Preklady fanfiction Harryho Pottera

Harry Potter a Proroctvo troch

Tretia kapitola

 Steny

Časť I.

 

Grécky chrám nenavrhovali ako dom uctievania,

ale ako nepreniknuteľný svätostánok (útočište) bohov. Náboženské obrady

sa konali vonku, v okolí chrámu... Grécka civilizácia sa sústreďovala

na činnosti v otvorenom priestore, nie medzi štyrmi stenami a strechou... ale

v posvätených okoliach, v akropolách, v otvorených divadlách.

Moderná architektúra... dosahuje priestorový sen z gotiky tým... že používa

obrovské okná, v súčasnosti už celé sklené steny, zavádza úplnú spojitosť

medzi vnútorným a vonkajším priestorom.

Bruno Zevi, Architektúra priestoru

 

K Harryho zhrozeniu, Draco Malfoy pustil svoju novú metlu a preskočil cez miestnosť, keď uvidel jeho tetu spadnúť. Vernon Dursley zakryl svoju ženu pred Dracom a povedal: „Choď od nej preč! Ty...ty...“

Nesúvislo prskal na blonďavého chlapca. Draco si znova čupol, ústa sa mu stiahli do linky.

„M-mohol by som Vám pomôcť...“ povedal chabo.

„Už si pomohol dosť!“ zakričal naňho Harryho strýko. Harry pristúpil bližšie a položil ruku na Dracove rameno; odrazu vyzeral ako jeho najlepší priateľ v druhom živote a bol rád, že mu kúpil novú metlu. Harry mu ústami naznačil slová: Aj tak ďakujem, a ukázal hlavou na stoličku, na ktorej Draco predtým sedel. Poslušne k nej šiel, vyzerajúc trochu nahnevane.

„Prenesme ju na gauč, strýko Vernon,“ povedal potichu, jeho strýko prikývol, ústa sa mu stiahli, keď sa zúfalo pozrel na svoju ženu. Harry nevedel, čo si predstavoval, že by sa im mohlo stať v dome plnom čarodejníkov a čarodejníc, ale aspoň mu jeho strýko dovolil pomôcť.

Spoločne preniesli jej nehybné telo a za rohom, kde ho strýko nevidel, si všimol pani Figgovú opúšťať miestnosť. Vernon Dursley sa neisto posadil na malý kúsok gauča vedľa svojej ženy, potľapkával jej ruku a uhládzal vlasy preč z čela. „Petúnia, moja drahá... zobuď sa zlatko, prosím... zobuď sa teraz...“

Pani Figgová sa vrátila späť s malou fľaštičkou, ktorú odzátkovala a začala ju prikladať k tvári Petunie Dursleyovej. V tom jej Vernon Dursley zakryl ústa a zakričal: „Choď od nej preč s tými tvojimi hnusnými zmesami, žena! Nechcem ťa blízko svojej manželky!“

Pani Figgová sa pozrela na fľaštičku vo svojich rukách a potom späť na Vernona so zdvihnutým obočím.

„To je len obyčajná voňavá soľ, Vernon.“

Pozrel sa späť na ňu, teraz mierne zahanbený. Podržala pred ním fľaštičku a on si ju vzal, potom ňou pohol svojej žene pod nosom. Odrazu otvorila oči a zakašľala s rukou na krku. Pani Figgová si vzala fľaštičku späť a zazátkovala ju, potom ju položila na neďaleký stôl.

Oči Petunie Dursleyovej boli divoké, prechádzali miestnosť plnú ľudí, vrátanie príšerného vzhľadu Divookého Moodyho. Potom znovu uvidela Arabellu Figgovú a tentokrát to vyzeralo, že je v pohode, niekto známy a dôveryhodný. „Och Arabella,“ povedala slabo, „čo sa deje? Predstavovala som si to? Myslela som si...“

„Myslela si si, že som mukel. Pravdaže si si to myslela drahá,“ povedala prekvapivo vrelo. „Musela si si to myslieť. Tak ako celá dedina. Bola som tu veľmi dlho preto, aby som ochránila Harryho. Zvykla som si deliť čas medzi Malé Neradostnice a Malfoy Manor, kde som pracovala ako Dracova pestúnka...“ kývla na blonďavého slizolinčana, „... ale keď ma Malfoyovci vyhodili, pretože si mysleli, že Draco je príliš starý na pestúnku, presťahovala som sa sem natrvalo.“

Petúnia sa pokusne zdvihla. „Vy-vy všetci tu žijete?!“ spýtala sa roztrasene. Chápem, pomyslel si Harry. Chce vedieť, ako moc je to tu zamorené.

„Nie Petúnia, iba Draco žije so mnou. Ostatní prišli z celej krajiny...“

„...či Škótska,“ prerušil ju Sirius.

„...z celej Veľkej Británie,“ pokračovala, uprela pohľad na Siriusa , či si trúfne povedať, že Isle of Bute nie je časť Británie, „aby oslávili Dracove narodeniny. My sme vlastne neočakávali, že sem prídeš, rozumieš?“

Harry videl svoju tetu prehltnúť. Pozrela sa na Draca pohľadom plným sklamania, ktorý sa jej objavil na tvári. Vyzerala, ako keby sa na Draca naozaj pozrela.

„Už som ťa predtým videla,“ povedala nežne. „Myslím, pred týmto letom...“

Draco prikývol: „Áno. Bol som jeden z pohrebných zriadencov na pohrebe vášho syna. Harry ma priviedol,“ povedal potichu.

Prikývla, akoby to pochopila; Harrymu napadlo, prečo si to neuvedomila skôr, ale nechal to tak, keďže vedel, že bola počas pohrebu zasiahnutá žiaľom a preto nemohla dávať veľký pozor na to, čo sa dialo vôkol nej. „Pomôžte mi vstať. Chcem ísť domov.“

Vernon Dursley ju nebol schopný zodvihnúť  bez pomoci a tak Harry pristúpil a vzal ju za druhú ruku. K jeho prekvapeniu ho nechal, aby jej pomohol. Prešli ku vchodu do obývačky a Harry zavolal cez rameno: „Vrátim sa. Nechajte mi nejaký koláč.“

Trvalo to dlhšie, ako si Harry myslel, pri pomalej chôdzi jeho tety dva bloky na Privátnu Cestu a nahor do postele. Harry tam nešikovne postával, zatiaľ čo Vernon Dursley dával dolu topánky svojej manželke.

„Um, vrátim sa na oslavu. Vyzerá, že už bude v poriadku.“

Jeho strýko naňho spravil jastrabie oko. „Zatajil si nám niektoré veci, chlapče. Porozprávame sa o tom zajtra.“

Harry stisol ústa do pevnej linky, aby dal najavo, že sa na ten rozhovor neteší. „Áno, pane,“ povedal nežne, predtým, než sa otočil na odchod. Necítil sa na to, aby sa hádal, bolo naozaj úžasné, že jeho tete a strýkovi trvalo tak dlho, kým odhalili pani Figgovú a Draca Malfoya. Nemohol si spomenúť, či spomenuli Sam a Katie. Vďaka bohu, že tam Aberforth ešte nebol, pomyslel si.

Vrátil sa späť do domu pani Figgovej so zvesenými ramenami, necítiac sa na oslavu. Jeho odvaha vzrástla, keď uvidel Katie, čakajúcu za bránkou. Keď bol dosť blízko, postavila sa na špičky a pobozkala ho na líce.

„Vyzeráš, akoby niekto zomrel,“ povedala materským hlasom.

„Nie niekto, ale niečo. Je koniec letopočtu. A musím sa zajtra kvôli tomu porozprávať so strýkom,“ povzdychol si a ona si preplietla prsty s jeho.

„Poď dovnútra a pokús sa rozveseliť. Nechali sme ti nejaký koláč a navyše si bol ušetrený toho, ako môj otec všetkých vyhadzoval počas For He´s a Joly Good Fellow.“

Usmial sa na ňu, ale potom zbadal, že má v očiach tieň. „Čo sa stalo Katie? Prečo si čakala tu vonku? Mohol som zmeniť názor a rozhodnúť sa nevrátiť sa.“

Stiahla sa. „Len som chcela odísť z oslavy. Niečo... niečo ma trápilo.“ Čakal a asi po minútovej pauze to z nej všetko vypadlo - Lee jej poslal sovu, keď večer prišla domov.

„A bola to len neškodná, priateľská správa, naozaj, o tom, že obchody idú dobre a že by som v lete mohla prísť do Rokvillu a že Angeline chýbam.“ Zasmrkala a Harry zbadal, že má uplakané oči. „Nie. Že chýbam jemu, nie, že by som mala navštíviť jeho. Mala by som ich navštíviť, mala by som vedieť, že Angeline chýbam.“ Utrela si zatúlanú slzu. Harry zaváhal len na moment, predtým než si ju pritiahol, jej hlava pohodlne spočinula pod jeho bradou a omotala ruky okolo neho, prinútila ho cítiť malú triašku z toho kontaktu.

Nehovorili, len potichu stáli. Harry cítil ľahký vánok, ktorý strapatil jeho vlasy a jej teplý dych, ktorý cítil cez svoje tričko. Vedel, ako sa cítila, takto sa cítil predtým, keď ho Ginny objímala a Katie mu rozumela...

Pocítil potrebu ju pobozkať, ale potom usúdil, že radšej nie, pretože jej otec sa mohol pozerať z ktoréhokoľvek okna v dome. Namiesto toho sa od nej odtlačil a podal jej vreckovku, aby si usušila oči. Keď tak urobila, s pochopením sa na ňu usmial a povedal: „My sme ale dvojka, čo?“

Prikývla, ľútostivo sa naňho usmiala predtým, ako sa vysmrkala. Schovala vreckovku a ruka v ruke kráčali k domu, nemuseli nič hovoriť.

Vnútri bola párty prekvapivo hlučná, Harry sa divil, či pani Figgová uložila na steny domu tíšiace kúzlo, aby ich susedia nepočuli a neprišli vyšetrovať, alebo, aby neposlali vyšetrovať políciu. Všetko, čo potrebovali, bol muklovský policajt, ktorý príde a uvidí niekoho čarovať. Možno po incidente s tetou Petúniou pani Figgová usúdila, že odhalení bolo na jednu noc príliš. Aberforth prišiel potom, ako Harry odišiel a teraz bol v obývačke, rozprával sa so Sam, Remusom a Siriusom tak nahlas, až z toho Harryho bolela hlava. Navzájom sa prekrikovali vlastnými komentármi a smiechom, a Harry nepochyboval, že mali v umelohmotných pohárikoch teplý punč, ktorý aj jemu priniesla Katie, keď sa vrátili do domu.

Pani Figgová sa rozprávala s jej bratom, Dracom a Ginny v rohu jedálne; evidentne, Draco sám rozprával príbeh o poskakujúcej fretke. (Čo bolo fér, pomyslel si Harry. Bol vlastníkom toho príbehu, takže ho mohol rozprávať.) Zjavne prekonal svoje obavy, aby nevnukol svojej starej pestúnke nejaké “nápady“. Moody sa hlučne smial, jeho zdevastovaná tvár sa skrivila na niečo, čo sa podobalo ľudskej.  Ginny sa stretla s Harryho očami na srdcervúci moment; ale uhol pohľadom prvý, cítiac sa na seba naštvaný. Rozhodol sa nájsť Rona a Hermionu.

Boli v kuchyni; Hermiona krájala ďalšie kúsky koláča. Ron sedel na druhej strane stola, hádzal do seba koláč. Hermiona ľadovo vzhliadla na Harryho, keď s Katie vstúpil. Ron nekomentoval Hermioninu reakciu, ale priskočil s úsmevom k nemu. „Harry! Nikdy neuhádneš, čo sa stalo! V lete hrajú Holyheadské harpye a Kudleyovské kanóny na rokfortskom metlobalovom štadióne a Percy a dvojičky povedali, že ak budeme chcieť ísť, zoberú nás. Nie je to úžasné?!“

Harry si spomenul, ako chodil na metlobalové zápasy so svojim nevlastným otcom vo svojom druhom živote a usmial sa. „Holyheadské harpye sú môj obľúbený tím!“ odpovedal s nadšením. Ron sa zamračil.

„Odkedy? Myslel som si, že fandíš Kanónom tak ako ja.“

„Vieš, keď som sa stal tvojim priateľom, musel som súhlasiť s tebou, čo sa týkalo metlobalových tímov, nie? Možno som zmenil názor o tom, ktorý je môj obľúbený.“ Potom sa šibalsky usmial, aby dokázal, že žartoval. Zistil, že jeho druhý život sa preukazuje v tých najnevhodnejších chvíľach. Aký je môj obľúbený metlobalový tím? Holyheadské harpye. Bol to len reflex. Bolo tiež ľahké zabudnúť, že nikto iný nevedel o jeho druhom živote, okrem Severusa Snapea a Albusa Dumbledora.

Ron sa usmial, aby ukázal, že pochopil vtip (a odhalil zafarbené zuby, toto nebol prvý čokoládový koláč, ktorý mal.) Otvoril ústa, aby niečo povedal a vyzeral veľmi vzrušene, keď Hermiona prišla k nemu a položila mu ruku na jeho rameno. Odsunul sa tak prudko, že tanier, ktorý mal v ruke, vyletel do vzduchu a potom sa zúfalo ponáhľal vyčistiť ho a netrpezlivo Hermionu striasol. Harry videl, ako sa jej pohľad zmenil z nepriateľského na ublížený a pozrel sa na Katie, hlavou ukázal na Hermionu; Katie okamžite pochopila. Pomohla upratať Ronovi neporiadok a potom povedala: „Už si hovoril s mojim otcom Ron? Choď von a pozdrav ho...“

Harry sa postavil do cesty Hermione, keď sa pokúsila nasledovať ostatných z kuchyne. Civela naňho. „Musíme sa porozprávať, Hermiona,“ povedal jednoducho. Jej civenie povolilo. Zobral jej ruku do svojej a mieril s ňou k zadným dverám do záhrady.  Sadla si na lavičku, neoblomne sa naňho nepozerajúc.

Hľadel na ňu s prekríženými rukami a čakal. Nakoniec to vzdal a povedal jej: „Von s tým.“ Vzhliadla naňho menej nepriateľsky, ale nebola o moc komunikatívnejšia. Podráždilo ho to. „Ale no tak, Hermiona, vieš ako takzvaní žurnalisti prekrúcajú veci. Pamätáš si článok z týždenníka Čarodejnica, ktorý si Snape prečítal na hodine Elixírov? Bola z toho niečo pravda?“ Ticho. „Dostaň to zo seba Hermiona.  Dosť bolo tichého režimu. Viem, že je to kvôli tomu článku. Kvôli čomu si naštvaná najviac?“

Pozrela sa naňho. „Áno, som naštvaná. Chceš vedieť prečo? Chceš? Chceš?“ Jej hlas vzrástol pri každom zopakovaní. Harry sa zamračil a trochu sa odtiahol.

„Erm—áno.“

„Dobre. Vráťme sa k plesu v štvrtom ročníku, okej? Požiadal ma ten hlupák, aj keď som vedela, že ma má rád? Nie, nespýtal sa. A spýtal sa ma Viktor, pretože ma mal rád? Nie, aj to mu nakázal Crouch. A keď som sa rozhodla upustiť z toho nápadu s Ronom, bol príliš nedospelý, aby sa spýtal, ty si vyzeral, že by si sa o mňa mohol zaujímať a ja sa som sa bála čokoľvek spraviť, potom som bola pod vplyvom elixíru, ktorý fungoval ako Imperius. A potom som použila výhovorku, že ťa naučím bozkávať sa, aby si sa vedel bozkávať s Cho Chang, len aby som ťa prvý krát pobozkala. Potom si ma obvinil z Dudleyho smrti...“

„Hermiona...“

„...a Ron ťa musel prehovárať, aby si sa so mnou pomeril. A potom konečne prizná, čo ku mne cíti a ukáže sa, že ti povedal, aby si sa so mnou rozišiel. A potom sa rozídeš, dáš ma mu ako úhľadne zabalený darček k narodeninám. A čo urobí on? Odkráča preč. A potom sa... " hlas sa jej na chvíľu zasekol... "ponúkne miesto mňa pavúkom, ten skvelý statočný blb, a zažijeme pár minút skutočného šťastia. A potom ho pohryzie vlkolak a na druhý deň nechce mať so mnou nič spoločné. A dnes sme išli do Londýna na film, skoro ako naozajstné rande, až na to, že sme strážili jeho sestru... ktorá nepotrebuje, aby ju niekto strážil... a ja som mu nemohla dovoliť, aby mi dal ruku okolo ramien, keď sme tam boli. Bol priateľský, oh áno, bol konverzačný a slušný. Ale nebol mojim priateľom ani v tej najbujnejšej fantázii a začínam si myslieť, že je to tá posledná vec, ktorú chce.

Znovu zvýšila hlas. Harry sa na ňu prosebne pozrel, jej hruď sa emóciami prudko zdvíhala. Ešte neskončila. „Takže mi prepáč, ak sa cítim jednoducho odmietnutá, keď na dôvažok k Ronovmu neodbytnému tvrdeniu, že nemáme šancu na vzťah, som v piatok večer otvorila Denného Veštca a našla fotku, na ktorej sa muchľuješ s Katie Bellovou, ako keby ťa nič na svete nezaujímalo. A potom tam bol článok o mne, opisujúci ma ako tvoju “odvrhnutú“ priateľku. Som odvrhnutá, dobre. Bola som odvrhnutá Harrym Potterom a jeho najlepším priateľom a najslávnejším metlobalovým hráčom sveta...“

„...ktorého si odmietla...“ pripomenul jej.

„Ktorý ma odmietol,“ opravila ho. „A jeden pekný chlapík, ktorý ma požiadal, aby som s ním išla na ples má teraz niečo s Ginny...“

Harry zmraštil obočie. „Kto?“

Pozrela sa naňho. „Oh, môžeš byť rád, že máš spoločnosť v klube Túžiacich po Ginny Weasleyovej“.

„Č-čo? T-túžiacich po G-Ginny...?“

„Pekné napodobnenie Quirella, Harry. Áno. Túžiacich po Ginny. Myslíš, že som sprostá? Ron na druhej strane... Áno, milujem ho, ale niekedy ho chcem zaškrtiť. Ak by ti nepovedal, aby si sa so mnou rozišiel, pravdepodobne by si to spravil oveľa skôr. A áno, stále na teba budem naštvaná, pretože je to stále rana v mojej dievčenskej sebaúcte. Ale to prejde a aspoň by som sa necítila, ako keby som ťa pristihla ísť do Chlpáčikovho brlohu. To tiež nerobilo divy s mojim sebavedomím. Niekedy neviem prečo som sa s vami dvomi obťažovala...“

Spojil pery dokopy. „Je mi to ľúto Hermiona. Máš pravdu, nebolo odo mňa voči tebe fér zostávať s tebou, keď som vedel, že k nej niečo cítim a len som robil presný opak. Mal som to ukončiť oveľa skôr a potom by ste ty a Ron mali šancu byť pár a možno by nikdy nebol uhryznutý...“

Uškrnula sa a preložila si nohu cez nohu a netrpezlivo sa zavrtela. „Áno, nuž, ale na to je už teraz trošku neskoro, nie?“

„A... o kom vlastne hovoríš? Kto ďalší je v klube Túžiacich po Ginny Weasleyovej? Okrem Julesa Quinna a ona vie, že do nej bol zamilovaný od prvého ročníka.“

„Ty si slepý? Oh, zabudla som... ty si slepý. Som udivená, že si si tento rok nič nevšimol... veď si bol neustále v inom svete. Mám na mysli Nevilla pravdaže. Požiadal ju, aby s ním šla na ples po tom, čo som ho odmietla, pamätáš? Myslím, že som mala Victorovi klamať a povedať mu, že som prijala Nevillovu ponuku. Možno by som teraz mala naozaj milého, normálneho chalana, ktorý by nebol tak zanietený odmietaním ma...“

Harry si povzdychol a prisadol si k nej. „Ale, no tak. Poď sem.“ Otvoril náruč a zaváhala len na moment, než sa k nemu priblížila. „Vieš, že som ťa neodkopol, jednoducho som pochopil, o čom náš vzťah bol: bolo to niečo, čo bolo založené na neprirodzenej situácii... vieš, ten Imperiusový elixír... a len troške zvedavosti. Myslím tým, sme len ľudia, a keďže sme takí dobrí priatelia a inak považujúci osoby druhého pohlavia za hodné randenia, skôr či neskôr by nám napadlo, či by sme sa nemali skúsiť dať dokopy. Ak ty a Ron spolu nerandíte, nech je tak. Rovnako je treba, aby sme všetko dostali zo svojich systémov. Naozaj chcem, aby sme boli znovu dobrými priateľmi. Strašne mi chýbaš,“ povedal, tesnejšie si ju privinul a položil si bradu na vrch jej hlavy.

Objala ho okolo pása. „Oh, Harry, aj ty mne. Pripúšťam, že si musíš myslieť, že som bezcenná hlupaňa, ale... ale cítila som sa taká odmietnutá... je to také ťažké. Pozerám sa do zrkadla a hovorím si: “Som hlavná prefektka Rokfortu. Mám známky, o ktorých sa väčšine profesorov mohlo len snívať, keď študovali. Pomohla som ti v prvom, treťom, piatom a šiestom ročníku, keď si bojoval proti zlu a tiež som ti trochu pomohla s Trojčarodejníckym turnajom.“

„A nezabudni, že keď si v druhom ročníku skamenela a ak by som ti v ruke nenašiel potrhaný papierik o baziliškovi, nikdy by sme sa nedozvedeli, proti čomu stojíme.“

Začervenala sa a vyzerala šťastne. „Ani nevieš, aká som bola šťastná, keď som sa zobudila a videla teba a Rona. Hlavne... no, môžem povedať, že hlavne on bol šťastný, že som v poriadku...“ Znovu zahanbene sklonila hlavu. „Ale vtedy som si ešte nechcela priznať žiadne pocity, ktoré som k nemu cítila. Boli sme takí mladí....“

„...ale bola si zahľadená do Lockharta...“

Vrhla sa dozadu a udrela ho do hrude, ale nebolelo to a ona sa zaškerila. „Mala som dvanásť rokov! Nikdy ma nenecháš zabudnúť na to, aký idiot som bola ohľadom neho?“

Zaškeril sa na ňu späť. „Bude ťa to prenasledovať po zvyšok života. Ja to chápem. Ty ma dokážeš vytočiť ohľadom Čcho a Rona ohľadom Fleur Delacourovej, ak ti to bude prijateľnejšie.“

Vážne sa naňho pozrela. „Sľúb mi niečo, Harry.“

Upokojil sa a rozvážne sa na ňu pozrel. „Čokoľvek.“ A v tom momente, keď to povedal, to tak aj myslel.

„Sľúb mi, že nech sa stane čokoľvek, my traja zostaneme stále priatelia. Ak Ron a ja... veď vieš. Chcem, aby sme boli stále priatelia a aby sme tu boli jeden pre druhého.“

Prikývol, potom si spojil čelo s jej. „Určite.“ Pozrela sa naňho, jej hnedé oči tesne pri jeho.

„Harry?“ zašepkala.

„Čo?“ zašepkal naspäť, neschopný sa pozrieť inam.

„Keď začne škola, prvýkrát, keď budeš sprevádzať Rona pri splne... chcem ísť tiež.“

So zdesením sa od nej odtlačil späť. „Hermiona... nie! Viem, že chceš, aby sme my traja boli priatelia stále, ale... keď budem v podobe griffina... nemôžem ti garantovať, že Rona udržím, aby ťa neroztrhal! Myslím, že keď vypije elixír a zaberie, tak nebude problém... ale, nikdy nemôžeme byť dosť opatrní. Myslím, že aj keď si vzal elixír, ale je vo vlkolačej forme, a spraví ti, čo i len malý škrabanec, môžeš byť vlkolak.“ Odrazu prestal, predstaviac si hrozné veci. „To je ono? Ty chceš byť tiež vlkolak? Nie, Hermiona, nevieš čo navrhuješ...“

Znovu ho udrela, trochu menej hravo ako predtým. „O nič viac ako ty, ty veľký hlupák. Nechcem sa stať vlkolakom! No... čo by si povedal, keby som ti povedala, že Profesorka McGonagallová zostáva v lete s nami, aby mi dávala súkromné hodiny niečoho, čo ma učila minulý rok...“ Prestala v očakávaní, sledujúc jeho tvár čakala na jeho reakciu. Keď sa konečne dostavila, nahlas sa zasmiala.

„Hermiona! To je skvelé! Ale... akú formu budeš na seba brať?“

Posadila sa späť a prekrížila si ruky na hrudi. „To je tajomstvo. Uvidíš pri prvom splne, nie skôr. Minerva počíta s tým, že vtedy už budem pripravená. Obávam sa, že sa to nenaučím tak rýchlo ako ty. Nech som akokoľvek dobrá v Transfigurácii, výzvou je byť si tiež veľmi vedomá ľudského tela a obávam sa, že v tom ma porazíš, Harry. To je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo si prirodzene dobrý letec a ja neznášam byť vyššie čo i len dva metre nad zemou.“  

 

„Minerva?“

Usmiala sa. „V septembri jej opäť budem hovoriť Profesorka McGonagallová, ale navrhla mi, že cez leto nemusíme byť až tak formálne. Nakoniec, je hosťom v mojom dome. Ona a moja mama si spolu skvele rozumejú. Oh, a vieš o tom, že toto leto som ju videla len druhýkrát oblečenú v jej muklovskom oblečení?“

Zmraštil obočie. „Ako to vyzerá? A kedy si ju videla prvýkrát?“

„Veď vieš. Keď prišla do nášho domu potom, čo som dostala list z Rokfortu. Museli uistiť u muklov narodených, že to nie je nejaký vtip, veď vieš. Ty si tomu veril, keď si si prvýkrát prečítal ten list?“

„No... so mnou to nebolo presne rovnaké. Myslím, že sa predpokladalo, že mi teta a strýko povedia o tom, že moji rodičia boli čarodejníci, a to všetko. Listy stále prichádzali a adresa sa stále menila, pretože strýko Vernon nás jednoducho naložil a pokúsil sa im uniknúť, nakoniec sa ukázal Hagrid a ukázal mi mágiu, dal mi list a vysvetlil mi to o mojej mame a otcovi...“

„Hagrid? Čaroval? Jedna vec na Rokforte, ako to, že jeho tekvice dokázali narásť do takých rozmerov... v tom čase som to neschvaľovala, ale Ron práve vykašliaval slimáky, tak som sa už s Hagridom nechcela dostať do sporu...“

Spojil pery dokopy. „Nemal som ti to hovoriť...“

„Teraz znieš ako on. Nemá povolené čarovať, Harry. Ty, Ron a ja vieme, že nemal byť vylúčený, ale technicky nemá dokončené čarodejnícke vzdelanie a dôveryhodný čarodejník...“

„Hermiona, viem, že si teraz hlavná prefektka, ale toto je dávna história. Nečaruje veľa, dobre? V skutočnosti dostal povolenie čarovať po tom, čo ma našiel. Hovorili sme o tebe a McGonagallovej.“

A tak mu vysvetlila, že sekundy po tom, čo jej list z Rokfortu pristál v lone, kým sa hrala na dvore, Profesorka McGonagallová zazvonila na zvonček oblečená v ťažkej tartanovej sukni a blúzke s veľmi vysokým golierikom. Hermiona si všimla, že brošňa, ktorú mala zavesenú na krku, mala rovnaký znak ako pečať na obálke, ktorú práve obdržala. McGonagallová sa rázne predstavila Hermioniným rodičom, bez vyzvania sa posadila a šokovaným zubárom vysvetlila, že ich dcéra je čarodejnica a bola prijatá na Rokfort.

„Ako to zobrali?“

„Predpokladám, že spôsobom ako to zoberie väčšina muklovských rodičov. Chytili sa za hlavy a povedali: “Dokážte to!“ Veď vieš, že som náhodne čarovala, keď som bola malá. Spravila malé kúzlo, aby ich presvedčila a pravdaže mohli mať ešte stále pochybnosti, tak spravila ešte niečo.“

„Čo spravila?“

Hermiona sa usmiala. „Jej obľúbený trik, pravdaže. Transfigurovala sa na animága. Odvtedy to bolo to, čo som raz chcela vedieť spraviť.“

Privinul si ju aby ju objal. „Hermiona... bolo by perfektné, keby si pri splne bola s nami. Tak by to malo byť... všetci traja zase spolu.“

„Ale, ale. Čo je to tu? Mám zájsť po Katie?“

Harry vzhliadol do Ronovej tváre, hoci mal ľahký tón hlasu, Harry videl výraz v jeho očiach. Videl ho objímať sa s Hermionou a mohlo mu napadnúť, že sa dávajú zase dokopy. Aj keď sa vyhýbal Hermione, bolo stále jasné, čo k nej cíti.

Harry sa na oboch pozrel. „Obidvaja si uvedomte, že to bol Katiin otec, ktorý nás dal dokopy. Ani mi nenapadlo, aby som sa jej spýtal sám. A myslím, že mu to zabralo asi tak tri sekundy povedať: „Moja dcéra ide na rande s Harrym Potterom!“ Myslím tým...nie, že by som nemal Katie rád. Len sa snažíme tak trochu randiť... nie je to nič veľké. Nerobte to, dobre? Za pár týždňov už dokonca nebudem žiť v Anglicku, preboha.“ Hlas sa mu zachvel a nebol si istý, či sa snažil presvedčiť ich alebo seba.

Ron sa zasmial. „V pohode Harry. Bol to len vtip.“

Harry sa uškrnul. „Ak sa ešte niekto spýta, či...“

„Akokoľvek,“ povedal Ron, prerušiac ho, „prišiel som sem von, pretože mi Malfoy povedal, že vy dvaja ste použili Dudleyho starý počítač, aby ste našli niekoho, kto sa volá Margaret Doughertyová. Je...“ jeho hlas sa zastavil. „Je to tá, kto si myslím, že to je?“

Harry prikývol. „Ešte neviem nič, Ron, takže nezvyšuj svoje nádeje. Nepovedal si Malfoyovi, kto si myslíš, že to je, či?“

„Nie. Prečo?“

 „Pretože som mu to tiež nepovedal, takže ak mu to nepovedala Ginny, tak to nevie. Nie, že by to nemohol vedieť, v skutočnosti si myslím, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by to nemal vedieť. Mohol by nám aj pomôcť, ak ju nájdeme, vie šoférovať. Možno by nám pani Figgová požičala jej auto...“

Hermiona sa zamračila. „Čo?“ Harry jej vysvetlil, že povedal Ronovi o svojich zmiznutých sestrách.

„Ty si to vedela?“ spýtal sa jej Ron. „Prečo si to nepovedal mne?“ Teraz znel rovnako sklesnuto, ako keď mu to Harry oznámil prvýkrát.

„Vedel si, že to vie, Ron. Povedal som ti to. Alebo si na to zabudol, keď si sa rozhodol zaútočiť na steny nemocnice?“

„Čože?“ povedala Hermiona a znovu sa zamračila.

Harry Potter a Proroctvo troch

Tretia kapitola

 Steny

Časť II.

 

„Oh, udrieť do steny, fakt silno, to bola jeho extrémne zrelá reakcia na to, že zistil, že jeho sestry zmizli.“

„Dobre, dobre, zistili sme, aké mám sebaovládanie. To je niečo nové?“ povedal Ron, prehrabol si vlasy rukou tak, že mu na konci divoko trčali na všetky strany. Biely chumáč vlasov nad jeho čelom sa objavil v to ráno, čo ho Remus Lupin uhryzol. „Stále si myslím, že si mi to mohla povedať, Hermiona,“ povedal. Trochu sa upokojil a teraz znel ublížene. „Prečo si to nepovedala?“ dodal.

„Pretože... pretože som si myslela, že sa budeš správať presne tak isto ako teraz!“ odsekla vášnivo. „Čomu by to prospelo? Nevedela som nič dôležité,  čo by som ti mohla oznámiť. Vedela som, že by ťa to len rozrušilo.“ Otočila sa k Harrymu: „Mimochodom, ako vieš, že je to Margaret Doughertyová?“

Prehltol. „Ja... prišiel som na to minulý rok. Počúvajte... viem, že som bol celý minulý rok divný... mám na to dobrý dôvod a mám v pláne vám to vysvetliť. Ale dnes na to nie je najlepšia príležitosť. Vysvetlím vám to, keď začne semester. Prinesiem si Mysľomisu do školy a obom vám to môžem ukázať.“

„Tvoju Mysľomisu? Prečo práve Mysľomisu?“

Vzdychol si a smutne sa na ňu pozrel. „Pretože ak by som to nedokázal niečím veľmi konkrétnym, vy dvaja by ste ma pravdepodobne zamkli u Sv. Munga. Preto.“

Ron sa zasmial a vtiahol Harryho a Hermionu späť do domu, bol taký silný, že bolo nemožné mu odporovať. „A čo ťa núti myslieť si, že by sme ťa zobrali k Sv. Mungovi?“

Všetci traja so smiechom znovu vstúpili do domu, no Harry sa čoskoro odpojil, išiel na toaletu na prízemí, ale dvere boli zamknuté. Pokrčil ramenami a vyšiel hore schodmi aby použil kúpeľňu v hale, ale aj tá bola zamknutá. Rozhodol sa použiť kúpeľňu v izbe pani Figgovej, keď vtom začul hlasy vychádzajúce z Dracovej izby, dvere boli mierne pootvorené.

„Nemôžeme, Draco! Dom je plný ľudí!“

„No tak, Ginny, teraz môžem čarovať kedykoľvek chcem. Môžem použiť Silencio na...“

„To nie je o tom! Ja... ja sa jednoducho necítim pohodlne...“

„Do pekla. Ty sa NIKDY necítiš pohodlne.“ Znel zahorknuto.

„Nie je to fér. Ak by nás Sproutová nevyrušila v skleníku...“

„Potom by si už nebola panna a možno by si nebola taká nervózna.“

„...bola by som tehotná, pretože vtedy som ešte nemala elixír. Máme šťastie, že nás vyrušila predtým, ako sme spravili niečo naozaj hlúpe. A tiež neviem, ako sa jej mám znovu pozrieť do očí. Naznačila mi, že som príliš milé dievča na to, aby som používala Antikoncepčný elixír, vieš? Cítila som sa zahanbene keď vošla. Bola som v podprsenke a nohavičkách. A mali sme šťastie, že bol koniec roka a ona sa rozhodla, nezamestnať nás, aby sme na seba nemali čas, kým sme boli v škole. Aj tak si myslím, že nám dala viac úloh ako za posledných päť rokov...“

„To ma nezaujíma. Úprimne, keď vošla, bol som v pokušení spýtať sa jej, či je voyeur*, prestať s tým, bolo najbližšie trápeniu, ktoré som zažíval predtým ako išiel môj otec do Azkabanu.“

„To nehovor. Nechcela som ťa trápiť. Nechcem ťa trápiť. Ale teraz nemôžeme robiť vôbec nič okrem trochu bozkávania. Je len dobre, že sme nedokončili, čo sme začali v skleníku. A úprimne, nemám pocit, že by som ťa práve bozkávala.“

„Ginny,“ povedal vábivým hlasom. „Mám narodeniny...“

Skôr ako si Harry stihol uvedomiť, čo sa deje, rozleteli sa dvere a ona sa zarazila, keď ho zbadala stáť priamo pred dverami. Okamžite zatvorila dvere a začervenala sa. Harry si pomyslel, že to mohlo byť preto, aby ho Draco Malfoy nevidel.

„My sme len... myslela som, že... ja...“

Harry bol v rozpakoch rovnako ako ona:„Ja... ja som len čakal... aby som... aby som použil toaletu...,“ koktal. Vyzerala tak, že sa odhodlávala ešte niečo povedať.

„Ehm... prečo už nenosíš amulet Baziliska, Harry?“ spýtala sa jasnejšie a snažila sa predstierať, že nevie, že Harry počul rozhovor medzi ňou a Dracom. Ukázala mu na hruď, kde by mal amulet byť. Harry sa zamračil.

„Ty to nevieš?“

„Neviem čo?“

„Oba som dal Mal... Dracovi. Jeden z nich ti mal dať.“  Nedokázal zabrániť tomu, aby sa nezapýril. „Vieš... hovorila si, že dvojica čo ich nosí, musí mať určitý druh ‚spojenia‘...“

Odvrátila od neho pohľad. „Oh,“ bola jediná odpoveď, ktorú dostal predtým, ako odkráčala po schodoch dolu, bez toho aby sa naňho pozrela. Mal to povedať? Premýšľal, potom sa pozrel na zatvorené dvere spálne. Dobre mu tak.

Ďalšia vec, ktorá mu napadla, ho prinútila usmiať sa a jeho srdce poskočilo radosťou.

Ginny nespala s Dracom Malfoyom.

Dvere kúpeľne sa otvorili a náhle vystúpila Katie. Vyzerala ako keby plakala a snažila sa to zakryť tým, že sa ovlaží studenou vodou.

„Oh... Harry. Prepáč. Nechcela som ťa nechať čakať.“ Zarazila sa, keď uvidela výraz jeho tváre. „Čo ťa tak potešilo?“

Nedokázal sa ovládnuť, rýchlo zašepkal:„Len som počul, že... Ginny a Draco ne... ne...“ náhle sa zarazil a znovu očervenel. „Prepáč. Toto nechceš počúvať.“

„Chceš povedať, že nebola žiadna kefovačka?“ povedala tichým hlasom. „Harry, ako by som neočakávala, že nebudeš šťastný, keď viem, čo k nej cítiš... nie si predsa z kameňa, však?“ Počúval jej tichý hlas a náhle si pripadal ako hrozný ničomník.

„Je mi to ľúto, Katie. Teraz ma musíš nenávidieť.“

Položila mu prst na ústa; stála veľmi blízko pri ňom. „Poznáme sa navzájom. Prestaň sa ospravedlňovať. Ak s tým neprestaneš, tak ja sa budem musieť ospravedlňovať vždy, keď Lee zmení môj názor na čokoľvek. Je to v poriadku, Harry. Takže... je to pre teba veľmi dôležité, že nemali... veď vieš... nie?“

Prehltol. Celý čas si myslel, že mali. Vedieť, že nemali, bolo naozaj zvláštne. „Ja... ja neviem. Skutočne neviem.“

* * * * *

Zvyšok oslavy bol oveľa príjemnejší ako si Harry myslel, že bude. Rozprával sa s Ronom a Hermionou o Rodneym Jeffriesovi a mliekárovi a Hermiona mala na tvári pohľad, ktorý hovoril, že chce niečo preskúmať (je škoda, pomyslel si, že v lete nebude mať prístup do Rokfortskej knižnice). Tiež povedala, že by mohla nájsť všetko čo sa bude dať, o každom, kto sa v Británii volá Margaret Doughertyová. Bolo to také správne, znovu sa takto rozprávať s Ronom a Hermionou, aj keď sa nesprávali až tak prirodzene. To bude nejakú dobu trvať.

Keď sa na druhý deň večer vrátil z práce, priviedol Aberfortha a zvyšok, aby pokračovali s prácou na streche, jeho strýko ho vzal stranou, zatiaľ čo ostatní stavali rebríky. Nigel a Trevor išli do kôlne, vziať nové šindle, ktoré kúpil Harryho strýko.

„Hovoril som ti, že sa musíme porozprávať, chlapče,“ zavrčal, kútiky úst sa mu zdvihli, teraz keď vedel, že Draco a Sam sú čarodejníci a Katie čarodejnica, vyzeral nervózne, keď pracovali na oprave jeho domu. Harry si povzdychol.

„Čo chceš vedieť?“

Vernon ukázal hlavou smerom k ostatným:„Sú všetci... všetci...“

„... ako ja?“ Jeho strýko prikývol. „Nie. Vieš o Katie a jej otcovi, a o Dracovi. Nigel a Trevor nie sú ako my a nevedia o nás. A Dick...“ Harry zaváhal. „Nuž, on tiež nie je Mukel. Volá sa Aberforth Dumbledore, je to brat môjho riaditeľa. A vysvetlím ti to skôr ako to zle pochopíš. Aberforth rád žije v muklovskom svete, aj Sam. Oni môžu byť... ako ja... ale namiesto toho tvrdo pracujú a žijú ako ľudia bez mágie. Aberforth a Sam... nuž, v čarodejníckom svete je mnoho ľudí, ktorí ich nemajú radi, ktorým sa to nepáči. Je to skôr vzájomné. Ale je to ich voľba.“

Vernon Dursley podozrivo skúmal práce a nebol si istý, či má veriť Harryho slovám. „A Figgová?“

„Čo s ňou?“

„Kto ďalší o nej vie?“

Okrem teba a tety Petúnie žiadny mukel. Chodí do kostola, nakupuje, chodí na každodenné poobedňajšie prechádzky, má veľa mačiek, večer pozerá telku... Úplne normálna žena.“

Strýko Vernon vyzeral, že k tomu chce niečo dodať, ale odrazu z dverí vyšla jeho žena, oblečená v elegantnom kostýmčeku. Odchádzala a vyzerala veľmi odhodlane. Jej manžel zmätene vyprskol:„P-Petúnia! Drahá, kam ideš?“

„Do dediny. Chúďa Agnest Bringhurstová si vyvrtla členok, tak jej idem pomôcť s čajom a prácami okolo domu. O desiatej by som mala byť späť. Predpokladám, že niekto by tu tiež mohol pripraviť čaj. Dnes som kúpila párky.“  Nečakala na odpoveď, ale vydala sa dolu po Privet Lane.

Harry sa zamračil. Odkedy mala teta Petúnia rada Agnes Bringhustovú? Alebo chodenie von po večeroch? Vypil niekto Všehodžús aby vyzeral ako jeho teta? Uvažoval. Všimol si, že jeho strýko bol rovnako zmätený. Vernon Dursley vyzeral, akoby zabudol na to, že hovoril s Harrym o niečom dôležitom a ako námesačný sa vrátil do domu, potichu za sebou zatvoriac dvere.

Harry mal pocit ako keby balansoval na hrane, strýko s tetou okolo seba chodili opatrne, akoby po špičkách. Teta Petúnia sa každý večer vybrala von s tvrdením, že ide navštíviť Agnes Bringhurstovú. Jeho strýko robil čo mohol, aby sa každému vyhol, keď v podvečer prišli pracovať na streche. Vďaka bohu, že to už máme takmer hotové, pomyslel si Harry.

V práci bol na hrane z iného dôvodu. Pristihol sa, že je viac a viac precitlivený na doby, keď to vyzerá, že Draco Malfoy a Felice Harrington-Smythová môžu byť spolu sami, aj keď nemal tušenia, čo by spravil, keby ich pristihol in flagranti. Nakoniec, v piatok, keď väčšina z nich ležala po obede na trávniku a užívala si poludňajšieho slnka, Harry sa posadil, aby odohnal chrobáka, ktorého mal na nohe, keď zbadal tých dvoch vstupovať do bludiska, obozretne sa rozhliadajúc.

Katie ležala na tráve po jeho ľavici. Poklopkal jej po ramene a ukázal na bludisko. Ústami naznačil mená Draco a Felice. Harry sa zdvihol a zakrádal sa k bludisku, Katie hneď za ním. Keď boli v bludisku, zdalo sa, že vysoký plot utlmil všetky zvuky pred okolitým svetom. Pohybovali sa ďalej a ďalej smerom dovnútra, keď odrazu začuli nezameniteľný zvuk: človek kričiaci vášňou. Katie sa rozšírili oči.

„Prečo, ten bastard,“ vydýchla.

„To je moja parketa,“ povedal Harry zachmúrene. Počuli ako dievča kričí stále hlasnejšie; pamätal si, keď počul Niamh Quirkeovú a Draca Malfoya v rokfortskej knižnici v jeho druhom živote a prial si aby si Malfoy konečne našiel na súlož tiché dievča, ako Niamh... Nie, počkať, pomyslel si. Nemal by už súložiť s nikým. Vzal Katie za ruku a začal ju ťahať von z bludiska cestou, ktorou prišli. V skutočnosti vyzerala trošku otrasená.

„Páni,“ povedala a zdalo sa, že jej to nechtiac vykĺzlo. „Naozaj... no... vyzerala, že si užíva...“

Zdvihol obočie. „Teraz po ňom chceš ísť? Myslel som si, že je bastard.“

„Oh, to aj je,“ povedala zamyslene a na chvíľu sa obzrela. Vyzerala nahnevaná sama na seba. „Pravdaže je. Chúďa Ginny! Čo povie keď na to príde? Čo spraví?“

Harry len postával a ponuro sa díval na bludisko. Našťastie, keď už boli vonku z bludiska, nemuseli počúvať rozvášnenú dvojicu. „Kto povedal, že na to príde?“ počul sám seba povedať.

„Čože?“

„Povedal som...“

„Počula som čo si povedal. Len som si myslela... myslela som si, že by si jej to rád povedal. Nakoniec, toto by mohla byť tvoja šanca.“

„Myslíš, že by sa mi páčilo takto jej ublížiť? A prečo by mi mala uveriť čokoľvek, čo by som jej povedal, bez toho aby si myslela, že mám postranné úmysly? Nie je to tak, že by som nejaké mal... oh, počkať. To je ono... mám. Ak by o tom Ginny vedela... nuž, nechcem aby sa trápila...“

Katie stisla ústa do rovnej linky. „Ja neviem Harry. Mohlo by ťa to prenasledovať. Čo ak na to predsa len príde a tiež aj na to, že si to vedel? Potom u nej nebudeš veľmi obľúbený. Ak jej to povieš, tak by si u nej mohol mať šancu.“

Prehltol. „Počúvaj, povedal som mu, že ak jej ublíži, tak si to vybavíme. Mám to v úmysle. Porozprávam sa s ním o tom. Možno... možno nerobili...“

„Ale no tak, Harry. Vieš rovnako dobre ako ja, čo tie zvuky znamenali. Nesnaž sa klamať sám seba.“

Dal si dolu okuliare a pretrel si oči; zrazu sa cítil veľmi unavene. „Musím premýšľať. Nemôžem sa rozhodnúť hneď.“

Odrazu z bludiska vyšli Draco a Felice, vynoriac sa hneď pri Harrym a Katie. Harry nebol schopný prestať civieť na Draca Malfoya, ktorý mal na tvári prihlúply úsmev, a tričko mal oblečené naopak. Keď uvidel ako sa Harry tvári, jeho úsmev opadol.

„Musíme sa porozprávať,“ povedal Harry jednoducho. Harry videl, že to blondiak pochopil. Felice ignorovala Harryho s Katie a kráčala naspäť k domu, akoby ju nič nezaujímalo; Harry si všimol, že má na sukni a svetri početné množstvo listov a konárikov. Kráčala tou istou chôdzou ako Katie keď odchádzala zo stanu Rodneyho Jeffriesa potom, čo ich odhalili. Vtiahol Draca Malfoya naspäť do bludiska a snažil sa upokojiť.

„Čo si myslíš, že robíš?“ zasyčal naňho Harry.     

Draco Malfoy sa ani len nepokúsil skryť samoľúby úsmev. „Čo tým myslíš, čo robím?“ hlúpo sa spýtal.

„Myslel som si, že Ginny miluješ!“ povedal a zosilnil tlak na Dracovej ruke. Draco sa pokúsil uvoľniť si ruku, ale neuspel a tak zastal. Tvrdohlavo mlčal. „Len preto, že bola rada, že vás Sproutová prerušila v skleníku...“

Draco Malfoy prudko zdvihol hlavu. „Ty si nás počúval! Ty prefíkaný...“

„Oh, nebolo to až také ťažké. Len som čakal pred kúpeľňou. Niekedy si tak neuveriteľne kolosálne hlúpy, že je až bolestne zrejmé prečo si v Slizoline. Nie si dosť múdry pre Bystrohlav, nemáš odvahu pre Chrabromil, to ako snoríš okolo Slizolinu a nevieš ani dosť usilovne pracovať pre Bifľomor... nie si ani len dosť lojálny aby si nesúložil s iným dievčaťom kvôli tomu, že nevieš rešpektovať to, že Ginny ešte nie je pripravená...“

„Môj vzťah s Ginny nie je tvoja vec,“ povedal so zaťatými zubami. Harry stále zvieral jeho ruku. Potešilo ho, ako sa ju snažil uvoľniť.

„Už to je moja vec, Malfoy. Povedal som ti, že ak jej ublížiš, tak si to vybavíme. Vieš, nebol som si istý tebou a Mariah Kirknerovou, ale toto...“

Draco vyzeral otrasene. „Čo má byť so mnou a Mariah?“

„Nespomínaš si na to, keď ťa Ginny hľadala v Sieni Slávy, pretože našla tú správu, ktorú si dal Mariah? Vážne, prečo si sa s ňou chcel stretnúť?“

„To nie je tvoja vec. Vie... vie o tom Ginny?“ spýtal sa roztraseným hlasom.

„Nie. Ako som už povedal, nechcem ju zraniť.“ Harry si náhle uvedomil, že by to Ginny nepovedal celé mesiace, len aby netrpela.

Draco vyzeral, že zabudol na ruku, ktorá zvierala tú jeho.

Odrazu vyzeral arogantne ako nikdy predtým. „A kto jej to povie? Ten pes, ktorý sa nazýva tvojím priateľom? Tá vrieskajúca vec, ktorá chce šukať Grangerovú?“

„O čom to hovoríš? Ty jediný jej ubližuješ...“

„Len ak by na to prišla.“

Harry zamrzol v pohybe. „Čože?“ Bolo to desivé. Počul Malfoy o čom sa predtým rozprával s Katie?

„Povedal som, že len ak na to príde. Ak jej to nepovieš, tak jej nebude ublížené.“

Harry od neho odstúpil, bol zhnusený tým, čo Draco Malfoy naznačoval a ako hnusne to znelo. „Čakáš, že to udržím v tajnosti?“

Znovu sa uškrnul a Harry mal chuť zmyť ten jeho úškľabok z tváre. „Mariah bola tajomstvo.“

„O Mariah som vlastne nič nevedel. Chceš mi k tomu niečo povedať?“

Odfrkol si:„Nie, kdeže. Ale povedz mi, Harry, čo by spravila, keby si jej to povedal? Myslím o Felice.“

„Odkopne ťa ako kus hnoja.“

„Mýliš sa. Myslela by si, že chceš aby sme sa rozišli, tak je to.“ Odmlčal sa a jeho pery sa stiahli do tenkej linky. „Myslíš si, že nevidím ako sa na ňu pozeráš? Myslíš si, že som nebol schopný prísť na to, že ju chceš? Myslela by si, že ma chceš len očierniť. Počula o mne už dosť zlých vecí... pravdivých aj falošných... niektoré z nich ma označili navždy. Buď jej to povieš a ublížiš jej... aj keď si povedal, že nechceš... alebo jej to povieš a ona ti neuverí a budeš ten zlý. Je to tvoja voľba. Je to prehra... prehra pre teba a víťazstvo... víťazstvo pre mňa.“

„Takže si myslíš, že ti to len tak prejde?“

Draco vyzeral podráždene. „Nie... počúvaj. Chcem ti povedať holú pravdu a to nie je najľahšie, rozumieš? Toto pomôže môjmu vzťahu s Ginny. Šaliem z toho. Nepáči sa mi, že ju musím do niečoho tlačiť, ale... nuž, veď to poznáš. Aj muži majú svoje potreby.“

„Takže hovoríš, že Mariah bola len kvôli potrebe? A kedykoľvek môžeme očakávať dôkaz, že si muž, nabudúce možno... dieťa?“

„Buď ticho. Teraz hovorím ja. Mariah... nuž, ponúkla sa, um, že mi pomôže.“ Prešiel si rukou po vlasoch. „Povedať jej nie, bolo... neuveriteľne ťažké. Som tu už skoro rok, zvádzaný a odmietaný a potom... s Felice som to neplánoval. Ani ju nemám rád. Je mukel, príliš tára a moc si o sebe namýšľa. Pripomína mi Pansy bez mágie, aj keď Pansy bola príliš chladná.“

„Oh, áno, ak s tebou Pansy Parkinsonová nesúložila, tak ju pravdepodobne odteraz budem rešpektovať.“

„Buď ticho. Pravdepodobne som si mal užiť s Mariah a potom s Ginny a mal by som pokoj od toho množstva hádok za tento rok. Toto pravdepodobne zmenší napätie medzi mnou a Ginny. Viem byť vzorný priateľ keď sa to týka jej, dávam jej čas... keď... ešte nie je pripravená. Nie je to lepšie ako ju do niečoho tlačiť?“

Harry zatriasol hlavou. „Vzorný priateľ. Oh, som si istý, že všetci vzorní priatelia súložia s dievčatami, ktoré nie sú ich priateľky. Počúvaš sám seba? Poviem ti len jednu vec, Malfoy, si majster vo vykrúcaní sa. Snažíš sa presvedčiť sám seba, že Ginny bude rada, že ju podvádzaš. Bravo. Zdá sa, že si tvoju Smrťožrútsku kariéru neodpálil hneď v zárodku; robíš ju skvelo.“

Harry sa otočil a vyšiel von z bludiska. Bolo načase vrátiť sa do práce; nasledoval Aberfortha k dodávke a začal mu pomáhať vykladať hnojivo. Počas práce myslel na to, že raz povie Ginny o Malfoyovi a tom dievčati, to bude ich koniec. Už žiadne Draco a Ginny. Prestal. Čo ak... čo ak mala na to rovnaký názor ako Draco? Možno bol unavený z toho ako ju neustále presviedčal. Čo ak by sa na Harryho nahnevala pretože zasahoval?

Na chvíľu sa zastavil a pokračoval v práci. Nedovolím aby sa to stalo, pomyslel si. Presvedčím ju o tom, že by sa s ním mala rozísť...

Potom si spomenul na to, že povedal Ronovi aby sa rozišiel s Hermionou a tiež Hermione aby sa rozišla s ním. A s Ronom sa to nakoniec zaseklo. Čo ak by sa to zaseklo medzi Ginny a ním? Teraz Ron a Hermiona vlastne spolu neboli. Čo ak to spraví a nakoniec... striasol sa... bude priateľkou Nevilla Longbottoma?

Potom tam bolo to s Voldemortom. Chcel by teraz od nejakého dievčaťa žiadať aby bola jeho dievča? Pozrel sa na Katie, ktorá práve strihala ružový ker. Vystavujem Katie riziku vždy keď sme spolu vonku?

To popoludnie bol zabraný do práce a nahnevaný sám na seba za to, že niekedy veril Dracovi Malfoyovi. Myslel si, že verí chlapcovi, ktorý bol jeho najlepší priateľ v jeho druhom živote. Teraz, keď sa nad tým Harry zamyslel, si spomenul, že Draco Malfoy v druhom živote urobil niečo podobné. Technicky bol tá istá osoba. Bol zapletený s mnohými dievčatami predtým ako priznal svoje city k Jamie, a podľa neho, to tak cítil, aj keď spával s inými dievčatami. Problém bol... že sa zamiloval do dievčaťa o dva roky mladšieho ako bol on. A tak našiel spôsob ako „zabaviť“ sám seba, kým čakal než nedovŕši pätnásť. Teraz si Harry spomenul, že keď na pätnáste narodeniny išli Jamie s Dracom spať, mohol to s ňou robiť ak by nebola taká smutná z toho, že jej brat zabil jej mamu. Už nemohol čakať, zahundral si pre seba. Presne ako pri  pätnástich narodeninách Ginny.

Hádzal hnoj na kvetinový záhon a nahnevane sa mračil. Prečo mu takéto správanie nepripadalo hanebné, keď sa priatelil s Dracom Malfoyom celé roky? Dospel až k tomu, že si jednoducho zvykol na Malfoyove neobyčajné odôvodnenia? Nemusel sa presvedčovať o tom, že obaja chlapci sú jedna a tá istá osoba... bolo viac ako jasné, že boli. Teraz mal o svojom najlepšom priateľovi z jeho druhého života oveľa nižšiu mienku. V posledných rokoch sa naučil dôverovať názorom na ľudí Severusovi Snapeovi a spomenul si na reakciu svojho nevlastného otca, keď zistil, že Draco Malfoy bol priateľ Jamie...

Neskôr v ten deň, keď umývali riad vo veľkom dome, používajúc dve hlboké umývadlá, sa s ním chcel Draco Malfoy znovu porozprávať. „Počúvaj Harry... ak by som už viac nič nemal s Felice... povieš to Ginny? Myslím tým... nikdy si nespravil nič, čo by si potom ľutoval?

 

Pozn.

* (v sexuologickom zmysle slova osoba, ktorá sa vzrušuje viac pohľadom na sexuálne konanie ako jeho vykonávaním)

 

TU TO MUSÍM ROZDELIŤ kvôli správnemu jazyku pri prehrávaní.