Preklady fanfiction Harryho Pottera

Zaskočení

Keď sa Jamesovi vrátil hlas, bez meškania všetkých informoval, čo si myslí o Alici Longbottomovej. Scorpius si nemohol pomôcť, ale domnieval sa, že Alica bola vo svojom konaní aspoň čiastočne oprávnená a že James by urobil lepšie, keby o tom mlčal, pretože po obviňovaní Alice chcel každý vedieť, čo presne Jamesovi urobila. James potom spravidla vysvetľoval, že to je súkromná záležitosť. Scorpius si tiež nemohol nevšimnúť, že táto odpoveď nielenže spustila divoké klebety práve o tom, čo Alica urobila, ale že Alici na chodbách mnohí gratulovali. Dosť pochyboval, že práve o takýto efekt sa James usiloval.

V utorok popoludní sa do klebiet dostal aj oslí aspekt kúzla. Scorpius počul, ako sa Cassandra Tulleyová pýta Rosie, či Alica skutočne dala Jamesovi osliu hlavu.

Skôr než to Rosie stihla poprieť, Mike Creevey dodal: „Počul som, že mu dala aj chvost!“

„No obaja ste počuli zle,“ odsekol James.

„Tak prečo nám nepovieš, čo sa naozaj stalo?“ spýtala sa Shannon Finniganová.

„Pretože je to len medzi mnou a Alice,“ odvetil James.

Shannon zdvihla obočie. „No, predpokladám, že to potom musí byť ešte horšie ako ktorýkoľvek z týchto odhadov.“ 

„Prečo im jednoducho nepovieš pravdu a neskončíš s tým?“ Fred pokojne navrhol Jamesovi.

„Pretože je to trápne,“ odpovedal James medzi zubami. Trochu hlasnejšie dodal: „Nenávidím tú hlúpu Alicu Longbottomovú, môžete uveriť, že ma do tohto dostala?“

„Úprimne, James! Nikto by sa nedozvedel, že sa niečo stalo, keby si držal hubu,“ odpovedala Rosie. „Bol si drzý a možno to Alica prehnala, ale je to tvoja vlastná hlúpa chyba, že všetci vedia, že sa niečo stalo.“

James, ktorý nebol zvyknutý na to, že má pošramotenú pýchu, odišiel rozčúlený. Rosie prevrátila očami. „Stále je to jeho vlastná hlúpa chyba.“

Scorpius sa pozrel za Jamesom. „Asi by urobil lepšie, keby všetkým povedal pravdu, o týždeň to už nikoho nebude zaujímať, dovtedy budú mať o čom klebetiť.“

„Áno,“ súhlasil Albus. Vzdychol si. „Budúci týždeň budú pravdepodobne všetci opäť hovoriť o tom, aký si zlý.“

Scorpius prikývol. „Hádam, že si to radšej užijem, kým môžem.“ Precvičil si svoj najzlomyseľnejší úsmev. „Tak čo to počúvam o tom, ako Alica premenila Jamesa na stepujúcu okrídlenú opicu a potom mu dala oslie uši?“

Rosie sa väčšinu cesty na hodinu obrany chichotala, ale po vstupe do triedy zvážnela. Zdalo sa, že sa nikto neteší na vyhliadku pokúsiť sa odzbrojiť vyslúžilého aurora, najmä pred svojimi rovesníkmi.

Profesor Proudfoot hlasno zapraskal kĺbmi prstov. Ukázalo sa, že je to účinnejšie ako jednoducho vyzvať triedu, aby sa utíšila.

„Ako si určite všetci pamätáte, dnes sa budete cvičiť v odzbrojovaní. Namierim na vás neškodné kúzlo a vašou úlohou bude odzbrojiť ma. Budete mať tri pokusy, aby ste to urobili správne. Ak sa vám kúzlo nepodarí správne vykonať, na ďalšiu hodinu budem očakávať esej na túto tému. Hlási sa niekto dobrovoľne?“ spýtal sa nenútene.

Trieda bola ticho. Scorpius mal skôr pocit, že na to, aby bol dobrovoľníkom, bol na minulej hodine dosť odvážny. Určite nechcel byť prvým človekom, ktorý si pred všetkými  to zaklínadlo vyskúša. Čo ak ho neurobí správne? A ešte horšie, čo ak by išiel prvý, neurobil ho správne a potom by to zvládli všetci ostatní? Pri tejto nepríjemnej myšlienke sa trochu zamrvil na sedadle.

Rosie vyzerala ešte nervóznejšie ako Scorpius. Naklonila sa k nemu a zúfalo mu pošepkala: „Zopakuj mi ešte raz, ako sa robí ten pohyb s prútikom?“

„Ach, ďakujem, že ste sa prihlásili, slečna Weasleyová,“ ozval sa profesor Proudfoot. „Na mojich hodinách nedovoľujem rozprávať.“

Tá trocha farby, ktorá zostala v Rosiinej tvári, sa vytratila. Zahryzla si do pery a Scorpius si myslel, že sa rozplače. Všimol si, že sa jej trasú aj ruky, a bez rozmýšľania vstal.

„Je to moja chyba, pane. Položil som jej otázku a ona na ňu len odpovedala, ja pôjdem prvý.“

Profesor Proudfoot vrhol na Scorpiusa prísny pohľad. On aj Scorpius vedeli, že je to lož. Po chvíli Proudfoot odpovedal: „Dobre. Pán Malfoy, pôjdete prvý. Nabudúce to bude po škole.“

Scorpius zalapal po dychu a vykročil dopredu triedy, bolestne si uvedomujúc, že sa naňho upierajú všetky oči. Keď prechádzal okolo Bernarda, počul, ako niečo potichu hovorí, a Adamovo odpovedajúce zachichotanie.

„Pán Smith a pán Jones, nepochopili ste, čo som povedal o zákaze rozprávania na mojej hodine, alebo ste sa len mylne domnievali, že moje pravidlá sa na takých, ako ste vy, nevzťahujú?“ spýtal sa prísne Proudfoot.

V tej chvíli sa Scorpius dostal do prednej časti miestnosti a mohol sa otočiť, aby videl vystrašené tváre Bernarda a Adama, ktorí nesúvisle mrmlali.

„Odporúčam vám, aby ste obaja dávali pozor, pretože budete nasledovať pána Malfoya,“ dodal Proudfoot.

Potom Scorpiusovi úsečne prikývol. „Na tri.“

Scorpius zalapal po dychu a prikývol.

„Jedna...“

Po miliónty raz si pre seba odrecitoval zaklínadlo.

„Dva...“

Scorpius na zlomok sekundy zdvihol zrak a uvidel Rosie, ako silno stíska prútik, až hrozilo, že sa pravdepodobne zlomí. Zdalo sa, že ona aj Albus robia všetko pre to, aby ho mlčky povzbudili.

„Tri! Rictusempra!“

„Expelliarmus!“

Scorpius vždy neznášal, že bol taký šteklivý. Len pár sekúnd sa smial na podlahe, kým Proudfoot zrušil zaklínadlo a ponúkol mu ruku.

„Dobrý prvý pokus, ale na chvíľku ste zaváhali. V skutočnom svete vás to môže stáť život. Určite som však cítil šklbnutie v zápästí. Ste pripravený skúsiť to znova, pán Malfoy?“

Scorpius prikývol. Nebol si istý, či to bolo tým kúzlom, alebo miernou pochvalou od svojho učiteľa, ale cítil, že ho opúšťa značná časť napätia. Aj keby sa ešte dva razy pomýlil, išiel prvý, bol blízko, kamaráti ho podporovali a esej nebol koniec sveta.

„Na tri. Raz... dva... tri!“

„Expelliarmus!“

„Petrificus Totalus!“

Tentoraz prútik vyletel Proudfootovi z ruky a pristál niekde medzi nimi. „Výborne! Päť bodov pre Chrabromil! Môžete sa vrátiť na svoje miesto, pán Malfoy. Ďalší!“

Bernard vyzeral dosť neduživo, keď prechádzal okolo Scorpiusa, aby sa dostal na rad pred triedou. Scorpius si zatiaľ sadol medzi Albusa a Rosie. Albus mu už ukázal zdvihnutý palec, len čo prútik opustil Proudfootovu ruku, a teraz sa usmieval od ucha k uchu. Rosie sa stále tvárila vystrašene, že na ňu príde rad, ale keď si sadol, stisla mu ruku. Ešte stále bola očividne príliš vystrašená na to, aby riskovala ďalšie rozprávanie v triede.

Bernardovi sa zaklínadlo podarilo na tretí pokus. Scorpius sa cítil mierne samoľúbo nad tým, že to Bernardovi trvalo tri pokusy, a nemohol si pomôcť, ale bol rád, že Bernard nedostal ani žiadne body. Ako bonus navyše mohol sledovať, ako Bernard aj Adam robia akýsi čardáš po tom, čo na nich použil Tarantallegra. Scorpius si v duchu poznamenal, že si v ten večer pozrie pohyb prútikom, zdal sa mu celkom účinný. Túto myšlienku prerušilo radostné zistenie, že Adam kúzlo vôbec poriadne nezvládol a ako prvý dostal esej. Scorpius si začínal myslieť, že hodiny obrany budú čoskoro jeho najobľúbenejšími, snáď okrem herbológie. Dúfal, že Adamov neúspech pomôže Rosie trochu sa uvoľniť; aspoň teraz, aj keď to neurobí správne, nebude prvá, kto to pokazil.

Shannon Finniganovej sa to podarilo na prvý pokus a získala päť bodov. Cassandra Tulleyová bola ďalšia, ktorá bude musieť napísať esej. Mike Creevey to zvládol na druhý pokus, rovnako ako Albus. Scorpius ho blahoželaním potľapkal po chrbte; nemohol si však nevšimnúť, že Albus sa netvári veľmi šťastne.

„Slečna Weasleyová, ste na rade,“ zvolal Proudfoot.

Scorpius rýchlo stisol Rossine rameno a zamrmlal: „Veľa šťastia!“ Pre jej dobro dúfal, že sa jej bude dariť. Albus jej tiež držal palce.

„Raz... dva... tri! Rictusempra!“

„Ex-expelliarmus!“ vypískla Rosie.

Čoskoro sa však v dôsledku šteklivého kúzla chichotala. „Váš pohyb prútikom bol perfektný, ale musíte si dávať väčší pozor na výslovnosť, slečna Weasleyová.“

Rosie prikývla, tvár mala červenú ako vlasy.

Profesor Proudfoot sa usmial. „Koniec koncov, stačí zopár nevhodných slabík a namiesto toho, aby mi prútik vyletel z ruky, môžem skončiť s hlavou paviána. Predpokladám, že by sa to stále dalo považovať za účinný obranný manéver, ja by som však radšej zostal pri odzbrojení.“

Rosie sa na oplátku zmohla len na malý úsmev, ale zdalo sa, že sa svojho učiteľa bojí oveľa menej.

„Na tri. Raz... dva... tri! Locomotor Mortis!“

„Expelliarmus!“

Na Scorpiusovo zdesenie zostal prútik v Proudfootovej ruke.

„Vaša výslovnosť bola tentoraz oveľa lepšia a cítil som ťah. Tak ešte jeden pokus: jedna... dva... tri!“

„Expelliarmus!“

„Petrificus Totalus!“

Scorpius si s úľavou vydýchol, keď sa Proudfootov prútik vzniesol cez celú miestnosť. Rosie sa pozitívne rozžiarila, keď sa vrátila na svoje miesto. Len čo sa hodina skončila, Scorpius sa ocitol v objatí.

„Ďakujem ti veľmi pekne! Nemal si kvôli mne klamať, ale som ti veľmi vďačná, že si to urobil, a keby si mi nepomohol s cvičením, vôbec by som to kúzlo nezvládla a jednoducho... no, ďakujem ti.“

Scorpius sa dosť rozpačito usmial, keď ho Rosie pustila. „Na to sú predsa priatelia, nie?“

„Napriek tomu som ti chcela povedať 'ďakujem'. Bolo to od teba strašne odvážne, že si išiel prvý.“

„Naozaj o nič nejde,“ odpovedal Scorpius a začal sa cítiť trápne.

„Má pravdu, bolo to dosť odvážne,“ súhlasil Albus a potľapkal Scorpiusa po pleci.

Ten sa v odpovedi usmial a prevrátil očami. „Nabudúce mi budeš tvrdiť, že triediaci klobúk vedel, čo robí.“

Scorpius si nemohol pomôcť, ale mal pocit, že Albusov úsmev nevyzerá celkom úprimne. Rozhodol sa, že sa ho na to opýta neskôr, keď sa vrátia do spálne. Zatiaľ si užíval nenávistné pohľady, ktoré dostával od Bernarda a Adama, keď počuli Rosinu a Albusovu chválu.

****

V piatok zavčasu popoludní si Scorpius našiel čas, aby napísal rodičom.

Drahá mama a otec,

Na Rokforte sa mi veľmi páči! Profesor Longbottom a profesor Proudfoot sú naozaj super! Na hodine transfigurácie som si spálil polovicu obočia, ale na hodine obrany sa mi darilo. Dokonca som dostal body!

Rosie a Albus sú moji najlepší priatelia. Minulý týždeň sme boli v kuchyni (nebojte sa, profesor Longbottom tak trochu povedal, že je to v poriadku). Išli sme s Albusovým bratom Jamesom a ich bratrancom Fredom. Keď sme tam boli, James sa pohádal s Alicou Longbottomovou a ona naňho použila naozaj super kúzlo. Páči sa mi, zdá sa mi naozaj milá. Jej otec je profesor Longbottom a mama Luna Longbottomová! Dúfam, že sa s jej mamou stretnem ešte tento rok, keď navštívi Rokfort! Priniesol som si svoj výtlačok jej knihy a poprosím ju, aby mi ju podpísala! Každopádne, všetci stále hovoria o hádke Jamesa a Alice, takže sa zdá, že o mne už nikto nehovorí, čo je pre zmenu naozaj príjemné.

Chcel som sa spýtať, či by ste ma nemohli naučiť kúzlo, aké použila Alica, keď prídem nabudúce domov. Budúci týždeň sú hodiny lietania, pôjdem tam, aj keď ste ma to už naučili, pretože tento rok nebudem mať veľa iných príležitostí zalietať si. Na budúci rok by som sa chcel pokúsiť o vstup do metlobalového tímu. James aj Fred idú už tento rok, veľmi chcú byť odrážačmi, ale je tam voľné miesto len pre stíhača a strážcu. Dnes popoludní pôjdu trénovať, zatiaľ čo Albus, Rosie a ja pôjdeme na čaj k profesorovi Hagridovi. Hovoril, že nám možno dovolí vidieť aj hipogrify! Už sa neviem dočkať!

S láskou

Scorpius

„Ponáhľaj sa, Scorpius,“ naliehal Albus netrpezlivo.

„Len sekundu,“ odvetil, pričom si dával pozor, že posledné slová svojho listu skryl, aby Albus nevidel, že napísal 'S láskou'.

„Máme predsa dosť času,“ podotkla Rosie.

Albus pokrčil plecami. „Áno, ale je piatok a od utorka sme neboli vonku. Ak odídeme skôr, môžeme chvíľu hádzať kamene do jazera.“

Scorpius starostlivo zapečatil svoj list. „Môžeme sa najprv zastaviť v soviarni?“

„Myslím, že to nebudeme potrebovať. Nie je to pri okne Merlin?“ spýtala sa Rosie a ukázala na veľké okno spoločenskej miestnosti, kde s očakávaním čakala malá sova.

Scorpius sa rozžiaril. „Áno, pri raňajkách som mu povedal, že po obede budem mať preňho list. Je to strašne šikovná sova,“ dodal s láskou.

Merlin pri pochvale potešene zahúkal, kým odletel s listom, a potom sa traja kamaráti vydali k jazeru. Cestou minuli Jamesa a Freda, ktorí mali namierené na metlobalové ihrisko, aby si pred konkurzom zatrénovali. Arthur už bol stíhačom a súhlasil, že im dá niekoľko rád.

Scorpiusovi sa zdalo, že je ideálny deň na lietanie. Veľmi si želal, aby si mohol so sebou na Rokfort vziať metlu. Prváci museli používať školské metly až do druhého ročníka. Zdalo sa mu to ako hlúpe pravidlo, ale otec mu vysvetlil, že je to preto, lebo veľa prvákov, ktorí nevedia lietať, sa v noci stratí. Okrem toho bol Zakázaný les nebezpečným miestom na stratenie sa, najmä po zotmení. Scorpius sa pri tej predstave mimovoľne zachvel, napriek teplému septembrovému dňu. Táto myšlienka sa rýchlo rozplynula, keď počul hlasné šplechnutie nasledované piskotom; Albus práve hodil do jazera veľký kameň a podarilo sa mu pritom postriekať Rosie. O niekoľko minút sa už všetci traja smiali a špliechali na seba.

„Čo budeme robiť teraz? Všetci sme premočení!“ zvolal so smiechom Scorpius.

„Neboj sa, Hagrid nás osuší,“ odpovedal Albus a poslal Scorpiusovým smerom ďalšiu vlnu vody.

„Mali by sme ísť,“ ozvala sa Rosie. „Povedali sme mu, že tam budeme o pätnásť minút.“ 

Kvapkajúca trojica kráčala k Hagridovej chate a veselo sa rozprávala. Keď Rosie prvá zdvihla zrak a vykríkla, Scorpius si myslel, že sa James a Fred rozhodli urobiť si z nich žart. Rýchlo si však uvedomil, že na metlách sedia traja zamaskovaní ľudia a všetci sú oveľa väčší ako Fred alebo James.

„Stupefy!“ zareval jeden z nich.

Scorpius sa vyhol prúdu červeného svetla, keď Rosie opäť zakričala. Šmátral po prútiku a snažil sa ho vytiahnuť z mokrých šiat; zdalo sa, že aj Albus má problém nájsť svoj prútik. Rosie vytiahla ten svoj a zakričala: „Expelliarmus!“

Prútik vyletel prvému mužovi z ruky, ale Rosie sledovala skôr let prútika než ich útočníkov.

„Petrificus Totalus!“ zareval ďalší muž na metle, tvár mal skrytú za maskou.

Rosie zamrzol na tvári výraz triumfu nad tým, že správne použila zaklínadlo. Celé telo jej stuhlo, keď naďalej pevne zvierala vlastný prútik.

„Nie!“ zakričal Albus a snažil sa chytiť spadnutý prútik.

Keď Scorpius konečne oslobodil svoj prútik, zmohol sa len na to, aby ho zdvihol a zakričal: „Expelliarmus!“

Ďalší prútik ich útočníkov vyletel vysoko do vzduchu, ale keď sa tak stalo, muž sa zniesol nízko a schmatol Rosie. Na Scorpiusovo a Albusovo zdesenie s ňou traja muži odleteli a odniesli ju nad Zakázaný les.

Rosie bola preč.