Preklady fanfiction Harryho Pottera

10. kapitola

„Hermiona, máš ešte tie zápalky?“ Dracov hlas sa ozval z tmy kdesi vedľa nej.

„Mala som, ale odložila som ich, keď sme prišli.“ Snažila sa spomenúť si, z ktorej strany je vchod do tajnej chodby, ale v čiernej tme sa to nedalo zistiť, všetko bolo naopak.

„Nič nevidím!“ povedal Harry. „Kto je to?“

„To je moja ruka, ktorú sa snažíš hladiť, Potter. Ak ťa to zaujíma, tak na toto ja nie som.“

Harry ruku rýchlo stiahol a bol rád, že Draco nevidí jeho červenajúcu sa tvár. „Aj keby si 'na to bol', nie si môj typ, Malfoy.“

„A aký typ to je, Potter? Malý a hlúpy s írskym prízvukom? Mňa mamka prvýkrát vyfajčila práve tam, keď sme boli na návšteve Blarney Stone, a potom ma rovno vzala domov a uvarila mi zemiakovú polievku! Neskôr sme išli loviť leprikónov, aby sme ich obťažovali.“ Draco napodobnil veľmi dobrý írsky prízvuk. „Finnigan! Fuj! Na čo si myslel, Pottere?“

„Na tvojom mieste by som držal hubu, Malfoy,“ upozornil ho Harry. „Mám zbraň, pamätáš?“

„Je to hrozba, Potter?“

„Mohli by ste sa vy dvaja prestať hádať?“ zasiahla Ginny. „Toto nie je ani čas, ani miesto na hádky!“ Prižmúrila oči do tmy. „Hermiona môžeš skúsiť nájsť tie zápalky?“

Hermiona natiahla ruky pred seba, otočila sa smerom, ktorým podľa nej mala ísť, a pomaly kráčala dopredu. „Au!“ povedala, keď narazila do kusu nábytku a narazila si prst na nohe. Urobila niekoľko malých krôčikov vpred, nestretla žiadnu prekážku, a tak pokračovala v ceste. „Myslím, že viem, kam idem. Ak sa nemýlim...“ Na niečom sa pošmykla a zrútila sa na zem, pričom jej zadná časť hlavy s odporným hrmotom udrela o tvrdú podlahu.

„Hermiona?“ ozval sa Draco. „Si v poriadku? Kde, dočerta, si?“ spýtal sa a v tme sa snažil nahmatať cestu k miestu, kde si myslel, že je. „Kiežby môj zasraný prútik fungoval!“ hneval sa. „Blbý zasraný Blaise a jeho blbé zasrané úžasné nápady! Nemôžem uveriť, že nám znefunkčnil naše prútiky!“ Prešiel ešte niekoľko krokov dopredu. „Hermiona? Odpovedz mi, do čerta!“

Jeho noha narazila na niečo pevné a on sa zohol. Srdce mu zúrivo búšilo v hrudi. Mal šialený pocit, že toto je mŕtvola, a NECHCEL vložiť ruky do Blaiseovho vytekajúceho mozgu.

„Našiel si ju?“ Ginnin hlas sa vznášal z tmy kdesi nablízku.

„Niečo som našiel,“ povedal a natiahol trasúcu sa ruku. Očakával, že pod prstami ucíti zakrvavené prestieradlo, a uľavilo sa mu, keď namiesto toho nahmatal Hermioninu košieľku. „To je ona,“ povedal. „Hermiona?“ Zľahka ňou potriasol. „Myslím, že sa pošmykla na krvi a udrela si hlavu, pretože sa nehýbe.“

„Dýcha?“ spýtal sa Harry, v jeho hlase bola viditeľná panika.

Draco sklonil hlavu a priložil jej ucho k hrudi. Takmer sa rozplakal od radosti, keď počul, ako jej bije srdce, a cítil, ako sa plytko nadýchla. Nahmatal si cestu k jej tvári a jemne ju pobozkal na pery. „Je nažive.“ Položil jej ruky pod krk a nohy a zdvihol ju. „Musíme sa odtiaľto dostať,“ povedal.

Zrazu sa ozval desivý krik a zvuk rozbíjajúceho sa skla.

„To je Pansy!“ Draco povedal.

Všetci sa otočili k tomu zvuku a v strachu sa chytili jeden druhého.

****

„Nenávidím tmu!“ Pansy sa roztriasla a chytila Nevilla za ruku tak silno, až mu prerušila krvný obeh. „Ty nie?“

„Zabudla si, s kým sa rozprávaš? Ja sa bojím všetkého, nepamätáš?“ Neville sa triasol vo svojich papučiach. Očividne bol zabitý niekto iný a bolo viac než pravdepodobné, že ten vrah bol pravdepodobne stále v tejto miestnosti s nimi. Bol na smrť vystrašený, ale vedel, že musí Pansy chrániť. Už predtým dokázal odvážne veci, však?

„Čo budeme robiť?“ spýtala sa.

Na chvíľu sa zamyslel. „Dvere sú stále otvorené. Môžeme sa tam prešmátrať a potom, keď vyjdeme na chodbu, môžeme nájsť ostatných... Alebo by sme sa možno mali vrátiť tajnou chodbou?“

„Do tej tajnej chodby už nikdy nepôjdem! Sú tam krysy!“

„No tu je prekliaty vrah, Pansy!“ nahnevane zašepkal. „Vyber si, čo chceš.“

„Vyjdime na chodbu a potom môžeme ísť tadiaľ,“ povedala prosebným hlasom. „Vrah sa pravdepodobne skrýva v tajnej chodbe a čaká, aby nám odrezal hlavu alebo niečo podobné.“

Neville si pomyslel, že má pravdu. Vraha počuli len chvíľu predtým, ako vošli do miestnosti. Kam zmizol on alebo ona? Jedinou pravdepodobnou odpoveďou bola tajná chodba. „Máš pravdu, poďme von dverami.“

Podarilo sa im dostať sa k stene a začali si hľadať cestu k dverám. Jediným zvukom bol ich dych a búšenie krvi v ušiach. Ich prsty a ruky sa obtierali o obrazy a police a Pansy si práve ohmatávala obrovské hladké zrkadlo, keď ju Neville zastavil v jej pohybe.

„Počkaj!“ zašepkal a rukou zadržal Pansy. „Nepočuješ niečo?“

Pansy sa snažila sústrediť. „Nepočujem nič.“

„Možno sa mi to len zdalo,“ povedal Neville a modlil sa, aby mal pravdu.

Urobili ešte niekoľko šuchtavých krokov a potom zastali. Tentoraz sa nedalo pomýliť, do miestnosti určite niekto alebo niečo vošlo. Počuli jeho kroky a ťažké dýchanie.

„Čo je to?“ zapišťala Pansy a jej hlas sa pohyboval na hranici hystérie.

„Neviem,“ povedal Neville. „Pšššt. Buď ticho a snaž sa nehýbať.“ Pridržal ju pri stene. Zvuk sa priblížil a Nevillovi sa zrýchlilo srdce. Vedel, že bude musieť niečo urobiť - ale čo?

Vošlo to do izby a Pansy aj Neville pevne zavreli oči a snažili sa nehýbať. Pansy, ktorej po tvári skĺzli slzy strachu, zvierala Nevillovu ruku ako vo zveráku. Ozval sa zvuk, akoby niečo spadlo, a potom jej druhú ruku, ktorá zvierala nočnú košieľku, zrazu niekto oblizol.

Od šoku a strachu vyskočila a zakričala z plných pľúc. To, čo to bolo, na ňu skočilo a ona odletela do steny. Narazila na zrkadlo a zrazila ho na zem, kde sa rozbilo a zasypalo ich črepinami rozbitého skla. Ozvalo sa kňučanie a votrelec utiekol z miestnosti.

„Nechcem zomrieť! Ja nechcem zomrieeeeeeeť!“ kričala stále dokola.

Neville ju chytil a priložil jej ruku na ústa v snahe umlčať ju. Krútila sa a kopala, snažila sa mu zahryznúť do ruky.

„Upokoj sa, Pansy!“ povedal. „Je to len pes!“

Ešte chvíľu sa bránila a potom ochabla. Neville pomaly stiahol ruku a Pansy sa rozplakala a vrhla sa mu na hruď.

****

„Bože môj! Myslíte si, že ju niekto zavraždil?“ spýtala sa Ginny.

„Môžeme len dúfať,“ povedal Draco sarkasticky.

„Ako to môžeš povedať?“ zareagoval znechutene Harry. „Je to matka tvojho dieťaťa!“

„Som si celkom istý, že Scorpius nie je moje dieťa, ale človek nikdy nevie. Keď je jeho matka taká štetka, môže byť kohokoľvek.“

„Tak už sklapni, dobre?“ povedala Ginny. „Musíme jej pomôcť!“

Ozval sa ďalší krik, potom nastalo ticho a na ich počudovanie sa o chvíľu neskôr v tajnej chodbe objavilo svetlo.

„Kto si myslíš, že to je?“ spýtala sa Ginny, keď v tme našla Harryho a schovala sa za neho.

„To neviem, ale budem na nich pripravený.“ Vytiahol zbraň a zdvihol ju. Odcvakol poistku a namieril ju k približujúcemu sa svetlu.

****

„Pes?“ spýtala sa Pansy a utrela si slzy z očí. Začala sa smiať.

„Pes,“ povedal Neville a smial sa spolu s ňou.

Pansy sa pohla z Nevillovho objatia a nohou do niečoho kopla, čím sa to niečo trochu šmýkalo po podlahe. „Znelo to, akoby ten pes niečo upustil tesne predtým, ako ma oblizol?“

Neville si nevedel spomenúť.

„Som si istá, že som počula, ako niečo spadlo na zem.“ Kľakla si na ruky a kolená a plazila sa k predmetu, do ktorého práve kopla. „Čo je to?“ spýtala sa, zdvihla predmet a stlačila tlačidlo na boku.

Miestnosť sa zrazu rozsvietila.

„Baterka!“ nadšene oznámil Neville. „Také som už videl na obrázkoch!“

Pansy otočila svetlo tak, aby jej blikalo priamo do očí. „Trochu jasné, nemyslíš?“ spýtala sa, opäť dočasne oslepená.

Neville sa zasmial, rád za to, že Pansy rozbila zrkadlo a práve teraz sa nemohla vidieť. Maskara jej stekala po tvári a teraz z nej boli zaschnuté čierne prúdy. Jasne červený rúž mala rozmazaný po ľavej strane tváre a vlasy mala prinajmenšom rozstrapatené.

„Prečo sa smeješ?“ spýtala sa a podozrievavo prižmúrila oči. Posvietila mu baterkou do tváre. „Nevidím nič...“ Zahliadla sa v rozbitej črepine zrkadla na podlahe. „Ach! Vyzerám ako smrť!“ Pustila baterku a tá sa skotúľala k Nevillovým nohám.

„Máš čas upraviť si mejkap neskôr,“ povedal a zdvihol ju. Prevrátil očami, keď sa Pansy snažila dostať čierne linky z tváre pomocou pľuvaním nasiaknutého lemu nočnej košieľky. „Poďme. Musíme sa vrátiť k ostatným.“ Pristúpil k nej a prudko ju strhol z podlahy. „Ak si náhodou zabudla, Pansy, láska moja, na slobode je stále vrah, ktorému môže byť jedno, či máš správne nalíčené tie prekliate očné linky!“

„Ty vieš byť taký kretén, Longbottom!“ odsekla Pansy. „Nechcem, aby ma ostatní videli takto!“

„Je tma, ty idiotka! Nemôžu ťa vidieť! Len si nesvieť a potom nebude šanca, že ťa uvidia, ako vyzeráš ako klaun Piškót!“

„Ako sa opovažuješ! Nemôžeš ma takto urážať!“

„Áno, môžem, a teraz si pohni svojím namysleným zadkom do tej tajnej chodby!“ Chytil ju za ruku a strčil do tunela. „Budem hneď za tebou.“

Pansy sa zbavila jeho bolestivého zovretia. „Keď sa z nej dostaneme von, Longbottom, už nikdy ťa nechcem vidieť!“

„To mi vyhovuje.“

Pomaly kráčali priechodom, potkany a škodcovia odbiehali preč od svetla. Neville musel Pansy viackrát prinútiť, aby išla ďalej. Zakňučala zakaždým, keď zbadala pavúka, a raz odmietla vykročiť cez kaluž, pretože by to mohlo byť nehygienické. Stávala sa z nej kráľovská osina v zadku a on sa teraz čudoval, čo na nej kedy videl.

Konečne uvideli koniec chodby a zrýchlili tempo, radi, že sú opäť v bezpečí.

****

Harry mieril presne. Bol „sústredený“, ako sa hovorí. Nevidel nič okrem toho svetla - nepočul nič okrem svojho pokojného dychu. Bol pripravený brániť svojich priateľov pred všetkým, čo sa k nim blížilo.

„Blíži sa to!“ znepokojene sa ozvala Ginny.

„Kurva, strieľaj!“ zakričal Draco.

Harry stlačil spúšť.