociach jeme chlieb  kvasený alebo nekvasený, ale dnešnú noc len nekvasený. Vo všetkých ostatných nociach jeme rôzne byliny, ale v dnešnú noc jeme jen horké.  Vo všetkých ostatných nociach byliny nenamáčame, alebo len raz. Ale v dnešnú noc ich namáčame dvakrát. Vo všetkých ostatných nociach jeme posediačky alebo stojíme. Ale v dnešnú noc jeme všetci zvláštnym spôsobom..." (PP: ide o motlitbu Ma Ništana, nie je to presne podľa originálu) Harry sledoval jej profil v blikote sviečky, mal pocit, ako keby opustil svojej telo ako keď blokoval bolesť. Mohol byť v akomkoľvek čase či mieste skrz stáročia, keď sa ľudia zhromažďovali vo svojich domoch s priateľmi a rodinou a vykonávali tento rituál...

Keď im podali kúsky niečoho, čo vyzeralo ako pasta na malých tanierikoch, nabral si trochu vidličkou. Skôr než si to vložil, do úst zaváhal. Prečo nie sú v charosete [1] žiadne jablká?" zaskučala Rose - kolegyňa. Jej neočakávaná poznámka priviedla Harryho náhle späť do súčasnosti a vyzeral, že sa pokúša prísť na to, o čom hovorí.

Ruthina matka sa strnulo usmiala ma svoju kolegyňu (alebo to bola skôr viac jej študentka, premýšľal) a povedala: "Toto je haroset all´italiana. Tento rok máme taliansky a sephardický[2] Seder, s jedlom a tradíciami z manželovej strany rodiny. Pochádzajú zo Španielska a Talianska. Minulý rok sme mali Ashkenazi [3] Seder, na počesť tradícií mojej rodiny. Striedame to. Haroset all'italiana je cesto z datlí, pomarančov, hrozienok a fíg. Je to vážne veľmi príjemná zmena od charosetu založenom na jablkách. Skúste to."

Teraz keď Harry vedel, čo má pred sebou, skúsil to. Bol to veľmi hustý a skoro presladlý koláč, ale tiež bolo úľavou mať trochu ovocia po týždňoch jedenia z papierového vrecka. Rose vyzerala menej nadšene kvôli tomu, že nemajú ten druh Sederu, na ktorý bola zvyknutá.

Avšak Harry bol v potravinovom nebi. Odkedy Hermiona pripravila grécky obed na Privátnej ulici, takto dobre nejedol a to vrátane niekoľkých skvelých hostín v Rokforte v oboch jeho životoch. Čítanie sa striedalo s jedlom, ale keď začal, Harry si prevažne všímal jedlo. Potom mali carciofi alla romana, jednoduché jedlo z artičoky so sekaným  petržlenom.; rozsekaným cesnakom, olivovým olejom, soľou a paprikou. Harry zatvoril oči, kým jedol, pomaly prežúval a pomyslel si, že Draco by skutočne pobozkal Dee, keby mu povedala, že musí, ak chce získať viacej z týchto chutných artičok.
Keď im predložili kocky pečenej bielej ryby na bylinkovej octovej zálievke s karamelizovanou cibuľou, Harry si pomyslel, že začul Rose zamrmlať niečo o gefilte fish, nech to bolo čokoľvek, ale ak v kolegyninej mysli nastali nejaké pochybnosti, jej námietky boli čoskoro prehlušené "Mmmm" a "Ach, to je také dobré," ktoré si mrmlali skoro všetky hlasy pri stole. Harryho prekvapila vajíčková polievka, ktorá neobsahovala guľôčky z macesu, aké sa objavili v kuracej polievke, ktorú im priniesla Ruth, ale potom si spomenul, že to bola polievka jej praprababičky a toto je jedlo od otcovej vetvy rodiny.

Zažil šok, keď hlavným jedlom boli - lazane. Ukázali sa to byť tortino di azzine, macesové lazane vrátane zeleniny a jahňaciny. Jonathan Pelta tiež podával dokola niečo, čo nazval insalata alla Sefardita,  čo bol šalát z rímskeho šalátu, kôpru a zelenej cibule preliaty červeným vínom. Práve keď si pomyslel, že už viacej neznesie, Ruth vyniesla z kuchyne ricciarelli di Siena, čo boli veľmi, veľmi bohaté koláčiky s mandľovým krémom obaľované v práškovom cukre.

Draco sa naklonil nad stôl, keď sa jedol dezert a kývol na Harryho. Harry sa priklonil, aby počul Draca povedať: "Si si istý, že nemôžeme ísť do Talianska namiesto Do-"

"Pšt!" zrazu povedal Harry, potom stuhol, keď si uvedomil, že sa všetci na neho pozerajú. Draca utíšil dosť nahlas, ale zúfalo nechcel, aby niekto začul slovo "Dover."  Chabo sa usmial a rozhovor pokračoval, hoci si Harry všimol, že Dee javila veľký záujem o to, o čom sa s Dracom rozprávali a premýšľal, či dokáže prísť na to, čo to bolo.

Potom Ruth vysvetlila svojim rodičom, že "Hal" a "Drake" sa musia dostať na vlak a že ich chce odviesť na stanicu. Jej matka sa pozrela na svojho manžela s váhavým výrazom.

"Tvoj otec pôjde tiež, Ruth."

"Ale mami -"

"Je neskoro. A to je všetko," s definitívnosťou povedala jej matka a Ruth zatvorila ústa. Keď si spomenul na to vykradnutie sa fajčiť vedľa kôlne na náradie dnes ráno, uvedomil si, že mala v sebe viac než len malého rebela.

"Musím si najprv niečo zobrať," nejasne povedala a rozbehla sa hore schodmi. Harry predpokladal, že išla po lístky na vlak. Keď sa vrátila, mala oblečený kabát. Harry s Dracom poďakovali Peltovým za to, že im dovolili zostať a nasledovali Ruth s jej otcom ku autu.

Harry s Dracom sa usadili na zadné sedadlo po tom, čo im Ruthin otec pomohol naložiť ich veci do kufra. Naštartoval, ale nepohol sa, namiesto toho sa otočil na Harryho a Draca.

"Vy ste ako Ruth, však?" povedal neočakávane a Harry mal náhle nutkanie utiecť, ale zistil, že stuhol na mieste. Nepovedala Ruth o nich svojmu otcovi? Klesla mu sánka a pozrel sa na Ruth, ktorá sa tiež v úžase pozerala na svojho otca.

"Ruthie mi nič nepovedala. Uhádol som to. Keď bola posledné štyri mesiace kontaktovaná cudzincami, obvykle sme zistili, že to boli inakší ľudia podobní ako ona. Ako to dievča, čo hrá na čelo -"

"Hermiona Grangerová, tati," povedala Ruth a prevrátila očami. "Je len trochu slávna."

"Áno. Nuž, minimálne tá si zapamätala, že ti môže zavolať telefónom." Otočil sa k zadnému sedadlu. "Viete, že poslala Ruth list po sove? Skoro som z tej prekliatej veci dostal infarkt a to som oveľa silnejší než stará matka mojej manželky." Harry sa pokúsil nezasmiať; teraz si nebol istý, či mal pomôcť Hermione kúpiť Sebastiana. "Aj tak sme vždy vedeli, že Ruth je mimoriadna. Ale občas bolo ťažké zapamätať si prečo..."

Pamäťové kúzla, pomyslel si Harry. Hoci nebývali pravidlom, kým Ruth nebolo asi tak šesť či sedem. Asi mali spomienky na čas predtým, keď vykonala náhodnú mágiu.

"Takže vám povedala o koncerte v Londýne počas prázdnin..." pomaly povedal Harry. Jej otec prikývol. "A o škole..."

"Áno. A teraz k tomu samozrejme nedôjde. Pred pár týždňami k nám prišiel nejaký starý muž, aby nám o tom povedal. Ale tiež povedal, že na Ruth a rodinu nepoužijú ´obliviate´, nech je to čokoľvek, keď náhodne urobí - niečo. Hoci to budú stále preverovať, či to nevideli nejakí duklovia."

"Muklovia," automaticky povedal Harry.

"Ach, správne, muklovia." Otočil sa, aby sa usmial na Ruth. "Tipujem, že to som ja, há?"

"Áno, tati, normálne, ale myslel niekoho mimo rodiny," povedala Ruth a dokonca v matnom svetle Harry videl, že sa červená. Harry si pripadal zvláštne, tento muklovský rabín s dcérou čarodejnicou vedeli, že sú čarodejníci.

"Takže, " otočil sa k nim znova. "Viem, čo ste zač. Viem, že idete na vlak a že ste boli chorí. To, čo neviem je, prečo vôbec putujete a prečo používate také ťažkopádne prostriedky. Myslel som, že váš druh má iné možnosti, ako sa niekam dostať."

Harry s Dracom sa na seba pozreli a Harry otvoril ústa, aby prehovoril, ale Draco to urobil prvý. "Snažíme sa vyhnúť iným čarodejníkom. Sme špióni a snažíme sa zabrániť vojne. Občianska vojna vo Fínsku bola vo veľkej miere vyvolaná Temnými kúzelníkmi a my sa ich pokúšame zastaviť. Nemôžeme si dovoliť, aby nás videl niekto, kto by nás mohol spoznať. Je to veľmi nebezpečné, ale je tiež proti našim zákonom miešať sa do muklovskej politiky tak, ako to urobili oni." Skade toto prišlo? premýšľal Harry. Dracov hlas znel veľmi čudne, nie celkom ako jeho.

Ruthin otec otvoril veľmi široko svoje oči; Harry si uvedomil, že vlastne nepovedal Ruth o dôvode, prečo idú peši, okrem toho, že Harry utiekol z väzenia. Otočila sa a obom im venovala taký obdivujúci a nádejný pohľad, že Harry úprimne dúfal, že dokážu napraviť časové línie a zabrániť blížiacej sa vojne skôr, než sa stratia ďalšie životy.

Jonathan Pelta sa už otočil k volantu a na voľnobeh bežiace auto uviedol po pohybu. "Správne! Potom odchádzame! Urobíme niečo, aby sme sa postarali, že nastane mier!" Ponad plece sa na nich usmial a Harry mu úsmev opätoval. Prial si, aby ho Draco nechal hovoriť, ale priznal si, že to bol pekne dobrý príbeh a napokon čiastočne pravdivý. Ak uspejú, zabránia tej vojne.

Alebo sa prirútia rovno doprostred inej vojny...

Ich vlak odchádzal z Manchester Picadilly o desiatej a podarilo sa im dostať na stanicu o dvadsať minút skôr. Harry si prial, aby mal viacej času porozprávať sa s Ruth a jej otcom, ale času bolo veľmi, veľmi málo a Harry dúfal, keďže predchádzajúci večer pritiahli pozornosť ministerstva k Manchestru, že sa na nástupišti neponevierajú ministerskí aurori v snahe zistiť, či to Odzbrojujúce kúzlo nevykonal Harry Potter, trestanec na úteku.

Keď prišiel vlak, Harry sa otočil k Ruth a potichu jej povedal: "Nemáš potuchy, ako veľa ti chcem povedať -" Nemal slov; bola nesmiernou útechou v strašnom čase a na dôvažok všetkého iného mala trpezlivosť naučiť ho kadiš...

"Je micva," povedala zastrene, tá istá vec, čo povedala svojej matke. "Nerob si starosti." Ale jej hlas bol nejasný a oči jej svietili. Harry sa na ňu usmial a predklonil sa, aby ju krátko pobozkal na líce.

"Ďakujem ti." Prehltla a prikývla, potom sa od nej otočil a nasledoval Draca do vlaku. Keď sa otočil, aby sa pozrel von, Ruth s otcom stále stáli na nástupišti. Jonathan Pelta mal ruku dcére na pleciach a pozeral sa na ňu láskavo a tiež - Harry si pomyslel - pyšne. Harry si spomenul na jej rezignáciu, keď sa dozvedela, že nepôjde nakoniec na Rokfort. To bol ďalší dôvod prečo napraviť časové línie. Ty máš byť na Rokforte, pomyslel si. Ty máš byť Ginnina priateľka, ty sa máš naučiť všetko, čo má vedieť dobre vzdelaná čarodejnica.  Keď sa vlak začal pohybovať, zdvihol ruku, aby jej zamával a usmial sa. Ruth s otcom zdvihli na oplátku svoje ruky. Keď už ich dlhšie nevidel, oprel sa vedľa Draca a zatvoril oči. Spomínal na ten veľký stôl v Hagridovej záhrade, ktorý minulú jar pripravili na Ginnine narodeniny v jeho druhom živote a tešil sa, že ju zase uvidí na jej správnom mieste za chrabromilským stolom vo Veľkej sieni na Rokforte...

Vystúpili v Stafforde a počkali niekoľko minút na vlakový prípoj do Nuneatonu. Už bolo po jedenástej v noci. Za menej než polhodinu boli v Nuneatone a znova vystúpili. Rýchlo sa ukázal ďalší vlak, menej než za desať minút, a čoskoro boli na poslednej časti svojho výletu. Všetky svetlá mesta ustúpili temnej krajine, týčiace sa stromy a pokojné polia uháňali popri nich a Harry čoskoro cítil, ako ho uspáva. Dovolil, aby sa to stalo, pretože budú asi musieť chvíľu kráčať, kým nájdu neobývané miesto, z ktorého budú môcť odletieť a potreboval odpočívať, aby si oddýchol dosť na to,  aby bola tá chôdza aj let uskutočniteľná. Vlastne nelietal odvtedy, čo dostal horúčku a nedomnieval sa, že dnes v noci bude schopný zájsť veľmi ďaleko.

Z vlakovej stanice zamierili juhovýchodne. Spýtali sa jedného starého muža pred stanicou, kde sú najbližšie farmy (Harry budil dojem, že hľadajú prácu) a to bol smer, ktorým ukázal. Po tom, čo sa skoro hodinu plahočili, prišli na miesto menom Stoneygate, ale stále budilo dojem prosperujúceho predmestia a malo na Harryho vkus príliš veľa domov. Pohli sa ďalej a po ďalšej polhodine dosiahli Evington, ale stále to nebolo dostatočne okej. Keď značka na konci cesty informovala, že dosiahli Stoughton, Harry vedel, že budú úplne v poriadku. Po každej strane hlavnej cesty bolo niekoľko veľkých fariem a húština v diaľke na jednom veľkom,  vlniacom sa kúsku pozemku. Dokonalý terén pre odlet.  Bolo pol tretej ráno a nikto by ich nemal vidieť.

Harrymu začali dochádzať sily už po polhodine vo vzduchu. Nechcel sa v lete samovoľne premeniť, takže zosadol na mieste menom King´s Norton. Bolo tam veľa otvorenej krajiny, väčšie majetky a farmy. Utáborili sa v lesíku a uľahli na noc. Aby šetrili baterky, nezapli baterku a nepísali do denníka, ale šli rovno spať.

Na druhý deň znova pokračovali  v chôdzi, udržiavali rovnomerné tempo, ale dostali sa len po Welham, hoci kráčali štyri hodiny. V skutočnosti vyrazili pred šiestimi hodinami, ale medzitým dve hodiny odpočívali. A nevyrazili až po obede, spali dosť dlho.

Harry sa tú noc nepokúsil letieť, a na druhý deň znova kráčali štyri hodiny; odpočívať dve hodiny uprostred sa zdalo nevyhnutnosťou. Hoci sa im podarilo odísť skôr, vyrazili o desiatej ráno. Dostali sa do Rushtonu, Northamptonshiru kým tie štyri hodiny odkráčali. Život bol stále jednotvárny. Obaja zapisovali do denníka, Draco stále menej než Harry. Harry premýšľal o všetkých tých hrozných veciach, ktoré sa môžu udiať, keď nenapravia čoskoro časové línie a prial si, aby si trúfol zastaviť sa v dedine a kúpiť noviny a dozvedel sa, aké zlé to je. Odpovedal Washington na Castrovo ultimátum? Už sa zapojili Čína a Vietnam? Čo ten zajatý britský špión?

Harry sa rozhodol, že leňošili už dosť dlho a chcel znova všetko urýchliť. Chcel sa pokúsiť túto noc letieť tri či štyri hodiny, s dvadsať minútovými prestávkami po každej štyridsaťminútovke letu. Po tom, čo si prvýkrát pospali, prebudili sa a bez rečí pobalili stan. Harry sa premenil a roztiahol krídla a Draco sa mu vyštveral na chrbát, keď niesol všetku zvyšnú výbavu. Harry sa odrazil k oblohe, mával krídlami sem a tam, prial si, aby si trúfli priniesť metly. Pokúšal sa nemyslieť na únavu a vyčerpanosť, ale potláčal ju. Toto zvládne; už to predtým zvládol. Všetko to odpočívanie počas choroby ho oslabilo.

Ale asi len po polhodine nad ním Draco náhle vykríkol. Bol to strašlivý, bolestivý výkrik a Harry cítil, ako tie zvierajúce prsty pustili jeho hrivu. Čo robí? premýšľal Harry. Určite padne...

A len čo si to pomyslel, stalo sa. Dracovo telo sa rútilo z oblohy a Harry, v panike, mával zúfalo krídlami voči zrazu veľmi ťažkému vzduchu a pokúšal sa znova dostať pod neho. Na okamih uspel, potom sa cítil čudne a začal padať sám. Vyrazilo ho z jeho animágskej podoby a tiež padal dole, dole a neznesiteľná bolesť vyžarovala celým jeho telom, hoci jej pôvod bol v jeho ľavom predlaktí. Temné znamenie. Povolávajú smrťožrútov.

Jeho animágska podoba sa zrušila aktiváciou Znamenia, také mocné bolo. Zem sa približovala závratným tempom. Harry padal s Dracom nad ním a vynaložil všetku svoju silu a sústredenie na to, aby sa premenil nazad, pokúšal sa ignorovať tú bolesť, ale roztiahol krídla príliš neskoro a neohrabane pristál. Draco dopadol na neho a potom na zem s hlasným buchnutím a nechutným tresk! Harry okamžite nadobudol znova svoju ľudskú podobu a v okamihu, čo to urobil, tá bolesť vyžarujúca  z jeho ľavého predlaktia znova ovládla jeho telo. Teraz sa k nej pridala bolesť vystreľujúca z jeho pravého zápästia, ktoré keď pristál, sa prehlo dozadu spôsobom, ktorým sa nemalo. Pozrel sa na Draca, ktorý kričal a držal sa za ľavý členok jednou rukou a za ruku druhou.

Harry si nebol istý, ako dlho boli na zemi, prevaľovali sa v bolesti, keď ho konečne napadlo tú bolesť zablokovať. Ale pozrel sa na svojho najlepšieho priateľa, ktorý mal tvár skrútenú v agónii, a rozhodol sa, že ju tiež vydrží. Nezdalo sa mu fér môcť uniknúť bolesti, keď Draco nemohol. Obaja mali Znamenie.

Konečne tá bolesť ustala a zanechala ich len s pulzujúcim zápästím a členkom, s ktorými si mali robiť starosti. Trvalo im oveľa dlhšie než zvyčajne, kým postavili stan. A keď ho mali, Harry nedokázal zniesť predstavu, že sa vytiahne na horné lôžko. Zrútil sa na zem, pritúlil k sebe zápästie a dúfal, že spánok nakoniec ovládne jeho myseľ a poskytne mu trochu úniku od bolesti.

Harry si nebol istý, čo ho prebudilo, hlasy či strašidelný pocit, že tie stvorenia, veľké, rýchle a nebezpečné stvorenia obchádzajú stan. Počul dupot koní, vycítil pohyb za plátennou stenou a znepokojil sa. Kde sme? premýšľal. Neúmyselne sa utáborili v strede mesta? Minulú noc, hoci v tme a delíriu zo vzájomnej bolesti, im to pripadalo ako trávnatá lúka pri nejakej farme. Normálne by vyhľadali úkryt medzi stromami či krovím, ale Harry vedel, že Dracov členok znemožňoval pokus pohnúť sa v tejto chvíli kamkoľvek ďalej. A so svojim poškodeným zápästím nemohol ani premýšľať, že by ho odniesol. Postavili stan presne tam, kam dopadli.

Harry bojoval s nutkaním vyzrieť von, aby zistil, čo sa deje. Nech to bolo čokoľvek, každý bol zjavne blažene nevedomý čarodejníckeho stanu medzi nimi. Muklov odpudzujúce kúzlo stále zaberalo, vďačne si pomyslel.

Ale už si to nemyslel, keď začul neklamný zvuk kopýt, ktoré narazili do vlhkého drnu blízko otvoru stanu, ako keby ten kôň práve preskočil stan a pripravoval sa to urobiť znova. Harry začul rozdráždené zaerdžanie a ženský hlas, ktorý sa to zviera pokúšal upokojiť. "No tak, no tak, Starká, zvoľni... Bude to v poriadku..."

Potom sa ozvalo ďalšie zaerdžanie a uf!  a buchnutie a Harry počul, ako ten dupot koňa mizne v diaľke. Potom začul, ako sa niekto štverá na nohy, a potom nahnevané kroky niečoho, čo sa ukázalo ako veľmi drahé jazdecké čižmy a mierili smerom k ich stanu. Uch -oj, pomyslel si Harry. Ak je mukel dosť nahnevaný, to kúzlo nefunguje?

Potom zažil šok svojho života, keď ten zhodený jazdec strčil svoju hlavu do stanu. Ona, na oplátku, vyzerala rovnako šokovane, keď jej telo nasledovalo hlavu a užasnuto sa rozhliadala, keď mohla stáť vzpriamene, že toto bola malá izba namiesto maličkého priestoru, ktorý naznačoval vonkajší vzhľad. Vypliešťala oči na ten nábytok, potom prehltla a stiahla si jazdecké rukavice a helmu, čím vytriasla korunu zlatých vlasov a rozhliadla sa po vnútrajšku stanu. Na chrbte mala veľa blata, asi z pádu, predpokladal Harry.

"Krucinál," vydýchla, kým sa rozhliadala, potom sa jej oči upreli na Harryho a jej hnev sa znova vrátil. "Počúvaj, neviem, kto do pekla si a čo si myslíš, že robíš, keď si tu rozložíš stan, ale snažíme sa tu mať dobročinný prekážkový beh a táto prekliata vec je rovno tam, kde som sa snažila pristáť, keď Starká preskočila živý plot. Je to najlepšie miesto, ak prejdeš tým výsekom..."

Harry na ňu zízal. "Starká?"

Tvárila sa mimoriadne naštvane. "Starkino strašidlo. Ten šedák, na ktorom som jazdila. Minulý čas je rozhodujúci výraz. Tento prekliaty stan ju vyplašil a zhodila ma. Mám z pekla šťastie, že som nič nezlomila." S myknutím si pošúchala zadok. Harry sa snažil neusmiať sa, ale bolo to náročné.

"Chceš povedať, že sa nejaké strašidlo vystrašilo?" Podarilo sa mu nezasmiať sa na plné ústa. Stiahla pery do tvrdohlavej čiary.

"Toto nie je sranda -"

"Alicia, upokoj sa -"

"Neupokojím sa - čo si povedal? Ako vieš ako sa volám?" Alicia Spinnetová si ho prezerala zbližša, ale zjavne nemala potuchy, ako by ju mohol poznať. Potom sa začal budiť Draco a natiahol sa, obrovsky zazíval, oči stále zatvorené. Posadil sa, potom švihol nohami k zemi a vložil si hlavu do dlaní. Pošúchal si oči, stále sa ešte nerozhliadol. Nakoniec zdvihol hlavu a keď ju uvidel, pestro zaklial a znova si vložil hlavu do dlaní. Uškrnula sa.

"Aj tebe dobré ráno. Ako som vravela tvojmu priateľovi -" Zastala  a škúlila na Draca, tvárila sa, že zúrivo premýšľa. "Vyzeráš  povedome..."

Draco si prehrabol rukami krátke vlasy a uškrnul sa. "Keď si ma videla na koncerte v Londýne, mal som dlhšie vlasy." Takže, pomyslel si Harry, tiež ju spoznal.

Jej oči sa roztvorili. "To je ono! Ty si - hm - ty si -"

"Draco Malfoy," zatiahol. "Som rád, že som taký zapamätateľný," povedal, znel trochu podráždene. Ale ignorovala ho a otočila sa k Harrymu.

"Ale kto si ty?"

Harry nervózne pošúchal nohami. Nakoniec to vyhŕkol. "Harry Potter." Zamračila sa, potom otvorila oči dokorán.

"Dobrý bože! Si to ty! Ne-"

"Utiekol si z väzenia, kam ma poslali za zabitie mojej matky. Áno," povedal potichu, neobťažoval sa s výhovorkami. Uprostred poľa nemohla utekať k telefónu. Jej dosť tesné jazdecké oblečenie zjavne tiež s telefónom nepočítalo.

"Pokúšala sa zabiť niekoho iného a on ju zastavil," prehovoril Draco, čím Harryho ospravedlnil miesto neho. "Niežeby sa o to niekto staral!"

Alica sa rozhliadla po stane, stále omámená. "Takže toto je -"

"Kúzelný stan. Áno," odvetil Draco, znel skoro znudene. "Muklovia ho vidia, ale okamžite na neho zabudnú."

"Ach, tak to to vysvetľuje. Zdalo sa mi, ako keby kone vedeli, že niečo nie je v poriadku. Mohla som to vidieť z diaľky; boli skrátka trochu váhavé. Ale ostatní jazdci si nič nevšimli, takže len pleskli svoje kone, povedali im, aby pokračovali a cválali a to všetko... ja som si všimla a predpokladám, že Starká cítila, že som zaváhala alebo niečo také..."

"Ty nie si mukel, si čarodejnica, takže muklov odpudzujúce kúzlo nemá na teba účinok. Prepáč, že stojí v ceste vašich malých pretekov. Nevedeli sme, že ho staviame uprostred prekliateho Ascotu."

Založila si ruky vbok, čím pripomenula Harrymu hlavnú prefektku, ktorú poznal vo svojom druhom živote. "Nerobte si zo mňa srandu. Toto nie je závodná dráha; klub mojej matky organizuje dobročinné preteky, aby pomohol fínskym utečencom. Tým, že ľudia uzatvoria stávky, dajú peniaze; všetky peniaze, čo nevyhrajú, idú na utečencov. Niekoľko dní som sa pokúšala šedáka pripraviť na závod; v poslednej dobe je nervózna a náladová. Myslela som, že jej dostih prospeje, beh po tráve, uháňať krajinou namiesto robenia kolečiek na závodisku. Ale teraz utiekla bezo mňa. A len nedávno som uhovorila mamu s otcom, aby mi dovolili jazdiť na Starkej, keď s ňou pretekáme; skúšala som zvlášť mamu roky presvedčiť, že nechcem naveky robiť drezúru  koní. Viete, drezúra je pre dámy; závody sú pre chuligánov. Myslím, áno, som dobrá v drezúre," povedala, bez stopy uvedomenia si, ako márnivo to znelo," a bola som v olympijskom tíme a to všetko," pokračovala, "ale je to skrátka prekliato nudné."

Harry obdivoval jej pevné drobné telo; bola dosť malá, menšia než veľa dospelých jazdcov, čo videl, takže to bola výhoda. A určite vyzerala odhodlane, čo tiež nebolo na škodu, predpokladal. Jej jediný problém v tomto okamihu bol, že trpela jasným nedostatkom koňa.

"No, my máme trochu vlastný problém," povedal jej a otrčil zlomené zápästie. "Dôvod, prečo sme sa tu usadili, je že sme obaja zranení. U Draca je to horšie, má zlomený členok."

"Máte šťastie, že netáboríte tamto na poli. Tamto nie sú kravy, aby ste vedeli, to sú býci. A ako sme videli u koní, nemyslím, že na zvieratá malo vplyv vaše muklov odpudzujúce kúzlo."

Keď sa dala do ich prezerania, vyzerala v tom veľmi skúsená, pomyslel si Harry. Asi počas rokov utrpela množstvo s pádmi spojených zranení, predpokladal, keďže pracovala s koňmi. Po tom čo si prezrela Harryho zápästie a Dracov členok, vyniesla verdikt.

"Vyvrtnutie. Oboje. Obaja potrebuje obväz a ty," ukázala na Draca, "nesmieš na ten členok stúpať."

Harry s Dracom sa na seba pozreli. "No, problém je," povedal Harry, "že keď si na úteku, odpočívať je trochu nebezpečné. A obaja sme nedávno boli chorí a odpočívali sme až príliš. Musíme pokračovať. Sem sme sa z Leicesteru dostali od pondelkovej noci. Mimochodom - čo je za deň?"

"Sobota. Dvadsiateho šiesteho. Apríla."

"Vedeli sme, že je apríl..." zatiahol Draco. Harry mu venoval škaredý pohľad.

"Kam sa potrebujete dostať?" povedala, oči široké. "Alebo na tom nezáleží? Pokiaľ vás nechytí vaša čarodejnícka polícia."

"Aurori. A, nuž, dať sa chytiť by bolo zlé, ale neutekáme len tak náhodne. Musíme sa dostať na niekoľko miest. Londýn, na začiatok. Pokúšame sa zabrániť vojne."

Zamračila sa. "Čože?"

"Vojne vo Fínsku. Vyvolali ju temní kúzelníci. Je to dosť dlhý príbeh..."

Otvorila oči ešte viac. "Vážne? A čo s tým môžete urobiť vy?"

Harry s Dracom sa na seba pozreli. "Nemôžeme ti to povedať," odvetil Harry. "Prepáč."

Neprehovorila, ale vyzerala, že tuho premýšľa. Nakoniec povedala: "Počúvajte. Mám na pozemku rodičov svoje vlastné miesto. Bývala to farma. Už mám devätnásť a nemohla som nechať mamu strkať po celý čas svoj nos do mojich súkromných záležitostí. Chcem povedať, správala sa, ako keby som zamýšľala spáchať vraždu zakaždým, keď som chcela mať priateľa..." Nervózne sa na nich rozhliadla. "Práve teraz tam nikto nie je, nemajte obavy. Môžem vás dvoch dať do poriadku, budete zdraví ako rybička a môžete si tam po zvyšok týždňa odpočinúť. Potom vás skrátka zaveziem do Londýna. Je to odtiaľto asi len hodina a pol."

"Tak kde sme?  V Sywell?"

"Nie. Ste v Thorpe Malsor. Blízko Ketteringu. Ale naše miesto je asi len osem míľ na juh odtiaľto. Ste v skutočnosti na farme Keaton´s Folly. Žiadne otázky. Ani majiteľ sa nevolá Keaton. Je to dáke staré meno, ako Thorpe Malsor. Kam sa v Londýne potrebujete dostať?"

"Do Fulhamu. Na miesto na Wardo Avenue."

Prikývla. "Už som v tej oblasti bola. Viem, kade sa tam ide. Mala som tam priateľa, čo tam chvíľu býval." Harry začal premýšľať, koľko tých priateľov mala. Draco sa tváril, že ju chce pobozkať.

"Zaveziem?" zadýchane sa spýtal. "Vážne si povedala zaveziem?"

Prikývla, ako keby bolo smiešne zvažovať iný spôsob dopravy po Británii. "Samozrejme, môžeme to urobiť budúci piatok. To vám obom poskytne dosť odpočinku. V ten deň sa mám stretnúť s niekoľkými starými kamošmi zo školy v Národnej galérii. Najprv vás dvoch vysadím vo Fulhame."

Harry sa vyškieral po prvý raz, odkedy si zlomil zápästie. "Neviem, ako sa ti môžeme dostatočne poďakovať. A je mi - je mi ľúto, že sa záležitosť s Rokfortom vôbec neudiala. Stále si myslím, že by si mala mať šancu študovať mágiu..."

Vzdychla si. "Neviem, či mi je to ľúto. Myslím, dokončila som školu a chvalabohu, že je za mnou. Som len rada, že viem, čo sa deje, keď sa mi prihodia podivné veci..."

Harry prikývol. "Tvojím rodičom sa tiež muselo uľaviť. Asi si robila veľa čudných vecí, keď si bola mladšia."

"Mojim rodičom? Oni to nevedia," povedala, ako keby to mal uhádnuť.

"Nevedia?"

Vzdychla si. "Napadlo mi, že im to poviem, ale skrátka nebol žiaden vhodný spôsob povedať ´ach, mimochodom, mami a tati, som čarodejnica´ . Na takú príležitosť nie sú v obchodoch žiadne pohľadnice s blahoželaním. A potom, keď sa ukázal ten čudák z ministerstva mágie, povedal mi, že pretože si utiekol z väzenia, do tej ich prekliatej školy napokon nepôjdem, bola som tak rada, že bývam sama. Len sa zjavil, keď som ráno otvorila dvere! Z ničoho nič! Môj otec by dostal infarkt. Mama by si dala toľko liekov na migrénu, že by jej hrozilo predávkovanie."

Harry prehltol. Vážne nepremýšľal, aké to bude pre  čarodejnice a čarodejníkov narodených u muklov. Jednu minútu sa im povedalo, že majú mágiu a pôjdu na školu čarov a kúziel a v druhú  Prepáčte, zmena plánov...

Ale Draco mal iné obavy. "Hm, náhodou nemáš nablízku auto, však?" Nádejne sa na ňu pozrel. Zamračila sa a on ukázal na svoj členok.

"Ach, správne! Nemôžem vás do tej chaty vziať oboch ihneď. Najprv sa musím doplahočiť na štart pretekov. Tam asi utieklo Starkine strašidlo. Len poviem mame a otcovi, že sa vydesila a zostanem pri tom. Našťastie, toto nie je časť pretekov, kde sú diváci. Vrátim sa po vás neskôr. So svojím Range Roverom môžem po poliach jazdiť bez problémov."

Harry sa na ňu vážne pozrel. "Ďakujem ti. Tak moc ti ďakujem."

Pôvabne pokrčila plecami. "Všetko je v poriadku. Ale vieš," a ukázala na Harryho, "vážne  by si sa mal oholiť a ostrihať." Potom, náhle, odišla, aby sa vrátila na trať k divákom. Harry sa usmial. Keď budú v jej dome, mohol zvládnuť holenie a ostrihanie vlasov; bude dosť v šoku, pomyslel si, keď si spomenul na Ruth.

Najedli sa a zapísali trochu do denníka, kým na ňu čakali. Harry si nebol istý, ako dlho to trvalo, ale keď začul rachot motora, ktorý sa blížil ich smerom, odolal nutkaniu vystrčiť hlavu zo stanu a skontrolovať, či je to ona. Keby nebola, uvideli by ho. Na stane bolo muklov odpudzujúce kúzlo, ale na ňom nie.

Harry cítil, ako sa zatriasla zem, keď vozidlo zastalo v ich blízkosti. O minútu neskôr vošla Alicia, mala na sebe džínsy a priliehavé ružové tričko s krátkymi rukávmi. Zrazu vyzerala veľmi mlado.

"Poďme už. Dostaňme ho do auta," povedal Harry, keď kývla na Draca. Dostať sa zo stanu bolo nešikovné, ale keď už boli vonku z dverí, Draco dal jednu ruku Harrymu okolo pliec a druhú okolo Aliciiných. Spoločne ho čiastočne odniesli, čiastočne odtiahli k Range Roveru. Harry s Aliciou sa vrátili do stanu a ona mu pomohla ho zložiť a pobaliť. Žasla nad tou malou veľkosťou. Vrátili sa k autu a Alicia sa vyštverala na šoférovo sedadlo, kým Harry zaujal miesto vedľa nej. Naštartovala auto skúseným štýlom a čoskoro sa musel Harry chytiť dverí ľavou rukou, keď poskakovali cez koľaje a kopčeky, než sa konečne dostali na prašnú cestu, ktorá ich vyviedla von z brány farmy Keaton´s Folly. Trvalo im asi dvadsať minút, než sa dostali do jej domu v Sywell, tej farme na pozemku jej rodičov. Bola to útulne vyzerajúca, kamenná neogotická budova, ktorú stredovek zromantizoval. Harry a Alicia znova poslúžili ako Dracova podpora na ceste do domu. Usadili ho na gauč vedľa ohniska v Aliciinej obývačke. Vyzeral, že sa mu uľavilo, že je nazad v civilizácii.

Čoskoro ich oboch obviazala a Draco sedel pri ohni s hlavou v záklone, noha na vankúši na veľkom otomane. Harry mal okolo krku zavesenú šatku, v ktorej odpočívala jeho ruka. Keď si pokojne prezrela svojich pacientov, Alicia nakráčala ku dverám.

"Ste úplne v poriadku. Čoskoro sa vrátim."

"Počkaj!" vykríkol Harry. "Kam ideš?"

Otočila sa. "Ach, je mi to ľúto. Dnes večeriam u našich. Nenávidím varenie. Chcela som im čmajznúť trochu jedla z kuchyne, aby som vám ho priniesla. V kuchyni sú nejaké keksy a môžete si urobiť čaj, ale obávam sa, že nič iné. Bojím sa, že kebyže som nablízku nejakého jedla, len ho zbodnem bez premýšľania. Ak chcem byť džokejom na Starkej, musím si na také sklony dávať pozor. Udržanie váhy je veľmi dôležité. Nemôžem riskovať."

Harry prikývol a zakýval jej na rozlúčku. Keď odišla, usadil sa na druhý koniec gauča ako Draco a siahol po ovládači na televízore, ktorý ležal na gauči presne vo chvíli, keď to urobil Draco. Harry ho získal prvý.

"Hej! Ja som to chcel skúsiť. Ehm - čo je to?"

Harry sa uškrnul. "Si príliš pomalý. A - uvidíš." Na veľkej komode v Regency štýle stála čierna krabica, ktorá obsahovala tiež stereo s pôsobivo veľkými reproduktormi. Keď Harry stlačil príslušné tlačidlo, telka ožila. Netrpezlivo prepínal kanály; konečne našiel správy. Predpokladal, že ak sa Alicia šla najesť ku svojim rodičom, asi bol správny čas na večerné správy.

Čoskoro si prial, aby sa na ne nepozeral a len našiel nejaký starý film alebo americkú komédiu, ako chcel Draco. Bolo to príliš deprimujúce. Na záberoch boli muži v uniformách, ktorí sa plazili na bruchu a niesli pušky, cvičili; ďalšie zábery ukazovali trasúcich sa fínskych rebelov, ktorí mali omotané okolo seba vrstvy šálov, ale mali rukavice bez prstov, aby lepšie ovládali svoj zbrane a potom boli správy z Moskvy o tom, čo povedal Kremeľ...

Harry prehltol a postavil sa. "Idem sa osprchovať." Na toto sa Alicie neopýtal, ale naozaj cítil, že to potrebuje.

"Znamená to, že teraz môžem pozerať, čo chcem?"

"Ak chceš..."

Draco sa zaklonil a začal prepína stanice, čím veľmi pripomenul Harrymu to, ako to robil počas leta u pani Figgovej. "Kiež by toto mali čarodejníci," ozval sa precítene, keď prepol štyri ďalšie stanice skôr, než sa vôbec Harry dostal ku vchodu.

"Mohli by mať," povedal Harry a pokrčil plecami. "Jediné, čo to potrebuje, je elektrina.  Veľa čarodejníkov asi žije dosť blízko muklov, takže by bolo čudné, keby nemali elektrinu."

"Asi hej..." zamrmlal Draco, keď prešiel cez ďalšie tri stanice, jeho oči zahmlené. Nuž, pomyslel si Harry, lepšie keď sa zmení na zombii kvôli telke, než kvôli Tomovi Riddlovi.

Keď sa vyzliekol, uvedomil si, že si nie je istý, či si môže dať sprchu. Dal si dole ten záves, ktorý mu podporoval ruku, ale nevedel, či si môže namočiť obväz, ktorý znehybňoval jeho zápästie. Napustil si miesto toho vaňu, opatrne udržiaval pravú ruku nad vodou. Bolo ťažké zvládnuť mydlo ľavou rukou; stále mu padalo. Veľmi silno sa sústredil a maximálne si zmenšil fúzy a bradu a skrátil si tiež vlasy. (Menej ich bolo ľahšie umyť, hlavne jednou rukou).

Vyšiel z vane a ovinul si uterák okolo pása, keď sa zrazu dvere rozleteli a v nich stála Alicia s úzkostlivým výrazom. "Harry! Draco povedal -" Potom stuhla, keď ho uvidela. "Ach," prosto dodala. Zrazu pokrútila hlavou a pokračovala. "Hm - Draco povedal, že sa sprchuješ. Ne-nenamočil si si obväz, že nie?"

Zdvihol ho, aby ho videla. "Suchý ako kosť. Z presne toho dôvodu som sa rozhodol okúpať."

"Ach. Nuž. Dobre." Zrazu sa zdalo, že jej došli slová a snažila sa nevyzerať, že sa pozerá na jeho hruď, potom že sa nepozerá na jeho nohy. "Vidím, že si sa oholil a ostrihal," nakoniec povedala.

Zdravou rukou si prehrabol vlasy; hlava mu pripadala podivne ľahká. "Vlastne som použil mágiu. Menej špiny."

"Ach. Správne. Samozrejme. Ne-nepotrebuješ, hm, pomôcť s obliekaním, že nie?" Harry nedokázal rozlíšiť, či sa tvárila nádejne.

"Vlastne - máš práčku? A župan navyše, aby som si mal čo obliecť, kým sa mi operú šaty?"

"Musíme oprať oblečenie zajtra. Vezmem ho do domu mojich rodičov. Ale mám tu veľa vecí, z ktorých si môžeš vybrať. Poď za mnou."

Vonku na chodbe pred kúpeľňou bol samostatný šatník. Otvorila dvere, aby odhalila časť s vešiakmi a niekoľko políc, na ktorých boli úhľadne poskladané veľmi pekné tričká.

"Pozrime sa... Vyzeráš rovnako veľký ako Franny..."

"Franny?"

"Druhý - nie, to nie je pravda, - tretí frajer dozadu. V skutočnosti Francis. Bol rozkošný," roztúžene povedala a potom si vzdychla.  "Chová závodné kone. Vrátil sa do Dublinu. Stále mi telefonuje, ale predminule povedal, že sa s niekým stretáva, takže naposledy som povedala ja, že sa chystám na rande a zavesila som. To bolo pred pár týždňami a odvtedy som o ňom nepočula. Tu to je! Jeho rugbyové tričko! Nemaj obavy; je čisté.  A nikdy ho vlastne nemal oblečené, aby hral rugby. Keby to niekedy skúsil, zjedli by ho zaživa. Nebol presne zápasník. A tu sú nejaké džínsy."

"Vďaka," zamrmlal a vzal od nej to oblečenie. Zatvorila šatník a on si vzal veci do kúpeľne, aby sa obliekol. Keď sa vynoril, mal na sebe len džínsy, čo bolo dosť ťažké s jednou rukou. "Môžeš mi pomôcť s tričkom?" spýtal sa, keď si pripadal hlúpo, že predtým odmietol jej pomoc. Usmiala sa a podržala mu ho; zasunul ruky do rukávov, trochu sa strhol; zdvihla ho a natiahla mu ho cez hlavu, potom ho ťahala až dole, ako keby obliekala malé dieťa.

Poďakoval jej, pozrel sa na ňu a premýšľal, akým zvláštnym sa jej život stal. Náhodná mágia, pamäťové kúzla, olympiáda, zistenie, že je čarodejnica, objavenie sa čarodejníka na úteku...

"Alicia," povedal potichu. "Ak bude vojna - čo urobíš? Už nechodíš do školy."

Zamračila sa. "Mama chce, aby som šla na univerzitu, ale ja nechcem. Tato vraví, že je dobrý kamarát s lordom Bainesom a ľahko mi môže zohnať povýšenie a miesto pobočníka. V skutočnosti presláveného úradníka. Ja... mám iné plány..."

"Aké?"

"No... rozprávala som sa s Hermionou Grangerovou." Harry sa vyplašil, Hermiona bola zjavne zaneprázdnené dievča. Kontaktovala Ruth a Aliciu. Bola v kontakte so všetkými muklorodenými čarodejníkmi a čarodejnicami, ktorí boli na tom koncerte?

"O čom?"

Alicia sa kradmo rozhliadla, ako keby ich niekto mohol počuť. "Plánuje vrátiť sa do Ameriky, a ak pôjde, pôjdem s ňou. Povedala, že by sme mohli nájsť spôsob, ako sa spojiť s tamnou čarodejníckou komunitou a ja chcem vážne spoznať naše schopnosti. Tiež musí premýšľať o vojne; aj ona už skončila školu. A čelistka a džokejka môžu pracovať v Amerike rovnako ľahko ako v Anglicku."

"Ale nebudú aj oni vo vojne?"

"Asi. Ale asi nás nepošlú nazad, aby sme tu vstúpili do armády. A okrem toho, vždy môžeme prejsť do ilegality v americkej čarodejníckej komunite, ak budeme musieť. Vás čarodejníkov zjavne neodhalí vládny radar. Pokiaľ môžem povedať, neplatíte žiadne dane a nemáte pasy..."

Harry sa zatváril hanblivo. "Je to ako byť občanom krajiny v krajine."

"Asi ako pôvodní Američania?"

"Čože?"

"No, majú tie miesta, kde žijú a volajú to rezerváciami a v tých rezerváciách môžu robiť veci ako hazard, hoci sú umiestnené v miestach, kde je inak nezákonný. Ale to je trochu iná krajina, ale nie úplne. A zrejme to nie je tajomstvo tak ako čarodejnícky svet..."

"Chápem," povedal, vôbec nechápal, ale zistil, že stojí veľmi blízko k nemu. "Ehm - je tu niečo na zjedenie?"

"Ach, áno. Nechala som to v kuchyni. Poďme dole..."

[1] Charoset je akási pasta z ovocia. Sú dva rôzne druhy charosetu. Jedna je z V. Europy a skladá sa z orechov, jabĺk, škorice, sladkého vína a medu. Je drobivý a pripomína skôr maltu. Neupravuje sa tepelne. Druhy typ je varený zo zložiek, ktoré sú viac na Strednom východe, vrátane datli, fíg, granátových jabĺk, mandli a hrozienok. Každá rodina ma svoj vlastný, jedinečný recept na tento pokrm.

[2] Sephardi =  Potomkovia Židov, ktorí žili v Španielsku a Portugalsku v priebehu stredoveku až do prenasledovania v roku 1492 kedy boli odtiaľ vyhostení.

[3] Ashkenazi= Člen pobočky európskych Židov, hovoria jazykom jidiš, ktorí sa usadili v strednej a severnej Európe.

[4] Seder - židovská slávnostná večera v prvý večer Paschy (Pesach) - židovskej Veľkej noci. Detaily: www.nj.sk/htdocs/prezentacie/Večera.ppt

Harry Potter a Čas dobrých úmyslov

(alebo Posledné pokušenie Harryho Pottera)

Kapitola šestnásť

Tuláci III. časť

Podarilo sa im Draca dostať od televízora (od starých dielov Dalasu - Draco neprestal omieľať, ako sa mu páči J.R.Ewing) a Alicia sa s nimi posadila za kuchynský stôl. Sledovala ako jedia rovno z plastových téglikov, ktoré tajne získala z chladničky svojich rodičov. Harry jeden náhodne otvoril a našiel žltú ryžu s jemnou vôňou šafranu a kmínu. Zohriala ju v mikrovlnke a vrátila mu ju; plast bol teraz horúci a on sa vyhýbal tomu, aby sa ho počas jedenia dotkol. Draco otvoril ďalší obal a našiel trochu kuraťa, ktoré okamžite začal jesť studené. Harry nemohol uveriť, aký boli obaja vyhladovaní, ale potom si uvedomil, že sederová večera bola v pondelok večer a teraz bola sobota.

Bol tam tiež nejaký šalát a priniesla tiež veľký bochník chleba. Harry zjedol svoju porciu, rovnako Draco; čoskoro nato cítil, ako mu neuveriteľne oťažievajú viečka a chcel jedine položiť hlavu na stôl...

Alica ich oboch zaviedla na poschodie do spálne. Bola tam veľká posteľ a na podlahe nádherne hustý koberec. "Vy dvaja môžete spať tu, ja sa vyspím na gauči..."

"Nie," okamžite zareagoval Harry, cítiac sa hrozne. "Nemôžeme ťa vykopnúť z vlastnej postele. My budeme spať dole..."

"Ale toto je veľká posteľ. A tam je len jeden gauč."

"Nie," znova odhodlane zopakoval Harry. "Toto je tvoj dom." Alicia sa teraz tvárila zadumane.

"Takže vravíš, že musím spať vo svojej vlastnej posteli."

"Správne."

"Veľmi dobre. Jeden z vás môže spať so mnou a ten druhý môže spať na gauči."

Draco s Harrym sa na seba neisto pozreli. Navrhovala -

"Nie," okamžite zareagovala, keď si všimla pohľady, čo si vymenili. "My všetci sa len vyspíme." A predsa vyzerala, že si tým nie je príliš istá.

"Draco," povedal zrazu Harry. "Prečo si nevezmeš posteľ s Aliciou a ja si len rozložím nejaké deky na zem vedľa postele, v poriadku?" To ho stavalo do úlohy garde, ale vyzeralo to ako najlepšie riešenie.

"A potom zajtra môžeš mať posteľ ty a Draco bude na zemi," usmiala sa na neho. Slabo prikývol. Vytiahla pre nich pyžamá zo zásobárne  oblečenia po bývalých frajeroch a oni sa prezliekli, kým bola v kúpeľni. Obaja to považovali za trápne, ale minimálne Harry si nerobil starosti s košeľou, pretože spal bez nej.

Keď sa Alicia vrátila z kúpeľne, mala na sebe po kolená dlhé tričko s krátkymi rukávmi a poriadne zívala. Zastala, keď si všimla Harryho a pomaly k nemu prešla. Harry zadržal dych. "Čo je to?" chcela vedieť, keď ukázala na baziliskov amulet.

Harry sa pozrel nadol; sotva sa ho dotkol, odkedy Ginny zomrela, odkedy opustil Azbakan. Boli to už štyri týždne, odkedy utiekol. "Bazilisk," jednoducho odpovedal. "Druh hada." Prikývla a načiahla sa, aby sa ho pokusne dotkla; cítil, ako sa jej prsty obtreli o jeho pokožku a striasol sa. Nakoniec od nej ustúpil. "Som dosť unavený. Myslím, že už pôjdem spať." Prikývla a prehltla, potom začala bleskurýchlo odostielať postele. Bola na vzdialenejšej strane od Harryho, ktorý mohol vidieť, ako Dracova ruka visí z boku postele, keď sa pri mesačnom svetle pozrel nahor. Draco mu venoval šibalský úškrn tesne predtým, ako Alicia zhasla svetlá, ako keby by nemusel dovoliť nejakému garde zničiť jeho prvú šancu byť po veľmi dlhom čase v posteli s dievčaťom. Harry nedokázal prísť na to, čo mu na tom vadilo. Možno že ho trochu Alicia priťahovala? Vo svojom druhom živote sa pokusne poddal jej bozku, ale bol v pohode, keď šla na zábavu s Dracom. Možno to bolo preto, že to budilo trochu dojem, ako keby bol Draco neverný Jamie. Ale Jamie bola mŕtva. V presnom význame bolo nemožné, aby jej bol Draco neverný...

Harry sa pokúšal o tom nepremýšľať, keď si oprel hlavu a zatvoril oči; namiesto toho premýšľal o Ginny a o tom poslednom raze, kedy ju videl a keď ho konečne zanieslo do spánku, predstavoval si, že ju ešte raz objíma vo svojom náručí...

Prebudil sa za svitania na zvuky mlátenia na posteli. Ach nie, pomyslel si. Nehovorte mi, že skutočne -

"Jamie-"

Preboha, pomyslel si. Volá Jamie. Spomenul si na Rona a Parvati a bol zvedavý, ako dlho bude trvať, kým ich Alicia vyhodí alebo ich nahlási autoritám, ak ju Draco počas sexu osloví ako Jamie.

"Jamie, chápem, tvoja mama práve zomrela, nemaj obavy, milujem ťa, vždy ťa budem milovať -"

Harry sa posadil, zrazu veľmi prebudený, keď si uvedomil, že Draco prebudený nie je. Postavil sa, aby sa na nich dvoch mohol pozrieť. Dosť sa k sebe cez noc pritúlili. Draco sa prevrátil na chrbát a Alicia priliezla bližšie k nemu, pravú ruku mala prehodenú cez jeho hruď, on mal ľavú na jej páse. Ale obaja boli plne oblečení a spali. Harry premýšľal o tom, čo počul. Spal Draco s Jamie alebo nie? premýšľal. Zdvihol sa a potom čo použil toaletu, zišiel potichu dole schodmi, vediac, že už znova nedokáže zaspať. Napadlo ho, že zapne televízor, ale namiesto toho šiel k stereu a prehľadal jej zbierku kaziet, či tam nie je niečo zaujímavé. Bola to popová hudba, okrem nejakých soundtrackov k filmom. Vložil jednu z nich dnu a stlačil prehrávanie. Usadil sa chrbtom k stereu a umožnil tej symfonickej hudbe zaplaviť ho, premýšľal o Ginny a o svojej matke a sestre a bratovi... Potom hudbu vypol a sedel v tom tichu, oči zatvorené a začal potichu spievať kádiš, ktorý ho naučila Ruth...

"Yis'ga'dal v'yis'kadash sh'may ra'bbo, b'olmo dee'vro chir'usay v'yamlich malchu'say..."

Spomenul si, ako si na jeho kolená oprela hlavu jeho sestra, keď odvádzali Remusa...

"...b'chayaychon uv'yomay'chon uv'chayay d'chol bais Yisroel, ba'agolo u'viz'man koriv; v'imru Omein..."

Spomenul si na žartíky svojich malých bratov, na tie identické uličnícke úškrny, čiastočne Severusa Snapa a čiastočne Lily Evansovej...

"...Y'hay shmay rabbo m'vorach l'olam ul'olmay olmayo. Yisborach v'yishtabach v'yispoar v'yisromam v'yismasay..."

Spomenul si na Ginny na Svetovom poháre v metlobale a ako ju bozkával za Hagridovou chatrčou...

"...v'yishador v'yis'aleh v'yisalal, shmay d'kudsho, brich hu, l'aylo min kl birchoso v'sheeroso, tush'bechoso v'nechemoso, da, ameeran b'olmo; vimru Omein..."

Spomenul si, ako objímal svoju matku, keď plakala, ako jej vravel, že ju miluje a ako videl jej telo bez života na zemi jaskyne...

"...Y'hay shlomo rabbo min sh'mayo, v'chayim alaynu v'al kol Yisroel; v'imru Omein..."

Spomenul si, ako na pleci niesol truhlu svojho brata, na Dudleyho truhlu a na nesenie Cedrikovho tela späť na Rokfort...

"...Oseh sholom bimromov, hu ya'aseh sholom olaynu, v'al kol yisroel; vimru Omein."

Zopakoval niektoré slová, keď skončil:  Nech je tam prehojnosť nebeského pokoja, a života, po nás...

Pokoj. Život.

Musel urobiť, čo mohol, aby ten pokoj zaistil. Aby obmedzil straty na životoch. Musel. Bolo v stávke stále oveľa viac, než jeho malý život alebo dokonca životy tých, ktorých považoval za najdrahších.  Už to viacej nebolo len o ňom...

Zamračil sa; zhora, zo spálne, prichádzal zvláštny zvuk. Vyšiel po schodoch, neuvedomil si, čo je to za zvuk, až kým nebol tesne pred mierne pootvorenými dverami.

Posteľné pružiny.

Do pekla, Draco! pomyslel si. Vôbec nedokáže -

"Prestaň, Alicia. Prosím."

Harry stuhol; Draco Malfoy práve požiadal nejaké dievča, aby prestalo niečo robiť? V posteli?

"Nemôžeš predstierať, že si si to neužíval -"

"Alicia! Ja-ja si nemôžem pomôcť, ak moje telo skrátka - skrátka prirodzene reaguje na teba. Som len človek. Ale, ale jediné na čo dokážem myslieť, je Jamie..."

Harry cez medzeru videl, ako kľačí tvárou k nemu a že si dala dole nočnú košeľu. Okolo bokov mala nahromadené prestieradlo. Pri mene "Jamie" sa hodila na chrbát, trucovitý výraz na jej tvári. Harry na chvíľu zazrel jej hruď, zadržal dych, potom previnilo cúvol, aby ju nemohol vidieť.

Začul, ako si vzdychla. "Mala som to vedieť. Takí sú všetci tí chutnučkí. Znamená to, že aj Harry je? A kto je tento Jamie? Ex-priateľ?"

"Nie, nie," rýchlo odpovedal Draco. "Ex-priateľka. V skutočnosti Harryho sestra."

"Óoooh," s pochopením povedala.

"Vlastne nie ex-priateľka, nie v skutočnosti. Posledná priateľka."

"Ach," tentoraz prehovorila napätejšie. "Myslíš -"

"Áno. Asi pred mesiacom."

"Ach jaj. Je mi to tak ľúto. Netušila som..."

"Viem, že si netušila. Len ešte nie som pripravený pohnúť sa ďalej, vážne..."

Harry začul, ako sa pohli a keď znova nakukol, mala hlavu opretú o Draca a objímala ho rukami. Avšak stále nemala na sebe nič od pása nahor.

"Chápem, chápem, láska," potichu prehovorila. "Pššt... je to v poriadku..." Niekoľko minút ticho ležali, potom Alicia znova prehovorila. "Vy dvaja, hm, vieš..."

"Či sme spolu spali?" Vzdychol si. "Chceli sme. Mali sme všetko naplánované. Malo to byť na jej narodeniny. Musel som ju presvedčiť, aby sme počkali; bola by po mne skočila už skôr, keby som ju nechal..."

Harry začul, ako sa Alicia zachichotala. "Nekladiem jej to za vinu..."

"Prestaň s tým! Hej, bacha na tú ruku..." Harry si s iróniou spomenul na scénu za Hagridovou chatrčou na Ginnine pätnáste narodeniny. Rozprávali sme o rukách, Draco...

"Nakoniec..." popichla ho.

"Nakoniec nanešťastie boli jej narodeniny dňom, kedy zomrela. Práve sme sa stretli, ako sme si naplánovali a šli sme do bývalej učebne Štúdii muklov..."

"Akých štúdii?"

"Muklov."

"Ach, v poriadku. Pokračuj."

"Ale hoci sme boli, ech,  nahí, a dobre tie veci robili, jednoducho sme nemohli - my sme ne-"

"Chápem."

"Chcem povedať, zomrela jej mama a brata zatklo ministerstvo mágie. Vážne to nebol dobrý čas na sexovanie, chápeš? Takže sme sa znova obliekli a len som ju objímal, keď plakala..."

"Takže ste nikdy -"

"- a neskôr sme už nemali príležitosť. Skôr než zomrela. Skôr než ju zabili, mal by som povedať. Vieš, že zomrela, aby zachránila svojho brata?"

"Myslíš Harryho?"

"Nie; keď ju zabili, bol vo väzení. Svojho mladšieho brata. Len sa pred neho postavila a prijala tú kliatbu..." Hlas mal neistý a Harry cítil, že mu vlhnú oči, keď myslel na sestrinu statočnosť a obetavosť. Taká bola Jamie, pomyslel si. Nech akokoľvek často rozprávala, aké sú dvojčatá otravné, na Stuartovom pohrebe spievala ako anjel a bránila Simonov život svojím vlastným... To bolo presne to, čo si ty urobil. Čo rozhodne urobila Jamie. To bolo to, kým bola, pomyslel si.

Začul, ako sa na posteli odhodili prikrývky, keď sa Draco zdvihol. "Radšej by som mal vstať. Nemôžem polihovať celý deň v posteli s nádherným polonahým dievčaťom, nech to znie akokoľvek príťažlivo..."
Harry sa prešmykol nazad na schody a zišiel do kuchyne, aby zistil, či Alicia priniesla aj nejaké cereálie na raňajky. V chladničke nenašiel nič, ale vo vysokej skrini bolo zopár krabíc cereálii. Našiel misu a nasypal si trochu kukuričných vločiek. Začal ich jesť práve, keď vošli Alicia s Dracom, Draco o barlách.

"Našla som ich hore v šatníku. Zabudla som, že ich tu nechal Rodney, keď sa zotavil po operácii kolenného kĺbu..." Harry na chvíľu zauvažoval, koľko bolo priateľov pred Rodneym, ale nespýtal sa. Možno odpoveď dostane.

Alicia mala dnes na sebe znova džínsy so svetlo modrým tričkom s krátkymi rukávmi, ktoré bolo zjavne všetkým, čo na sebe mala od pása nahor. Harry sa od nej odvrátil, keď si spomenul, ako ju videl na poschodí. Som zvedavý, ako dopadnem ja, keď s ňou budem spať v jednej posteli premýšľal. Prial si, aby obaja boli nevychovanci a súhlasili s jej pôvodnou myšlienkou, aby si vzali spálňu, kým ona bude spať na gauči.

Keď konečne doraňajkovali, pozvala ich, aby s ňou šli do stajní. Znova sa vrátili k jej Range Roveru a ona šoférovala po pozemkoch po dlhej prašnej ceste, ktorá vytvárala hnedý pás pomedzi vlniacu sa zeleň. Harry videl v diaľke veľký kamenný georgiánsky dom, ale vyzeral byť ako keby v inom svete. Bolo mu jasné, že takto sa Alicii páčil jej vzťah s jej rodičmi: mal istý odstup.

Alicia ich vzala na návštevu Starkej, nádhernej grošovanej šedej kobyly s duchaplnými očami a ústami, ktoré šteklili, keď jej Harry ponúkol trochu cukru. Alicia vzala kefu na hrebelcovanie a začala pracovať na slabinách šedáka.

"Paholkovia to urobia tiež, ale mne sa páči ten rytmus," vysvetľovala, keď sa pri kefovaní chvejúcich sa slabín usmievala. Draco stál pri vchode do ďalšieho boxu.

"Je nádherný..." vydýchol. Harry vzhliadol, aby uvidel majestátneho gaštanového žrebca s bielym bleskom na čele. Na okamih bol otrasený.

"To je Čarodejník," s úsmevom povedala. "Môj bývalý kôň. Smiešne, že? Pomenovala som ho tak, keď som bola úplne malá. Teraz je z neho chovný žrebec na krytie." Z nejakého dôvodu Harry cítil, ako sa červená.

Draco ho poťapkal po nose a dal hnedákovi niekoľko kociek cukru. V ostatných boxoch boli ďalšie kone, ale Alicia sa sústredila len na Starkú. Zostali s ňou, rozprávali sa o čarodejníckom svete, kým upravovala tú kobylu a láskyplne sa s ňou rozprávala. Sledovali, ako chvíľu kobylu trénovala a potom sa vrátili do domu, aby sa naobedovali. Dojedli jedlo, ktoré vzala večer predtým z kuchyne rodičov.

"Kuchár si to čoskoro všimne, ak nebudú zostávať žiadne zvyšky v chladničke," upozornila ich Alicia. Harry bol prekvapený; jej rodičia mali služobníctvo. Pri takom veľkom dome? Samozrejme, že mali.

"Najlepšie by bolo, keby som podnikla výlet do potravín. Aké jedlo máte radi?" Harry s Dracom sa na seba pozreli, po pondelkovej večeri bolo rozhodnutie jednoznačné.

"Talianské," spoločne odpovedali.

"V poriadku, to nie je príliš ťažké. Vezmem nejaké špagety a rajčinovú omáčku a zopár ďalších vecí. Čoskoro sa vrátim."

Harry oboch prekvapil tým, že ten večer varil (špagety a karbonátky - rodičom povedala, že má rande) a keď nastal čas ísť do postele, tesne po tom ako zhasli svetlá, zacítil na pleci Aliciinu ruku. Oj-oj, pomyslel si. Problém.  
Pokúsil sa tú ruku ignorovať. Pokúsil sa nemyslieť na to, ako v to ráno vyzerala v posteli... s Dracom...

Ruka sa nepohla, a po dobe, ktorá sa zdala byť veľmi dlhá, ju stiahla. Ale potom začul, ako potichu povedala: "Harry?" Neodpovedal. Nech si myslí, že spím, pomyslel si. Znova povedala jeho meno a keď stále neodpovedal, odvalila sa a on sa pokúsil nevydýchnuť ohromnou úľavou. Ráno vstal skôr než oni dvaja, naplnil si sám vaňu a opatrne sa okúpal, aby si nenamočil obväzy. V zásobárni ex-priateľov, ako v duchu pomenoval skriňu na chodbe, našiel nejaké tričko a nohavice a zišiel do kuchyne, aby zistil, čo je na raňajky. Objavil, že im kúpila vajíčka a slaninu a bol dojatý; bolo mu jasné, že ona nemohla nič také jesť, takže toto bolo jasne pre ich dobro. Ostatných prebudil vôňou rozpálenej slaniny a Draco dokrivkal do kuchyne s čiastočne privretými očami, keď nasledoval tú vôňu so zasneným úsmevom na tvári.

"Kde je Alicia?"

"V sprche. Povedala, že tá slanina vonia skvele, ale nechce riskovať pokušenie a prikázala nám, aby sme všetko zjedli skôr než zíde dole, aby nemala šancu k nejakej sa dostať."

Harry pokrčil plecami. "No, aj takto sa to dá urobiť..."

Naložil slaninu a miešané vajíčka a obaja sa posadili, aby sa najedli. Hladovo do seba ládovali to jedlo, pretože od Rokfortu nemali teplé raňajky. Keď skoro dojedli, Harry povedal Dracovi: "Ty si nikdy nespal s Jamie, však?"

Jeho najlepší priateľ trhol hlavou dohora a pozrel sa mu do očí. "Nie, Harry. Ale nie preto, že si nám povedal, aby sme nespali. Pretože -"

"Trúchlila za našou mamou," potichu odvetil. Draco prikývol.

"Chcel som tam byť pre ňu, utešiť ju. Keby ma požiadala, aby som urobil tamto, aby som ju utešil, urobil by som to. No, vieš, čo myslím. Urobil by som čokoľvek, o čo by ma požiadala. Pretože ma  požiadala, aby som ju len objímal, bolo to to, čo som urobil. Bolo to úplne na nej. Ale časť zo mňa -"

"Časť z teba si praje, aby ste to urobili, pretože je preč," potichu povedal Harry a dokončil tú vetu za neho. Draco prikývol. "A teraz -" Draco sa na neho zamračil.

"Teraz čo?"

"Teraz - ešte nie si pripravený pohnúť sa ďalej." Draco na neho vypleštil oči. "S Aliciou." Žiadna odpoveď. "Hm, videl som vás dvoch včera ráno..."

"Oooh!" Draco konečne odpovedal, keď si pleskol po čele. "Áno, áno... No, nevedela to. Evidentne tvoja priateľka niečo preriekla, hm, o mojej povesti, keď sme boli v Londýne na koncerte..."

Teraz bol Harry na rade. "Oh," prosto povedal, hoci on bol ten, kto to prezradil. "Nuž, zjavne už teraz rozumie. Ja som len včera večer predstieral, že spím a dnes ráno som vstal takto zavčasu. Myslím, je veľmi pekná a to všetko, ale ani ja nie som pripravený na niečo nové..."

Draco sa uškrnul. "Dokázal si ma zmiasť. To ako ste s Ruth..."

"Učila ma pieseň!" protestoval, ale cítil, ako sa červená. Keď Alicia vošla do kuchyne, ich rozhovor sa náhle usekol a Harry bol rád, že neprišla o pár minút skôr.

V stredu si Harry nechal znova narásť vlasy a bradu, pretože sa chystal opustiť hranice pozemkov Spinnetových. Alicia chcela, aby sa šli pozrieť, ako jazdí na Starkej a Harry musel priznať, že bolo zjavne nepravdepodobné, že by na tej účasti mohlo byť nejaké riziko. Budú tam obrovské davy ľudí, aby sa dívali a stávkovali na dostihy a bola veľmi malá pravdepodobnosť, že niektorý z nich je smrťožrút alebo auror.

Aliciini rodičia obedovali vo svojom klube a na dostihoch sedeli so svojimi priateľmi. Harry, Draco a Alicia sa vyštverali do jej Range Rovera a nasledovali štolbu, ktorý šoféroval konský príves von na hlavnú cestu do Towcesteru. Pretože príves bol tesne pred nimi, celú cestu na závodisko sa mohli pozerať do oduševnených očí Starkej. Cesta trvala len pol hodiny. Draco sedel na zadnom sedadle s vyloženou nohou. Harry bol tentoraz rád, že to bolo pravé zápästie, ktoré si vyvrtol, pretože to znamenalo, že mal voľnú ľavú ruku, aby sa mohol držať dverí auta, keď Alicia zabočila z Overstone Lane doľava na Park View.  Nevadilo mu to tak veľmi, ako keď zabočili doprava na Wellingborough Road z Raglen Street, pretože jeho ľavá strana jednoducho narazila do dverí (dostatočne sa uistil, že bezpečne narazí lakťom). Hoci mal zapnutý bezpečnostný pás, stále mal pocit, že asi skončí v Aliciinom lone, kedykoľvek zabočila doľava a bál sa, že by to mohla pochopiť nesprávne.

Konečne dorazili do Towcester Racecourse. Vyzeralo to, že sa tu ukázal celý okres Northamptonshire. Harry si všimol, ako ľudia šialene počítajú peniaze a hľadia na dostihové rozpisy, snažia sa prísť na to, ako zbohatnúť. Keď nasledovali Aliciu ku konskému prívesu, Draco zašepkal Harrymu: "Koľko muklovských peňazí - myslím peňazí - nám zostalo?"

"Šestnásť libier jedenásť pencí." Boli na tom veľmi skromne. Draco sa na ten zhon na závodisku rozhliadol. "Mali by sme si staviť. Všetky. Nebude to riziko. Mohli by sme, vieš, zaručiť, že ten kôň vyhrá. Mohli by sme si vybrať skutočného outsidera a -"

"Nie," skálopevne odvetil Harry

"Len takto? Nie, bez akejkoľvek diskusie alebo -"

"Nie. Nemôžeme zmanipulovať závod." Harry sa pozrel na štolbu; napadlo ho, že možno začul slová zmanipulovať závod a Harry si uvedomil, že to by mala byť tá posledná vec, ktorú by mal niekto začuť na závodisku. "Nestavíme zvyšok peňazí," potichu, ale odhodlane povedal.

"Ach, je úplne v poriadku podvádzať v golfe, ale ja nemôžem navrhnúť-"

"To nebolo ilegálne!" zasyčal na neho Harry. "To, čo navrhuješ ty, je. To bola súkromná hra medzi dvoma ľuďmi. Toto je upravené zákonmi. Sú tu všetky možné zabezpečenia proti podvádzaniu. Vieš, aké veľké sú tu stávky? Ako veľa peňazí vsádzajú ľudia na závody?"

"A ako veľa vyhrajú?"

"A ako veľa prehrajú?" pripomenul mu Harry. "Sme tu len kvôli Alicii a máme šancu uvoľniť sa pri dostihoch skôr, než nás odvezie pozajtra do Londýna. Žiadne stávky. A nie ani tá druhá vec, čo navrhuješ. Tak to bude." Harry sa nervózne pozrel na štolbu, ale zjavne mal plné ruky staraním sa o Starkú. Alicia sa šla prezliecť do džokejského dresu. Keď sa vrátila, žiarila v jasne červenej s čiernožltým pestrofarebným vzorom na ľavej strane jej košele a na protiľahlej nohe šortiek, ktoré mizli vo vysokých čiernych lesknúcich sa čižmách. Už bola odvážená, potichu sa zhovárala s tou šedou kobylou a nechala si poštekliť dlaň, potom ju láskavo poťapkala po boku.

"Aké má Starká šance?" spýtal sa jej. Rozhliadla sa.

"Nie som si istá... Vy tam. Môžem vidieť váš dostihový kalendár?" Pristúpila k prechádzajúcemu mladému mužovi, ktorý sa na ňu oceňujúco pozrel. Bez otázok jej podal svoj dostihový kalendár. Alicia preletela po tesne vytlačených zoznamoch s mrmľaním: "Starká, Starká... Ach, tu sme. Starká vo štvrtom rozbehu... devätnásť k jednej."

Znela trochu sklamane, keď to čítala. Harry vzal od nej kalendár. "To nie je - to nie je také zlé. Pozri na toto; veľa koní má ešte horšie šance. Amanda Lou má tridsať päť k jednej a Spencerian dokonca štyridsať k jednej, v tom istom závode." Alicia nevyzerala tou informáciou povzbudená. Favoritom vo štvrtom rozbehu bol Alfa Omega. Hneď ako to prečítal, Harry vzhliadol a uvidel príves vykladajúci nádherného čierneho žrebca  s bielou škvrnou od nosa až po predok hrivy. Štolba poťapkal koňov lesknúci sa bok so slovami: "To je ono, Alfi, to je môj chlapec, ukážeš im, ako sa to robí, všakže..."

Harry sa naježil. Znova sa pozrel na Starkú, na tie nervózne oči s bielym lemovaním a grošovanú šedú srsť, tie dvíhajúce sa kopytá plné úzkosti. Na chvíľu pocítil nutkanie zmanipulovať závod, aby nechal Alfa Omega dôjsť na poslednom mieste. Ale ten okamih uplynul a s Dracom zaželali Alicii šťastie a šli na tribúny s ostatnými divákmi. Harry sa uistil, že si dosť často strká ruku do vrecka, aby skontroloval, či tam tých šestnásť libier ešte stále je. Bola by to aj tak žalostne malá stávka, napadlo ho, keď ho na okamih napadlo vsadiť na jedného z favoritov (ale nie na Alfa Omega).

Bolo veľmi vzrušujúce sledovať dostihy. Napriek faktu, že nevsadili, podarilo sa im získať zopár zabudnutých rozpisov dostihov a na každý si zvoliť svojho favorita. V treťom rozbehu kôň,  kde Harry zvolil umiestnenie, skutočne dobehol druhý, takže bol sebou veľmi potešený. Potom sa Alicia presunula na Starkej ku štartu a Harry jej držal päste. Rozbeh začal a všetky kone sa napínali, aby vyrazili z vrát, naťahovali svoje krky a dupali do zeme príšerne tvrdými kopytami, jazdci sa nakláňali dopredu, nenápadne strkali či hladili svoje kone, trochu zaťahovali, šepkali trochu povzbudenia v ovzduší pohotovosti...

Harry sledoval, ako Alicia začína byť viac a viac vzrušenejšia. Zjavne bola jediná na kobyle, možno nechávala niečo zo svojej mágie vliať sa to toho zvieraťa. Všimol si, že Alicia prenechala Starkej vedenie a len ju nasledovala a uháňala okolo jedného koňa za druhým, šedák bol hlava pri hlave s Alfa Omegou a Harry s Dracom obaja šialene jačali, celí bez seba. Nakoniec sa zdalo, že krk Starkej zjavne narástol o dva ďalšie palce a keď kone precválali cieľom, o výsledku bude rozhodovať cieľová fotografia. Premenila koňa, akokoľvek máličko? čudoval sa. Dalo sa to pripísať náhodnej mágii? Spomenul si, ako Hermiona hrala na piano, ruka natiahnutá. Nikto z ministerstva na to nepribehol, ale na druhej strane, bolo to skôr ako premena na animága a ako Dumbledore poznamenal, keby to dokázalo ministerstvo odhaliť, neboli by žiadni neregistrovaní animágovia.

O pár minút zaznel verdikt: Starká vyhrala a Alfa Omega získal umiestnenie. Kôň menom Kitchen Kapers dobehol tretí. Harry mohol vidieť, že Alicia jasá, päsťou vo vzduchu robila víťazné gesto a keď ju štolba zložil zo sedla, hodila sa mu okolo krku. Harry s Dracom kráčali smerom k nej (s barlami to bolo pre Draca náročné) a ona povedala strážnej službe, aby ich nechala prejsť. Objali ju a Harryho až bolela tvár, ako veľmi sa usmieval. Bolo milé uvedomiť si, že sa stále dokáže tak veľmi usmievať. Nikdy nevidel nič tak napínavé.

Potom zrazu, uprostred zábleskov snímajúcich vzrušené víťazstvo Starkej, bol svet plný mávajúcich krídel a peria a kobyla sa vztýčila na zadných nohách so šialeným zaerdžaním. Jediné, čo mohol štolba urobiť, bolo držať ju na uzde. Výr pristál Dracovi na pleci, pergamen priviazaný k jeho nohe. Harry sa ho pokúsil odviazať ľavou rukou, ale nedokázal to a Draco sa pokúšal udržať na barlách. Alicia sa prihnala pomôcť, keď videla, že štolba má kobylu pod kontrolou.

"Čo sa deje? Prečo máš sovu na pleci?"

"No," zaváhal Harry. "Neviem, či sme o tom hovorili po koncerte, ale my používame sovy na doručovanie listov a vecí..."

"My?" Tvárila sa zmätene, potom jej to svitlo. "Ach! My. Správne. Myslím, že to Hermiona spomenula. Potrebujete pomôcť?" Harry prikývol.

Alicia sa váhavo priblížila k sove a odviazala pergamen. Len čo ju zbavili jej záťaže, ten vták zaťal pazúry boľavo do Dracovho pleca a odletel. Množstvo ľudí v dave ukazovalo na nezvyčajný pohľad na letiacu sovu za denného svetla. Alicia sa pozrela na Draca. "Je na tom tvoje meno," povedala a podala mu ho. Draco ho jednou rukou rozvinul a Harry podržal ľavou rukou okraj a spolu s ním ho mlčky prečítal. Draco neprotestoval.

Draco,

prečo si mi posledné štyri týždne nenapísal? Musel som zistiť od Zabiniho, čo chystáš. Kým sa zdá, že tvoje študijné výsledky sú primerané, vraví, že nespávaš v noci v slizolinských spálňach. Prosím, vysvetli to. Chápem, že stále nemáte vedúceho fakulty, odkedy si profesor Snape vzal dovolenku. To ale nie je výhovorka na porušovanie pravidiel; máš byť každú noc vo svojej posteli. Zabini mi tiež povedal, že Sirius Black učí Čiernu mágiu a že sa riaditeľka vrátila k učeniu Transfigurácie.

Je pravda, že v poslednej dobe utrpel Severus Snape niekoľko osobných tragédii, ale čo urobila riaditeľka, aby nahradila jeho a jeho zosnulú manželku? Nič. A predsa si mi nenapísal, aby si mi povedal, čo sa deje, hoci máš menej predmetov, než si mával vo zvyku. Nemôžem uveriť, že Black učí Čiernu mágiu. Zošalela? Je to ignorantský blázon. Zabini vraví, že Elixíry a Dejiny mágie boli na mesiac zrušené bez toho, aby nejako vysvetlili neprítomnosť profesora Binnsa a že tvoj učiteľ Starostlivosti o čarovné tvory je tiež na dovolenke. Dovolenka! Tvrdím, že riaditeľka poslala na dovolenku aj svoj rozum! Tá škola sa rozpadá. A chcú tam vpustiť muklorodených!

Akonáhle to bude možné, beriem ťa z tej náhražky školy. Riaditeľ Durmstrangu je môj priateľ. Uistil ma, že ťa s radosťou prijme na posledné dva mesiace semestra a že ho už oslovilo množstvo iných rodičov a to nie všetko len študentov zo Slizolinu - takže budeš mať spoločnosť ďalších bývalých rokfortských študentov a iných mladých čarodejníkov a čarodejníc z Británie.

Žiadam Radu školy, aby zajtra zvolala mimoriadnu schôdzu Rady ohľadne tejto frašky a pravdepodobne odstúpim. V piatok prídem do školy, aby som ťa oficiálne odtiaľ odhlásil. Cez víkend pôjdeme do Durmstrangu a oficiálne ťa zapíšeme, aby si mohol v pondelok začať s poriadnym vyučovaním.

S pozdravom

otec

Draco vydesene vzhliadol na Harryho. "Zabudol som Dumbledorovi povedať, aby písal v mojom mene otcovi. Mesiac nedostal žiaden list." Hlas mal tichý a vydesený.

"A ako ťa môže tvoj otec vziať do Durmstrangu, keď to nie si naozaj ty, ale Dumbledore?" odpovedal Harry tlmene.

Draco vzhliadol k oblohe. "Ten prekliaty vták je preč, však! Krucinál! Toto musíme poslať Dumbledorovi, aby vedel, že príde môj otec! Potrebujeme poštovú sovu!"

Harry pokrútil hlavou. "Nemáme poštovú so-" začal hovoriť; potom si spomenul na Sebastiana. Zúfalo sa otočil k Alicii, ktorá sa tvárila kvôli celej tejto záležitosti zmätene. "Alicia, máš Hermionine telefónne číslo?"

"Áno. Dala mi ho, keď ma kontaktovala kvôli koncertu, ktorý mala v Londýne. Prečo?"

Harry sa cítil veľmi stiesnene po všetkej tej radosti z Aliciinho a Starkej víťazstva. "Potrebujeme ju, aby nám poslala svoju sovu."

"Jej čo?"

"To je dlhý príbeh..."

Celý ten dlhý príbeh dokázali Alicii vyrozprávať v Range Roveri pri ceste nazad do jej domu. "Nemáme veľa času," povedal Harry. "Musíme sem dostať Sebastiana, potom musíme napísať list Dumbledorovi a poslať mu ten list od Dracovho otca spolu s naším. A musíme dúfať, že sa Sebastian dostane do Rokfortu načas, takže Dumbledore bude vedieť, že sa nesmie prevšehodžúsovať na Draca, pretože ak to urobí, pán Malfoy ho odvlečie do Durmstrangu a keď ten elixír vyprchá, zrazu zistí, že namiesto so svojím synom hovorí s bývalým riaditeľom Rokfortu."

"A," dodal Draco,  "musíme dúfať, že mu to tá sova nedoručí v čase, keď je mnou, alebo ak áno, tak že si nikto nevšimne, že adresátom je ´Albus Dumbledore´ namiesto ´Draco Malfoy´..."

Harry sa otočil a venoval mu vydesený pohľad. "Nemôžeme poslať poštu po sove Dumbledorovi!" uvedomil si zrazu. "Dokonca ak aj vyzerá ako Davy White, ak ho niekto uvidí, ako prijíma poštu, na ktorej je jeho skutočné meno, mohlo by to byť pre neho veľmi nebezpečné!" Harry zvraštil obočie, premýšľal, kedy Dumbledore dostal jeho poštu ohľadne Neviditeľného plášťa. Vtedy to zjavne nespôsobilo žiaden problém; možno sova k nemu prišla, keď nikto nebol nablízku. Ale teraz bývalý riaditeľ trávil časť dňa ako školník a časť ako šiestacky slizolinčan, takže bude oveľa komplikovanejšie spojiť sa s ním. Bolo tiež veľmi dôležité, aby ho kontaktovali skôr než Lucius Malfoy vezme svojho "syna" do Durmstrangu.

"Dobre," povedal Draco, "aspoň nebude musieť viacej predstierať, že je mnou. Môže prestať brať ten elixír, bude to vyzerať, že som zmizol a môžu sa zaoberať prehľadávaním celého Aberdeenshire, aby ma našli, kým som ja tu dolu v Londýne." Bol na to celkom pyšný.

"Áno," odvetil Harry, "ale teraz bude pre náš podozrivejšie cestovať spoločne, pretože aj ty budeš chýbať zo školy." Nad tým Draco zmĺkol. Alicia zabočila na cestu vedúcu k jej domu a bolestivo vrazil do dverí auta. Chcel si pošúchať boľavé ľavé plece, ale nedokázal naň dočiahnuť s pravou rukou v závese.

Keď sa dostali do domu, Alicia vytočila Hermionu, potom podala telefón Harrymu, ktorý už-už chcel prehovoriť, keď si uvedomil, že Hermiona si asi stále myslí, že je vrah, ak počula muklovské správy o jeho úteku. Strčil telefón nazad Alicii. "Nespomínaj ma," zašepkal. "Myslím, že jej musím svoju situáciu vysvetliť osobne. Len ju požiadaj, aby poslala sovu."

Alicia to presne urobila; Harry nejasne počul Hermionin zmätený hlas na druhom konci linky, ale nakoniec súhlasila a Alicia zavesila.

"Prečo si mi nedovolil jej to povedať?"

"Čo keby len zavesila a nečakala na vysvetlenie? Čo keby zavolala muklovskú políciu a povedala im, že ťa držím ako rukojemníčku alebo niečo také? Myslím, že toto je ten druh vecí, ktoré je treba vysvetliť osobne. Keby ti niekto telefonicky povedal, že si čarodejnica, verila by si mu?"

Alicia pripustila, že je to nepravdepodobné. Povedala rodičom, že má znova rande a šla autom do Ketteringu, aby im na večeru zohnala nejaké indické jedlo. Kým Draco dočista vyjedal obal, v ktorom bolo Tandoori kura, pokúšal sa zjesť úplne posledný kúsok, s mávaním krídel priletela veľká sova cez kuchynské okno, ktoré jej nechali otvorené. Harry spoznal Sebastiana a vydýchol úľavou. Nebol si istý, ako rýchlo sa k Alicii dostane sova z Londýna.

Zostavili krátky list Dumbledorovi, v zásade napísali, že list Luciusa Malfoy problém vysvetlí a potom napísali list profesorke McGonagallovej, v ktorom ju požiadali, aby odovzdala oba listy Davovi Whiteovi.

"Myslíš, že jej môžeme veriť?" spýtal sa Draco. Harry si spomenul, že v tomto živote bola len riaditeľkou školy, kým pre Harryho bývala vedúcou jeho fakulty a niekto, s kým veľmi úzko spolupracoval počas trénovania na animága.

"Vie, že Dumbledore je Davy. A hrdí sa tým, že nie je zvedavá; nikdy by neprečítala list adresovaný niekomu inému. McGonagallovej môžeme bezpečne poslať sovu a veriť jej, že tie listy odovzdá Dumbledorovi."

To Dracovi stačilo. Harrymu sa uľavilo, že od sederovej večere bol oveľa viacej sám sebou. Domnieval sa, že to bolo tým, že už veľa nepísal do denníka. Po tom, čo sove dali nejaké jedlo, aby nemusela na ceste do Škótska loviť, poslali ju preč s jej záťažou. Harry s gučou v hrdle sledoval ako Sebastian odlieta a dúfal, že to stihne...

V piatok ráno sa pripravovali na odchod do Londýna, keď sa Sebastian vrátil. List bol adresovaný Alicii Spinnetovej podľa pokynov, ktoré poslali v liste Dumbledorovi. Avšak Alicia sa naň len pozrela a podala ho Harrymu.

Prestal som používať elixír a DM sa teraz považuje za nezvestného. Stále mám zopár vlasov, takže možno použijem ten elixír, aby som niektorým ľuďom poskytol veselú poľovačku niekde na západnom pobreží alebo možno v Írsku. Prosím, nijako zbytočne neriskujte. Chápem, že ste mali dobré dôvody, aby ste kontaktovali osobu, ktorej toto posielam, ale urobiť to bolo stále riskantné. Vždy buďte mimoriadne opatrní! Urobím, čo budem môcť, aby som sa postaral, že pán M. bude od vás ďaleko. Ďakujem, že ste ma varovali o jeho blížiacom sa príchode.

D.

Harry si vzdychol. "To je niečo," podal list Dracovi, ktorý sa pri jeho čítaní usmieval. "Írsko! Otec bude nešťastný, ak pôjde hľadať osobne. Kedykoľvek tam je, vraví, že nerozumie ani jedinému slovu, čo hovoria."

Harry sa zamračil. "Nie je také ťažké porozumieť írštine."

Draco mu venoval krivý úsmev. "Môj otec je extrémne anti-írsky, Harry. Všetci by mohli používať dokonalú britskú výslovnosť a jemu by to bolo jedno." Znova vyzeral, ako keby mal v hlave veľmi zábavnú predstavu svojho otca, ktorý ho hľadá v Írsku. "Skoro si želám, aby som bol práve teraz v Írsku a mohol tak vidieť tvár svojho otca..."

"Posledná vec, čo chcem vidieť ja, je tvár tvojho otca. Bez urážky."

Draco pokrčil plecami. "V pohode."

Vliezli do Range Roveru a Harry si utiahol bezpečnostný pás s nádejou, že vydrží Aliciiono šoférovanie až do Londýna. Trvalo im asi dvadsať minút, kým sa dostali na London Road a asi hodinu potom dosiahli Craven Park Road. Harryho bolel bok a skoro si prial, aby si vytkol členok miesto zápästia, a mohol tak sedieť s nohou hore na zadnom sedadle.

Len o ďalších pätnásť minút zabočili na Fulham Palace Road a potom na Wardo Avenue a k Hermioninej budove. Harry sa otočil k Alicii neistý čo povedať. V noci, keď bola rada na ňom spať na posteli, bola taká tichá. Keď sa prebudil, zistil, že má hlavu na jeho pleci a jednu ruku na ňom, ale nemal to srdce odtlačiť ju, len zavrel oči a objímal ju. Spomínal pri tom na tú jednoduchú útechu z objímania Hermiony vo svojej spálni skôr, než sa ich vzťah stal viacej fyzickejším. Napadlo ho, že to bol možno dôvod, prečo Alicia mala tak veľa priateľov; skrátka nerada spala sama. Keď zistila, že nemajú záujem o nič iné len o skutočný spánok, nerobilo jej to problém. Harry si o ňu každú chvíľu robil starosti; utečie z krajiny, ak bude vojna? Pokúšal sa nepremýšľať o tom množstve životov, ktoré budú týmto zničené a pripomenul si, že musí napraviť časové línie, aby sa nič z toho nikdy nestalo.

"Zbohom, Alicia. Za všetko ti ďakujem."

Usmiala sa a prikývla, ale oči mala vlhké. Harry sa predklonil, pobozkal ju na líce a potom otvoril dvere. Vystúpila z auta a obišla ho, aby pomohla Dracovi vyliezť zo zadného sedadla, keď mu podala jeho barle.

"Tie sú tvoje," povedal. "Nechceš ich nazad?"

"Ty si ten, kto ich práve potrebuje, nie ja. Len - len si ich vezmi -"

Draco sa pozrel na Harryho, v rozpakoch, ako toto zvládnuť, ale potom sa Alicia hodila Dracovi okolo krku a on sa trochu zapotácal. Strhol sa, keď musel preniesť váhu na chorý členok. Potom sa od neho odtiahla a rýchlo si utrela oči. "Mala by som ísť. Mám dohodnutý obed. Dávajte si pozor, vy dvaja." Rýchlo vyliezla nazad do Range Rovera a odišla bez toho, aby sa obzrela späť. Harry s Dracom sa na seba pozreli; Harry si už znovu nechal narásť vlasy a bradu, pretože bol na verejnosti a otočili sa k Hermioninmu domu.

"Čo ak nie je doma?" neiste prehovoril Draco.

Harry pokrčil plecami. "Riskneme to. Dúfajme, že je. Postavím sa nabok; ty zazvoníš na jej byt a požiadaš ju, aby ťa vpustila dnu. Stlačíš gombík, aby ti tu dole otvorila dvere. Vojdeme obaja a na schodoch si oblečiem neviditeľný plášť. Pôjdem do toho bytu za tebou. Keď budeme obaja dnu, skontrolujem to, či je tam jej učiteľka. Ak budeme len my traja, zložím si plášť a môžeme jej vysvetliť, čo sa deje."

Draco prikývol, tváril sa, ako keby dúfal, že ho Harry nepožiada, aby ten plán po ňom zopakoval. Harry začul Hermionin prekvapený hlas, keď Draco stlačil zvonček na jej byte a obaja sa vohnali do budovy, keď začuli cvaknutie, ktoré znamenalo, že sa vonkajšie dvere odomkli. Na schodoch si Harry obliekol neviditeľný plášť a keď Draco zaklopal na dvere bytu, Harry zažil dosť šok.

Do istej miery vyzerala viac než kedy predtým ako tá stará Hermiona, ktorú si pamätal a už nie vôbec ako tá hrozne rozvážna violončelistka, ktorá účinkovala v Britskej knižnici. Vlasy mala rozstrapatené, ledva jej držali pokope v konskom chvoste, v ktorom boli zviazané. Mala na sebe voľné šedé tričko s krátkymi rukávmi postriekané farbou a džínsovými šortkami, ktoré pôvodne boli určite džínsami. Mala bosé nohy, ktoré boli tiež od farby a na nose mala bielu šmuhu. Oči jej jasne žiarili, ako keby plakala a Harry premýšľal, čo sa prepánakráľa deje.

Nasledoval Draca do bytu a všimol si, že celé miesto zapácha od farieb a bolo ľahké zistiť prečo. Všetok nábytok bol zakrytý a uprostred izby stál veľmi vysoký rebrík, z ktorého visela plechovka farby.

Keď zatvorila dvere, mlčky prešla do obývačky, ruky prekrížené, ale potom sa otočila a podozrievavo hľadela na Draca. "Čo tu ty robíš?" nakoniec povedala. "Nemal by si byť v škole? V tej prekliatej škole, ktorá nás nechce..." Chvíľu Harrymu trvalo, kým si uvedomil, že pod "nás" myslí muklorodené čarodejnice a čarodejníkov. Draco sa pozeral na svoj členok.

"Na ceste som mal malú nehodu a chcel som sa spýtať, či by si mi neposkytla nocľah, kým budem znova v poriadku?"

Trochu zmäkla, keď toto videla, ale potom povedala: "Neviem. Ak ťa usadím do kresla, dokážeš byť nápomocný?"

"Nápomocný?"

Mávla rukou na maliarsku výbavu. "S Edithou odchádzame. Obe ideme do Ameriky. Mám možnosť byť čelistkou v kvartete priateľov z Curtisu a ona dostala rozmanité ponuky od troch konzervatórií, ktoré zvažuje. Je mi šestnásť a skončila som školu a nech som prekliata, ak pôjdem do kráľovskej armády, pretože tí idioti vo Whitehall posielajú do Fínska amatérov. Keby som tomu verila, bola by to jedna vec. Ale toto je skrátka smiešne a odmietam dať sa zlanáriť."

Zrazu Harrymu znela veľmi americky a on si spomenul, že mu tak občas znela odvtedy, čo sa prvý raz stretli v knižnici. Možno ak sa presťahuje nazad do Ameriky, po chvíli stratí svoj prízvuk.

"Takže maľuješ tento byt, aby..."

"Pretože sme už tento byt vymaľovali."

Draco sa tváril zmätene. "Takže ho maľuješ znova?"

"Nemali sme dovolené ho vymaľovať. Domáci sa to vôbec nedozvedel. Znova ho maľujeme na bielo, pretože tak to bývalo a keby sme nevymaľovali, stálo by nás to veľa peňazí."

"Ale," povedal Draco, "ale nestoja vás farby tiež niečo? A všetka tá výbava?"

"Nie tak veľa ako by nás stálo, keby sme nevymaľovali."

"Ach." Zastal a rozhliadol sa po nedokončenej maliarskej práci. "Takže," pokračoval, snažil sa znieť ľahostajne. "Vy dve maľujete tento byt..."

Hermiona si vzdychla. "Ani náhodou. Len ja. Edith niečo urobila, predtým než odletela do Bostonu. Má tam pohovor. Vymaľovala spálňu a kúpeľňu, takže už viacej nemusím spať a sprchovať sa s tým zápachom v nose. Ja zvládam verejné miestnosti. Ale keďže si teraz tu, ak by ti nevadilo pomôcť mi troškou mágie..."

Draco sa nervózne usmial. "Správne. Nuž - ja vlastne, ehm, nepoznám žiadne maľovacie kúzla. Ale ak chceš pomocnú ruku či dve -"

"- alebo tri," povedal Harry, keď si zložil plášť.

"- radi pomôžeme," dokončil Draco.

Hermiona vykríkla a vrhla sa po telefóne.