Preklady fanfiction Harryho Pottera

23. kapitola

Som pripravený riskovať

Pansy sa priblížila k Dracovi a skúsene cinkla pohárom tequily o jeho fľašu s ohnivou whisky, než ju skúsene vypila. „Tú istú otázku by som mala položiť aj ja tebe. Čo tu robíš? Nemal by si už byť doma v Grangerovej malej mudlovskej chatrči?“ Usmiala sa naňho, čo Draca ešte viac rozzúrilo.

„Ako vidíš, nemám chuť sa teraz s niekým rozprávať, Pansy. Takže mi, prosím, preukáž tú láskavosť a skús sa chvíľu starať o svoje veci,“ odvetil odmietavým tónom a vstal, aby odišiel.

„Pohádal si sa s Grangerovou, však?“ naznačila nevzrušene Pansy, čo ho prinútilo zastaviť sa, ale neobťažoval sa otočiť.

„Nepožiadal som ťa práve, aby si sa starala o svoje veci?“ zavrčal.

„V tom prípade mám pravdu,“ prikývla Pansy, zatiaľ čo prešla pred neho, aby sa mu opäť postavila tvárou v tvár. Bez okolkov mu položila ruky na plecia, akoby to bola tá najnormálnejšia vec na svete.

„Stále si tá najotravnejšia ženská, akú som kedy zažil.“ Draco pokrútil hlavou, keď jej ruky nevrlo odstrčil z pliec.

„A ty si stále ten najmrzutejší chlap, akého som kedy zažila,“ uškrnula sa. „Zdá sa, že sa veci nezmenia, nech sa deje čokoľvek, čo? Čo by si povedal na to, keby som ti robila spoločnosť, kým budeš trucovať? Alebo možno... môžem všetko dať do poriadku? Ako za starých čias?“ Povedala to veľmi zvodným spôsobom, pričom mu pomaly krúžila prstom po hrudi.

Pred mesiacom by bol prisahal, že nad prijatím jej ponuky ani nezaváha. Pansy Parkinsonová naozaj nebola typicky ohromujúca, ale bola to príťažlivá žena. Mala štíhlu postavu a dievčensky rovné tmavé vlasy. Vlasy mala módne ostrihané nakrátko, o čom verila, že je to neobyčajne sexi vzhľad. Draco to považoval za veľmi zábavné, hoci pri sexe mu jej vlasy pripadali dosť nudné, pretože za ne nemohol ťahať tak, ako by chcel. Mal zvláštnu fascináciu na ženy s dlhými, kučeravými vlasmi. Bolo to smiešne, pretože rovné detské jemné vlasy mu vždy pripadali dokonalé, ale keď išlo o jeho ženy, mať kučeravé, nepoddajné vlasy ho rozhodne vzrušovalo.

Okrem toho sa s Pansy poznali už dávno. Nebola jeho prvá, pretože to sa stalo s nejakým dievčaťom z vyššieho ročníka, keď bol v tretiaku, hoci si už ani nepamätal, či sa jej vôbec spýtal na meno, pretože vtedy bol na akúkoľvek konverzáciu príliš opitý. Spomínal si, že boli v Rokville. Bolo to po prvý raz, čo mal skutočne slobodu prechádzať sa mieste mimo Rokfortu bez toho, aby mal so sebou otcových ľudí. Bol z toho tak neuveriteľne ohromený, že vypil takmer všetku whisky, ktorú dokázal stráviť. Len o chvíľu neskôr sa ocitol v tmavom kúte, kde si to rozdával s nejakým sexy dievčaťom.

Bolo mu jedno, kto to bol a čo sa mohlo stať potom. Bolo to bez akýchkoľvek záväzkov a dievča v tom bolo asi aj zbehlé, keďže vedelo, ako sa vyvoláva antikoncepčné kúzlo. Vtedy pochopil, že musí byť asi z vyššieho ročníka, keď má také skúsenosti a pozná to zaklínadlo. Na druhý deň ráno našiel lístok, v ktorom mu ďakovala za krásnu noc, a to bolo všetko.

Absencia akýchkoľvek následkov a rozkoš spôsobili, že odvtedy bol na tomto zážitku závislý. Iste, musel pretrpieť ukrutnú opicu a týždeň po škole za to, že sa v stanovenom čase nevrátil na Rokfort, ale to bolo všetko. Dokonca aj jeho otec ignoroval list od vedúceho fakulty a zdalo sa, že ho jeho vzbura trochu teší.

Začal chodiť s Pansy, pretože bola úplne prvá, ktorá mu venovala nadmernú pozornosť. Mal rád, keď sa dievčatá po ňom obzerali, a hádal, že Pansy v tomto smere vyhrala. Mohol sa jej spýtať na čokoľvek chcel a páčil sa mu pocit moci, ktorý mu poskytovala.

Spočiatku to bolo príjemné. Ukázalo sa, že Pansy tiež nebola neskúsená a prvýkrát ju dostal nejaký chalan z vyššieho ročníka, takže boli na rovnakej vlne. Začali na sebe navzájom experimentovať, zdokonaľovať svoje schopnosti, akoby sa pripravovali na budúce dobývanie. Aspoň Draco vedel, že áno, pretože vtedy už mal oči pre istú zakázanú brunetku, hoci to veľmi vadilo.

Pansy však zrazu chcela viac. Začala sa dožadovať, aby bola „exkluzívna“. Spočiatku mu to nevadilo, keďže si aj tak zvykol, že ju môže mať kdekoľvek a kedykoľvek; navyše ho už unavovalo jej nekonečné táranie o tom.

Neskôr však začal za jej chrbtom riskovať nejaké krajšie dievčatá. Dvakrát za mesiac bol dokonca svedkom mačacej bitky.

Pansy bola ten typ dievčaťa, ktoré impulzívne niečo chce a urobí čokoľvek, aby to vlastnilo. V istom momente sa v nej videl. Možno práve preto, aj keď ho na smrť rozčuľovala, s tým celé tie roky tak dajako žil.

Lenže práve predstava jej náklonnosti k nemu bola tým, prečo sa proti nej vymedzoval.

Vedel, že dievčatá ako ona, boli nebezpečné.

Človek musí byť rovnaký, aby ich spoznal; a on vedel, že s Pansy sú si takí podobní, že je to takmer, akoby bola jeho ženským náprotivkom.

A tento fakt ho prinútil k tomu, aby bol trochu opatrný, pokiaľ išlo o jej náklonnosť k nemu.

Dokonca sa jej podarilo dosiahnuť, že ju jeho matka zbožňovala. Pansy by preňho urobila čokoľvek a on vedel, že k nemu v istom momente naozaj prechovávala hlboké city.

Niektorí ľudia by ju možno videli ako tú mrchu, ktorá sa snaží vždy získať pozornosť, ale on vedel, že ju postupom času takou urobil on.

Plakala kvôli nemu, robila kvôli nemu hlúposti a keby musela, hrala by aj tú najnižšiu úlohu, len aby ho dostala.

Keby bolo všetko inak, mohol by o nej uvažovať.

Ale on jednoducho nemohol.

Pretože jeho srdce už bolo zadané.

„Radšej už pôjdem,“ ozval sa Draco ticho, keď sa obrátil na odchod, ignorujúc Pansyino náhle zjavné zovretie. Bol silnejší a vedel, že jej ruky nakoniec skĺznu preč, keď bude odchádzať.

„Ide o Olivera Wooda, však?“ prudko zvolala Pansy, skôr než stihol urobiť krok. „Videla som ich už spolu v jej butiku. Sú celkom milí, vieš; držia sa za ruky a tak. Stavím sa, že im to tak vyhovuje. Počula som, že sú spolu už roky a dokonca sa chystajú zasnúbiť.“ Pansy to povedala veľmi sebavedomo, akoby si o tom naozaj urobila prieskum a bol to spoľahlivý fakt.

„Minulosť nie je až taká dôležitá, Pansy. Niektoré veci sa zmenili,“ odpovedal Draco, hoci jeho hlas bol trochu neistý. Pripisoval to na vrub ohnivej whisky.

„Ale nemôžeš zmeniť fakt, že tvoja minulosť zostane vždy rovnaká. Grangerovej minulosť je príliš vzdialená od našej, Draco. Viem, čo cítiš, pretože som sama zažila tvoje obavy. Čistokrvné produkty ako my si nemôžu užívať svoju prítomnosť, pretože sme sa stali otrokmi svojej minulosti od chvíle, keď sme boli počatí. Sme spriaznené duše, a preto sa ma naozaj nemôžeš tak ľahko zbaviť. Tvoja matka mi vždy hovorila, že som ako tvoja sestra. Jediný rozdiel je v tom, že ja ťa milujem viac,“ povedala mu Pansy príliš asertívne, aby nestihol ustúpiť, kým ho držala.

„Ale ty vieš, že ja ťa nemilujem, Pansy,“ vzdychol si, zatiaľ čo jej opäť sňal ruky, tentoraz len jemnejšie.

„Nerozumiem ti!“ Pansy zrazu pohoršene zakričala, zatiaľ čo mu ruky odstrčila. „Predtým si mal veľa priateliek, ale nevadilo ti, že si sa vytrácal a spával so mnou. Čo sa, dočerta, stalo teraz? Je to preto, že si s tou klaďaskou Grangerovou? Ona sa to vôbec nedozvie, Draco! Sľubujem ti to,“ prosila a teraz sa naňho zúfalo pozerala. „Len mi... naozaj chýbaš, vieš?“ Stisla pery, keď sa zadívala k zemi.

„Pansy, tentoraz je to iné. Vždy si vedela, aký je náš stav. Nikdy nemôžeme byť viac ako...“

„A ty si vždy vedel, že mi to nevadí! Vždy som vedela, že nikdy nebudem tvoje číslo jedna, ale dokážem s tým žiť. Som pripravená podstúpiť toto riziko!“ Pansy sa nadýchla, zatiaľ čo vzdorovito zdvihla bradu.

„Niektoré veci sa jednoducho musia skončiť. Prosím, Pansy. Aspoň kvôli nášmu priateľstvu nechaj mňa a Hermionu na pokoji,“ odpovedal Draco, zatiaľ čo si prstami masíroval spánky.

„Si hlupák, vieš. Si taký hlupák, že si sa zbláznil do niekoho, komu na tebe ani dosť nezáleží. Prečo by si sa tu inak vôbec namáhal piť ako idiot, keď tvrdíš, ako veľmi si s ňou šťastný? Nakoniec ťa opustí, Draco. A ty si dosť hlúpy, keď s tým žiješ!“

„Vieš čo? Možno to urobí, možno nie, ale ja som popravde pripravený podstúpiť aj toto riziko,“ nadýchol sa a niečo si uvedomil, než konečne odišiel.

****

„V Dračom dare nie je. Kontaktoval som Narcissu a nie je ani v sídle. Počítam, že si šiel niekam na chvíľu vybiť svoju frustráciu. Ale ja ho poznám. Pravdepodobne sa poriadne opije, ale nakoniec sa vráti. Neboj sa, Hermiona,“ prehovoril Theo jemne a snažil sa zúfalú brunetku upokojiť.

„Je to moja chyba! Mala som mu všetko povedať. Len ma nikdy nenapadlo, že to vyústi až do tohto,“ plakala Hermiona, zatiaľ čo hystericky prechádzala sem a tam po obývačke. Ruky už mala veľmi začervenané od prílišného zvierania.

„Miona, prosím ťa, upokoj sa,“ povedala Ginny ustarostene, kým ju usmerňovala, aby si sadla na pohovku.

„Je to moja chyba. Oliver je teraz u Svätého Munga a Draco niekam odišiel! Nedokážem ho nájsť! Tak veľmi som mu ublížila,“ Hermiona sa teraz rozplakala Ginny na pleci. „Ak sa mu niečo stane, nikdy si to neodpustím!“

„Ale, ale. Nežiadal som ťa, aby si neplakala?“ Hermiona zvrtla hlavu a uvidela Draca, ako stojí pri dverách. Ani sa nestihol priblížiť, pretože Hermiona zrazu vyskočila a rozbehla sa k nemu, pričom ich oboch takmer zrazilo pred otvorené dvere.

„Draco! Je mi to tak ľúto! Veľmi som ti to chcela povedať, ale napadlo mi, že by to mohlo všetko zhoršiť, ale teraz viem, že som sa mýlila. Už to neurobím, Draco. Sľubujem, že ti všetko poviem a už nikdy pred tebou nebudem mať žiadne tajomstvá. Prosím, odpusť mi. Prosím, Draco,“ zúfalo a bezmocne mu plakala v náručí a Draco nemohol urobiť nič iné, len ju pobozkať na vlasy a pevne ju objímať.

„Ja viem,“ prikývol, zatiaľ čo ju jemne hladil po chrbte.

Nevedel prečo, ale všetok jeho hnev úplne opadol, keď ju videl plakať.

Na jej slzách alebo na tom, ako vyzerala, bolo jednoducho niečo, čo ho vždy dojalo.

Moc, ktorú nad ním mala, bola niekedy až oslepujúca. Odjakživa tam bola.

Zrazu chcel len to, aby prestala plakať.

Pred chvíľou bol neskutočne zranený a nahnevaný a tak veľmi sa to všetko snažil utopiť v alkohole.

Vôbec si neuvedomil, že jediné, čo potrebuje, je porozprávať sa s ňou, pozerať sa na ňu a sledovať, ako mu jej výraz môže niečo povedať.

Jediné, čo potreboval, bolo vedieť, že sa ho nebojí.

Že ho stále chce.

Že ho stále miluje.

„Miluješ ma?“ zašepkal, keď sa k nej jemne naklonil, aby sa ich čela dotýkali.

„Milujem ťa, Draco. Vždy ťa budem milovať,“ prikývla, pričom sa túžobne dotkla jeho líc a postavila sa na špičky, aby ponorila ich pery do nežného, ale dlhotrvajúceho bozku.

Keby sa ho spýtali, či by toto znova riziko podstúpil alebo nie...

Či by zvíťazil alebo prehral, vedel, že by ho podstúpil v každom prípade.

****

Draco prehltol a zachmúril sa, kým sa Hermionina ruka dotkla kľučky.

Každý pohyb akoby bol kľúčom k jeho potným žľazám.

Bolo to neznesiteľné.

„Miona,“ znelo to skomolene, ale bolo mu to jedno.

Jednoducho to nedokázal.

Bol Dracom Malfoyom, preboha.

A Draco Malfoy ešte nikdy neprosil nepriateľa o odpustenie.

Prečo jej, dočerta, musel včera večer sľúbiť, že to urobí?

Aha, presne tak.

Boli v posteli.

Nemala na sebe nič.

Dávali si kolo sexu na udobrenie.

Viac netreba hovoriť.

„Sľúbil si mi to, však?“ Hermiona sa naňho s nádejou usmiala svojimi laními očami a bezchybne vyrysovanými lícnymi kosťami.

Skvelé.

„I-iste,“ prikývol a znova sa nadýchol, snažil sa znieť blahosklonne, ale vôbec sa mu to nedarilo.

Keď vošli dovnútra, Oliver Wood bol zaneprázdnený ľahkým rozhovorom s liečiteľkou, akoby boli dlhoroční kamaráti.

Draco si všimol, že je chudší a bledší ako zvyčajne. Predpokladal, že si to včera pre svoje rozhorčenie nevšimol, ale jeho zmena bola akosi príliš viditeľná, aby ju mohol ignorovať.

Takisto mal stále nejaké modriny, ktoré mu včera spôsobil, ale vyzeral pokojne a veselo.

Mal pokojný úsmev a veselý tón v hlase, keď sa veselo zasmial na niečom, čo liečiteľka poznamenala.

Úprimne, reptá tento chlapík niekedy alebo sa sťažuje?

Draco sa zrazu nemohol neotočiť k Hermione a nevšimnúť si úsmev na jej tvári, keď bola svedkom tej priateľskej, šťastnej scény.

Na sekundu ho napadlo, či by aj on mohol byť niekedy taký.

Mať zlého súpera bola jedna vec, ale mať dobrého a milého bolo o tisícku ťažšie.

Z tejto myšlienky mu podvedome šklblo v ruke, čo prinútilo Hermionu, aby sa naňho pozrela, pretože sa práve držali.

Ona sa len usmiala a láskyplne mu ruku stisla späť.

Tento jednoduchý čin ho prinútil samoľúbo sa pousmiať.

Koho vlastne zaujímalo, že nedokáže byť taký milý a priateľský ako onen chlapík na nemocničnom lôžku?

Toto dievča získal on.

To je jediné, na čom skutočne záležalo.

„Ahoj, Herms,“ pozdravil ich Oliver s veselým úsmevom, keď sa liečiteľka ospravedlnila. „Dobré ráno, Malfoy,“ potom zdvorilo kývol na Draca.

Draco usúdil, že tento chlapík buď kandiduje na svätého, alebo je jednoducho blázon.

Práve včera ho do krvi zmlátil, čo bol dôvod, prečo bol teraz v nemocnici, ale on mu nedokázal vrátiť ani jediné opovrhnutie, a dokonca ho pozdravil.

Keby boli v opačnej situácii, pravdepodobne by si už najal celú bandu čarodejníkov, aby sa mu pomstili, alebo by ho aspoň nahlásil úradom, alebo by len požiadal Thea, aby z neho vymlátil dušu.

Oliver Wood však neurobil nič.

Hlúpy chlap.

„Ako sa teraz máš, Ollie?“ spýtala sa Hermiona, zatiaľ čo od Draca vzala košík s ovocím a jemne ho položila na stôl hneď vedľa postele.

„Mám sa dobre. Nerob si s tým starosti. Liečiteľka povedala, že zajtra môžem ísť celkom pokojne domov.“ Oliver jej úsmev opätoval.

Draco prevrátil očami.

Neznášal na ňom, ako bol takto príliš láskavý. Cítil sa vďaka tomu ešte viac vinný a zlý.

„Draco ti chce niečo povedať,“ vyslovila zrazu Hermiona, pričom svojho priateľa trochu postrčila.

„Čo?“ Draco sa neprítomne obzrel a potom si uvedomil, že musí čeliť svojej záhube.

Nabudúce si musí zapamätať, že sa počas udobrovacieho sexu musí trochu ovládať.

„Ja-ehm... Počúvaj, človeče. Chcem len povedať, že ja...“

Dobre.

Ako sa presne ospravedlniť nepriateľovi, ktorého ste deň predtým takmer zabili?

„Nemusíš sa stresovať, kamarát. Je to v poriadku. Myslím, že je to aj moja chyba. Jediné, čo chcem, je, aby bola Herms šťastná, a to s tebou očividne má. Veľmi sa ospravedlňujem, že som spôsobil problémy.“ Oliver sa naňho len usmial.

Možno bol tento chlapík predsa len na kandidátke svätých.

Aj keď si nemohol pomôcť, ale cítil sa trochu previnilo.

„To je v poriadku. Včera večer sme sa s Mione o všetkom porozprávali. A dobre, ja... ehm... ja som...“ Draco sa zastavil a chvíľu kašľal, že sa takmer zadusil. „Prepáč. Je mi to ľúto.“ Pokúsil sa usmiať, ale nakoniec sa zamračil.

No aspoň sa o to pokúsil, nie?

„Povedal som, že je to v poriadku.“ Oliver sa zasmial, pričom pokrútil hlavou. „Bože. Do tohto ťa prinútila, však?“

„Takpovediac,“ pokrčil Draco plecami, čím Hermionu prinútil, aby sa naňho zamračila, ale nakoniec sa usmiala, keď sa obaja chalani zrazu na sebe zasmiali.

„Som na teba taká hrdá,“ pošepla mu potajomky a on konečne na tvári opäť nenašiel žiadnu grimasu, ale ďalší pravý úsmev.

****

„Stalo sa niečo, drahý? Prečo si sa so mnou chcel stretnúť sám? Kde je Hermiona?“ spýtala sa Narcissa, zatiaľ čo si jemne odpíjala z vína.

Predtým v ten deň jej Draco poslal sovu kvôli svojej návšteve na panstve. Nevedela, o čo ide, ale predpokladala, že je to dôležité, takže kvôli tomu musela dokonca zrušiť stretnutie. Syn jej strašne chýbal, ale vedela, že je konečne šťastný s Hermionou, takže naliehanie na to, aby zostal na manore, nebolo v jej silách.

„Je teraz v práci a aj tak som sem mala v úmysle prísť najprv sám. Som len... na niečo zvedavý,“ zamračil sa, zatiaľ čo sa hral s vidličkou. Vyzeral, akoby bol hlboko zamyslený, že Narcissa si nemohla pomôcť a bola naňho trochu zvedavejšia.

„Potrebuješ sa o niečom porozprávať?“ spýtala sa ho.

„Matka,“ začal hovoriť vážnym tónom. „Myslíš, že mi môžeš pomôcť nájsť mentora?“

„Nechápem zvlášť, čo máš na mysli, miláčik. Môžeš mi to bližšie vysvetliť?“ Narcissin záujem bol teraz veľmi živý. Zdalo sa, že jeho syn to s touto témou myslí veľmi vážne.

„No, mentora, vieš. Konkrétne ako učiteľ filozofie pre ehm... cnosti,“ našpúlil pery, pričom sa snažil zakryť rozpaky na tvári.

„Ešte raz?“ Narcissa sa zo všetkých síl snažila potlačiť smiech, ale nepodarilo sa jej to.

„Prestaň s tým, mama. Pridávaš mi na rozpakoch,“ pokarhal ju Draco, zatiaľ čo do seba hrkol celý pohár vína.

„Ach, je mi to tak ľúto. Bolo to len trochu prekvapujúce. Prečo ťa vôbec napadlo mať... ehm, mentora, miláčik?“ spýtala sa Narcissa a zo všetkých síl sa snažila tváriť vážne a empaticky.

„No, len ma napadlo, že to bude pre Hermionu príťažlivé, vieš. Len som mal pocit, že... že sa musím zmeniť alebo také niečo, len aby som sa jej viac dvoril, myslím.“ Draco pokrčil plecami a snažil sa tváriť nonšalantne, hoci nedokázal zakryť slabý rumenec, ktorý mu teraz vytrvalo ostával na rozpálených lícach.

„Som si istá, že ťa miluje takého, aký si, Draco. A okrem toho, už len tvoj vzhľad dokáže zaujať každé dievča.“ Narcissa mávla rukou a ležérne si odpila z pohára s vínom, tvárila sa pobavene nad ich rozhovorom a Dracovým rozpačitým, zahanbeným stavom.

„Ale mám pocit, že potrebujem viac než len dobrý vzhľad, mami!“ Zrazu sa vzdorovito postavil. „Hoci áno, to je dobrý postreh,“ dodal roztržito ako poznámku, čím matku ešte viac pobavil svojou malou tirádou. „Ale o to predsa nejde! Musím byť priateľskejší a trochu milý,“ odmlčal sa, aby sa pri tejto myšlienke trochu zachvel. „Do čerta, veď ja sa ani nedokážem poriadne usmiať bez toho, aby som sa predtým neškľabil alebo neuškrnul! Akoby sa mi ústa cukali samé od seba. Som taký zlý!“ zakončil, pričom frustrovane mával rukami vo vzduchu.

„Zlatko, o čo tu vlastne ide?“ Narcissa si povzdychla, zatiaľ čo si aristokraticky prekrížila nohy a pozrela na synov zúfalý výraz. „Žiarliš na nejakého iného chlapa, však?“ 

„Nie! Kto ti, dočerta, vnukol ten prekliaty nápad? To je kopa hovadín!“

„Slovník, Draco.“

„Vidíš? Chápeš, čo tým myslím? Som čisté zlo, matka! Som...“ Draco náhle zmĺkol, keď uvidel matkin vážny varovný pohľad. „Prepáč,“ povedal a našpúlil pery, keď si znova sadol na stoličku.

„To je lepšie,“ prikývla Narcissa. „Tak, kde sme to vlastne boli? Ach... Ohľadom tvojej žiarlivosti...“

„Ale ja nie som...!“ Znova sa zastavil, keď naňho uprela prižmúrené prísne oči.

„Ak žiarliš, tak urob niečo, aby si nežiarlil,“ pokračovala Narcissa, akoby ju práve neprerušil.

„Presne o to sa snažím, mama,“ pripomenul jej Draco frustrovane.

„Úprimne, Draco. Si Malfoy alebo nie? Ak ju tak veľmi chceš, tak ju získaj. Vlastni ju, ako sa na Malfoya patrí.“ Narcissa sa naňho usmiala s vševediacim leskom v očiach.

Draco sa už chystal znova zapochybovať, keď ho zrazu zasiahlo uvedomenie, až sa mu oči prekvapením a pochopením vypúlili. „To-to je požehnanie?“

„Záleží na tom, ako dlho ešte budeš čakať a uspokojovať sa s tým, že budeš žiarliť na každého okoloidúceho chlapa.“ Usmiala sa, keď vstala a zľahka ho pobozkala na líce. „Ach, a vďaka za skvelú večeru, miláčik. Pozdravuj odo mňa Hermionu, dobre?“ rozžiarila sa a napokon odišla.

Draco Malfoy potom odišiel domov s neuveriteľne dobrou náladou.