DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/23/Draco_Phoenix_Rising
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola dvadsiata tretia - Pradiarska ulička
Hermiona vyšla z chrabromilskej spoločenskej miestnosti a skoro ju zvalil Ron, ktorý sa hnal dnu.
"Načo ten zhon?" spýtala sa.
"Nemám čas!" zajačal Ron. "Choď sa spýtať Harryho!"
Vybehol nahor do chlapčenskej spálne, pričom bral schody po dvoch, a zmizol. Skoro na neho zavolala, či nevidel Malfoya, ale rozmyslela si to. Nechcela, aby sa kvôli Dracovi dostali do ďalšej hádky. Aj tak by ten nebol šiel pozrieť Harryho s Ronom. Skontroluje knižnicu a potom slizolinskú spoločenskú miestnosť. Nemalo by byť príliš ťažké uhádnuť heslo, pretože to normálne býva niečo zvrátené či odporné.
Ako sa neskôr ukázalo, ohľadne hesla sa mýlila. Ani tridsať minút nepretržitého skúšania rôznych hesiel nespôsobilo, že by sa stena poddala a ona si uvedomila - zase - ako málo chápe Malfoya. Ako jediný obyvateľ Slizolinu musel byť on tým, kto určil heslo a predsa nič, čo skúsila, nezabralo.
Nakoniec vytiahla mincu z blúzky a sústredila sa na ňu.
Kde si?
Nedostala žiadnu odpoveď, dokonca ani keď to skúsila ešte dvakrát. Do pekla, musí byť vážne naštvaný. Teda ak mal tú mincu vôbec pri sebe.
Hermiona sa vzdala a opustila žaláre. Už bola naozaj hladná, takže sa zastavila v kuchyni na mäsové pirohy a trochu ovocia a potom zamierila do riaditeľkinej pracovne, aby zistila, či je Harry stále tam. Po ceste narazila na Tonksovú.
"Kde vy ľudia ste?" spýtala sa Hermiona. "Odkedy sme prišli, nevidela som ani jediného člena Rádu, okrem Hagrida."
"Urobili sme si dočasné sídlo v bystrohlavskej veži. Je tam ľahký prístup do soviarne a na vrch hradu pre prípad, že by sme museli odísť. Hoci by človek musel byť trafený, aby letel v tomto počasí."
"Viem, šla som k Hagridovi a späť a skoro ma odfúklo."
"No, Remus vás všetkých chce o šiestej večer vo Veľkej sieni na večeri. Potom sa uvidíme."
Tonksová dole schodmi zakopla a Hermiona šla ďalej, až kým nevošla do pracovne McGonagallovej. Riaditeľka tam bola a rozprávala sa s Harrym.
"Niečo nové?" nádejne sa spýtala Hermiona. Harry po nej strelil pohľadom ´poviem ti to neskôr´ a pokrútil hlavou.
"Hlavne špekulácie. Zjavne ich máme kvantum, keď príde na Voldemorta. Práve som sa pýtal pani profesorky - prepáčte, pani riaditeľky -"
"Môžete mi hovoriť profesorka, Potter. Znie to tak čudne, keď počujem niečo iné... Bojím sa, že na to nie som zvyknutá. Nejaký čas to potrvá."
Harry prikývol. "V každom prípade, pýtal som sa, kam mohol asi Voldemort ísť počas tých dvadsiatich rokov, čo zmizol, keď opustil školu a kým sa nevrátil ako diabolský čarodejník, ktorého poznáme a nenávidíme."
"Môžem len hádať, že vyhľadával čarodejníkov po celom svete, aby sa naučil o Čiernej mágii."
"Ďalšia domnienka," povzdychol si Harry. Vstal. "Dobre, toto si necháme na zajtra. Som poriadne unavený. Uvidíme sa neskôr, pani profesorka. Prepáčte, že vás stále vyrušujem. Presťahujem mysľomisu, ak by ste chceli."
"To je v poriadku, Potter. Som tu aj tak len zriedka. Väčšina mojich vecí sa ešte len musí zdola presťahovať."
Hermiona nasledovala Harryho von. Keď boli v bezpečí na chodbe, spýtala sa: "Kde je Ron? V spoločenskej miestnosti okolo mňa preletel ako namydlený blesk. Nevidel si Malfoya?"
"Šli niečo pohľadať."
"Spoločne? Radšej by som im mala ísť pomôcť, kým sa navzájom nezabijú. Čo ťa to napadlo? Sú v knižnici? Skontrolovala som to tam, ale musela som ich minúť..."
"Šli do Snapovho domu."
Krv jej stuhla v žilách a otočila sa k nemu, aby na neho vypleštila oči. Harry sa pod jej nahnevaným pohľadom začervenal.
"Šli do Snapovho domu," zopakovala.
Harry rýchlo podal vysvetlenie o tej knihe a Hermiona cítila, ako jej zmizla farba z líc.
"Ty si ich nechal len tak odletieť? V tomto počasí? Bez toho, aby ste mi to povedali? Totálne si sa scvokol?"
Harry na ňu zazeral. "Nuž, teraz aspoň vieš, aké je to, keď ťa nechávajú v nevedomosti! Okrem toho, Malfoy nechcel čakať! Ako som ho mal asi tak zastaviť? Navrhol, že sa obetuje, aby získal tú knihu, ak to bude nevyhnutné a na rovinu, nevidel som v tom žiadnu nevýhodu."
Hermiona sa zhlboka nadýchla, aby sa upokojila. "Nevidel si žiadnu nevýhodu na tom, že sa Ron obetuje tiež?"
"Ron je oveľa schopnejší, než by si o ňom ktokoľvek myslel. Nie je hlúpy. Plus je s tvojím skvelým priateľom Malfoyom, ktorý presne vie, čo mu urobím, keby sa Ronovi niečo stalo."
Hermiona pokrútila hlavou. "Ak sa im niečo stane, nikdy s tebou znova neprehovorím."
Harryho smaragdové oči zažiarili. "Ak sa niečo stane komu? Ronovi alebo Malfoyovi?"
Súperila s jeho pohľadom. "Ktorémukoľvek."
S týmto sa zvrtla dole schodmi, neistá, či vypáliť dieru do steny alebo prepuknúť v plač.
ooOoo
Bolo to ako letieť v hurikáne. Draco smeroval krížom cez vietor. Potrebovali ísť na juh, ale vietor fúkal z východu, čím ich stále tlačil juhozápadne. Dážď sa na nich valil ako z krhly a Draco ledva videl. Leteli nad jazerom a Draco zostal blízko vody, aby mal aspoň nejakú predstavu o tom, kam idú. Keby nebolo kompasu na jeho metle, bol by okamžite zablúdil.
Nablízku zažiaril blesk a Draco sa bujaro zasmial. Letieť v takomto počasí vždy rozpumpovalo krv. Obzrel sa cez plece na Weasleyho, ktorého tvár bola taká biela, že vyzeral, ak keby mal na sebe plachtu. Červené vlasy mal prilepené k hlave a potôčiky vody stekali po jeho tvári. Rukami tuho zvieral rúčku metly, keď bojoval, aby tú metlu udržal v kurze.
Weasley zazrel na Draca a ústami naznačil niečo, čo vyzeralo ako: "Tebe kurva hrabe!"
Draco sa zaškeril a nútil svoju metlu ísť rýchlejšie, len aby zistil, či s ním Weasley udrží krok. Zrazu sa zahriala minca v jeho vrecku, čo ho prekvapilo a spôsobilo, že jeho metla klesla na chvíľu smerom k jazeru. S nadávkou ju vyrovnal. Teraz s ním chce hovoriť? Zaškeril sa. Už mala svoju prekliatu šancu.
Skúsila to ešte dvakrát a potom sa vzdala. Draco konečne zbadal vonkajší múr Rokfortu a sklonil metlu, aby sa tam dostal. Prekvapujúco bol Weasley stále za ním. Draco skoro čakal, že Ron už bude o tomto čase v jazere. Pripísal to Potterovej kvalitnej metle.
Spustil sa na druhej strane múru a poľahky zosadol. Ron pristál menej elegantne a zachytil sa rukou tesne predtým, než sa so zemou stretla ako prvá jeho tvár.
"Dávaš si pauzu?" dožadoval sa Weasley. Znel otrávene, hoci bol od námahy zadýchaný.
"Nie. Neočakávaš, že tam budeme letieť celú cestu, že nie?" spýtal sa Draco, kým si uhládzal mokré vlasy z očí. Skoro musel kričať, aby ho bolo počuť cez tú búrku.
"Ako sa tam potom dostaneme?"
"Premiestnením, ty hlupák. Len sme sa potrebovali dostať za hranice školy. Ale budem ťa musieť zobrať so sebou, takže neodpadni alebo niečo také, keď sa ťa dotknem. Viem, že som tá najlepšie vyzerajúca vec, čo kedy bola takto blízko teba, ale príliš sa nevzrušuj." Skôr než mohol Weasley zavrčať nejakú poznámku, Draco pokračoval. "Teraz poriadne drž Potterovu metlu, zabije ťa, ak ju stratíš."
Načiahol sa a zovrel rukou Weasleyho plece. Na chvíľočku ho napadlo, že mu vážne chýba premiestňovanie s Grangerovou. Kto by očakával, že to bude erotický zážitok? Vykonal kúzlo a za okamžik sa skoro zvalil z náhleho nedostatku odporu vetra. Tu bol vánok, ale nič takého ako tá zavíjajúca búrka, z ktorej odišli.
Draco okamžite pustil Weasleyho a pohol sa smerom k Pradiarskej uličke. Ponáhľal sa nahor na nábrežie a na dláždenú ulicu bez toho, že by počkal na Rona, ktorý sa štveral za ním.
To miesto v rastúcom šere nevyzeralo o nič lepšie než za denného svetla. Ak niečo, tak ten schátraný týčiaci sa dom vyzeral ponurejšie a ešte rozpadnutejšie. Ron sa neveriacky rozhliadal.
"Snape býva tu? Na tomto odpornom mieste? Niet divu, že je vždy taký zatrpknutý a odporný."
To Draco nemohol vyvrátiť. Snapovi susedia zjavne neboli zvedaví, pretože nevidel, že by sa pohli nejaké záclony, keď prechádzali pomedzi tie tiché domy a nikto nevykukol, aby zistil, prečo dvaja mladí muži s metlami a plášťami putujú po zašpinených uliciach.
Draco zastal pred Snapovým domom a podal svoju metlu Weasleymu. "Idem dnu. Ak sú tam nejakí smrťožrúti, pokúsim sa ti poslať signál, aby si odtiaľto mohol pekelne rýchlo vypadnúť."
Skôr než sa stihol Ron vyjadriť, Draco zmizol. Zjavil sa znova vo vnútri toho zatuchnutého domu. Zdalo sa, že je tu ešte viac kníh, odkedy tu bol Draco naposledy a boli rozsypané po stoloch a gaučoch. Prekradol sa opatrne po tom tichom dome, až kým sa nepresvedčil, že to miesto je prázdne. Potom nakráčal k predným dverám a rozrazením ich otvoril, tým náhlym pohybom prekvapil Weasleyho.
"Čistý vzduch, Weslík."
Otočil sa a jasne zažal svoj prútik, aby mali trochu svetla. V tom svetle to miesto vyzeralo ešte úbohejšie.
"Toto je odporné," povedal Ron, keď oprel metly o stenu a zatvoril dvere. "Chcem tým povedať, že my nemáme domových škriatkov, ale aspoň si viem upratať izbu."
Draco sa zdržal poznámky, keď si uvedomil, že Weasleyho izba je teraz dolámanou hromadou spálených dosiek.
"V poriadku, Weasley, začni hľadať. Je tu asi len päťsto tisíc kníh."
Rozdelili sa. Weasley zostal v obývačke, tam kde bol, kým Draco šiel hore schodmi.
ooOoo
Trvalo to celú večnosť. Hoci svoje hľadanie obmedzili na knihy v čiernom obale, čierna bola zrejme Snapova obľúbená farba. Skoro všetko v tom prekliatom dome bolo čierne, vrátane kníh. Väčšina kníh neprekvapujúco súvisela s elixírmi. 1001 použití pre kožu afrického hada (cz: hřímala). Materiály: ktorý kotlík použiť pre ktorý elixír. Nebezpečné elixíry a ako ich odhaliť. Draco začal vyťahovať rôzne knihy a odkladať si ich pre budúce použitie.
Prešiel troma stenami kníh a pracoval na štvrtej, keď začul zavŕzgať schody. Weasley musel dokončiť obývačku, asi bez úspechu. Draco aj tak pochyboval, že by Snape takú knihu nechal v prednej izbe. Mal nechať Weasleyho začať v spálni.
Draco šibol pohľadom na dvere práve vtedy, keď prichodiaci zajačal: "Accio prútik!" a Dracov zažatý prútik preletel krížom cez izbu. Tesne predtým, ako sa to udialo, Draco zachytil pohľadom dychtivú tvár Alecto Carrowovej. Draco sa pokúsil hodiť nabok, ale narazilo do neho Amycusovo kúzlo a on náhle stuhol. V duchu si poriadne vynadal, že bol taký nepozorný.
"Pozri, Amycus. Malý Malfoy. A my sme si mysleli, že je mŕtvy. Čo tu robíš, Malfoyko?" nôtila.
Amycus sa došmatlal do izby za svojou sestrou.
"Čo tu porábaš, Draco? Prekutávaš Snapove podušky?"
"Tvojej mamičke si chýbal, Malfoyko," povedala Alecto a poťapkala Draca po líci. To poťapkanie sa zmenilo na bolestivé uštipnutie, keď zamrmlala: "Si taký chutnučký! Vezmeme si ho domov, Amycus? Mohla by som si ho na chvíľu priviazať k sebe do postele."
Amycus zvraštil nos. "Len ak Temný pán povie, že si ho môžeš nechať. Uvoľni ho trochu, nech môžeme zistiť, čo tu robí."
Uvoľnila Kúzlo znecitlivenia, ale Amycus vrhol lanové kúzlo skôr, než Draco mohol urobiť viac, než len pohnúť rukou. Draco ho prebodol pohľadom.
"Čo tu porábaš, Draco?" znova sa spýtal. "A kde si bol?"
Draco sa chladne usmial. "To vážne nie je tvoja vec."
"Alecto, zasiahni ho." Draca zrazu zahalila bolesť, keď Alecto vrhla kliatbu Cruciatus. Tá bolesť bola taká intenzívna, že nedokázal nájsť dosť dychu na to, aby zakričal. Každé jeho nervové ukončenie pálilo, ako keby ho ponorili do lávy. Bolesť náhle ustúpila a Alecto sa zasmiala, keď sa Draco trasľavo nadýchol.
"Skúsme to znova. Odpovedz na otázku, Draco," povedala Alecto.
"Choď do čerta," vyšplechol Draco a pripravil sa najlepšie ako mohol.
"Som na rade," ozval sa Amycus. Dracom znova prenikla agónia. Zvíjal sa počas červeného závoja mučenia, až kým nechcel žobrať o únik. Keď bolesť prestala, triasol sa a cítil vo svojich kostiach bolesť, o ktorej vedel, že bude trvať hodiny, kým zmizne. Otvoril oči a hľadel na Amycusa s čistou nenávisťou.
"Si mŕtvy," vydýchol. Amycus hodil hlavou dozadu a rozosmial sa. Draco vypleštil oči, keď sa náhle ten smiech prerušil. Amycus zmizol. Alecto zalapala po dychu a Dracovo oko zachytilo žlté zatrepotanie. Vták? Odkiaľ prišiel?
Šok trval len okamih, skôr než sa Draco načiahol svojimi zviazanými rukami smerom k Alecto a vykríkol. "Accio prútiky!" Oba prútiky pristáli v jeho ruke. Okamžite vrhol vietor sily hurikánu na Alecto, čím ju vrazil do knižnice s dostatočnou silou, aby sa knihy rozleteli po izbe. Zrútila sa do ochabnutej hromádky a zasypali ju ďalšie knihy zo zlomených políc. Očaroval povrazy, čo ho zväzovali a tie sa stratili. Vtáčik bláznivo lietal po izbe, čvirikal a snažil sa vyhnúť prúdom svetla, ktoré k nemu svišťali z Weasleyho prútika.
Draco sa vytrepal na nohy práve vtedy, keď sa ten kanárik zmenil znova na Amycusa. Nanešťastie pre neho bol v tom čase blízko povaly a okamžite padol hlavou napred na stôl pod ním. Ten explodoval v hromadu prachu a polámaného dreva. Keď sa prach usadil, Amycus sa nehýbal. Draco prešiel dopredu a prebrodil sa tými trieskami.
"Ja. Nenávidím. Byť. Pod. Cruciatusom!" S každým slovom namieril zákerný kop na Amycusovo bezvládne telo. Pozrel sa na Weasleyho, ktorý sa nepohol od dverí.
"Prepáč," povedal Weasley. "Bol som v kuchyni, keď som ich začul primiestniť sa. Nebol som si istý, ako ťa varovať."
"To mi pripomína," povedal Draco a kopol Amycusa ešte raz. "To máš za to, že som kvôli tebe dlžníkom Weasleyho." Prenikavo sa pozrel na Weasleyho. "Čo si robil v kuchyni?"
Ron sa začervenal. "Bol som hladný. Vieš, že je dávno po večeri, nie?"
Draco pokrútil hlavou, ale musel sa usmiať. "Zachránený Weasleyho žalúdkom. Keby si bol v obývačke, keď prišli, bol by to koniec pre nás oboch."
"Mali sme šťastie," odpovedal Weasley. "Jedna z našich metiel spadla, takže si všimli len jednu. Začuli, ako si pustil nejakú knihu a šli hore obaja."
"Mali sme veľké šťastie. Mulciber alebo Lars by neboli takí hlúpi." Draco vrhol na bezvedomých smrťožrútov zväzovacie kúzlo a Petrificus Totalus, aby sa vyhli problémom.
"Poďme nájsť tú prekliatu knihu a vypadnime odtiaľto skôr, než sem pošlú niekoho, aby týchto dvoch skontroloval. Tu som okrem tejto police skončil. Ak ju skontroluješ ty, ja pôjdem do spálne."
Weasley prikývol a začal vyťahovať čierne knihy. Draco zdvihol zo zeme Amycusov prútik. Strčil si smrťožrútske prútiky do habitu a potom prešiel po chodbe do Snapovej spálne. Zažal kozub kvôli ďalšiemu svetlu a zhnusene sa rozhliadol.
Niet divu, že bol Snape taký nepríjemný. V žiadnom prípade by si nikdy v tejto spálni neužil s nejakou ženou, pokiaľ by jej najprv nezaplatil. A veľa. Možno keby ten blb toto miesto trochu upratal, mohol by mať šťastie. A čo do pekla mala znamenať všetka tá čierna? Ak sa odtiaľto dostanú živí, bude musieť požiadať svojho otca, aby zacáloval bytového architekta. Predstaviť Snapovi koncepciu farieb. Možno pekná mintovo zelená či krémovo-žltá...
Striasol zo seba mizerný stav Snapovej spálne a milostného života a začal prehľadávať steny políc. Do piatich minút mal šťastie. Popadol Elixíry šťastia a ako ich pripraviť z ich zaprášeného miesta odpočinku a strhol obal.
"Paráda," vydýchol. Niekoľko brašien viselo na kolíkoch pri dverách. Draco schmatol pevnú čiernu plátennú tašku a tú knihu do nej strčil. Prehodil si ju cez plece a ponáhľal sa do študovne.
"Mám to, Weasley. Poďme."
"Týchto tu necháme?" spýtal sa Ron.
"Krucinál nie! Ak podajú správu Veď-Vieš-Komu, sú moji rodičia mŕtvi. Idú s nami."
Draco nadvihol Alecto - žiadna ľahká váha, hlavne ak je stále mimo - a naklonil ju smerom k Weasleymu, ktorý ju neochotne zachytil.
"Vieš ako sa premiestniť so spolucestujúcim?" spýtal sa Draco.
"Len teoreticky! Nikdy som to nerobil!"
"Fajn, tak práve teraz dostaneš praktickú lekciu. Nemaj obavy. Ak ju roztrhneš, nebude to veľká škoda. Accio metly!"
Obe metly vystrelili nahor po schodoch a do Dracových rúk. "Ja vezmem metly a Amycusa. Stretneme sa pri hlavnej bráne Rokfortu." Postrehol, že Weasley chce protestovať, ale Draco po ňom vrhol masakrujúci pohľad a Ron múdro sklapol.
Amycusove oči boli otvorené a ostražité, ale kúzlo znecitlivenia ho pekne držalo. Draco si s metlami v jednej ruke kľakol a zovrel Amycusov golier v škrtiacom zovretí.
"Ideš, Weasley."
Weasley šiel. Keď s Alecto zmizol, Draco sa odmiestnil.
ooOoo
Primiestnili sa znova do stredu búrky, hoci ten vietor vďakabohu trochu zoslabol. Ale lialo ako z krhly. Draco pustil Amycusa a dosť ho prekvapilo, keď si všimol, že to Weasley zvládol s Alecto v jednom kuse.
Draco sa dopotkýňal k Weasleymu.
"Zožeň niekoho, aby nám otvoril bránu. Nemám chuť letieť späť s touto batožinou." Strčil do Alecto nohou. Tvrdo. To bolo mierne povedané. Draco bol taký unavený, že ledva dokázal stáť na nohách. Muselo byť po desiatej a od Hermioniných impozantných raňajok ešte nejedol. Tiež bol odvtedy skoro stále v pohybe. Weasley poslušne poslal Patronusa. Vyzeral ako akýsi malý pes, ktorý vystrelil pomedzi mreže a zmizol. Weasley bol lojálny telom i dušou.
Dážď mu stekal po čele a Draco si mrzuto vyčaroval dáždnik. Po chvíli vyčaroval druhý a hodil ho Weasleymu, ktorý zamrmlal niečo, čo mohlo byť díky. Draco na oboch smrťožrútov vrhol Muffliato. Nepotrebovali sa zúčastniť Dracovho rozhovoru.
"Prečo si tam šiel za mnou?" spýtal sa Draco v narastajúcom mlčaní. "Mohol si ich nechať, aby ma zobrali so sebou a vypadnúť odtiaľ."
Weasley na neho zažmurkal.
"To ma vôbec nenapadlo," priznal Ron.
Chrabromilčania. Vôbec ho nenapadlo urobiť správnu vec, len ušľachtilú. Vďakabohu za chrabromilskú stupiditu. Určite v tomto jednom prípade.
"Ty by si to isté urobil kvôli mne, správne?" pokračoval Weasley. Draco premýšľal nad odpoveďou. Urobil? Krucinál, úprimne to nevedel. Weasley si odfrkol.
"Ty si vážne voľačo, Malfoy, vieš to, že?"
Draco prikývol. Čo presne to voľačo bolo, ešte stále nebolo rozhodnuté.
"Takže teraz, keď si mojím dlžníkom, znamená to, že mi dlhuješ láskavosť?" pokračoval Weasley.
Dracove oči sa prižmúrili.
"Ako sa to vezme. Čo máš na mysli?"
Teraz bol na rade Weasley, aby premýšľal.
"Dám ti vedieť."
Draco sa zamračil. "Som si istý, že dáš."
"Možno by si chcel vytiahnuť ten jeho ksicht z tej kaluže," poznamenal Weasley a pohol prútikom smerom k Amycusovi. Draco sa pozrel nadol. Amycusova tvár bola skoro celá pod vodou. Draco mu nadvihol bradu špičkou svojej topánky. Amycusove oči horeli nenávisťou. Draco sa zaškeril. To naučí toho bastarda používať na neho Cruciatus.
"Už idú," povedal Weasley. Na druhom konci trávnika sa dali vidieť tri drobné postavy. "Ach nie! Musíme prísť s nejakou historkou! Kvôli čomu sme do pekla išli k Snapovi? Nemôžeme im povedať o tej knihe!"
"Aby sme nechali odkaz pre môjho otca," prehovoril pokojne Draco. "Ty si šiel so mnou, pretože si mi neveril. Napísal som odkaz a vložil som ho do istej knihy – ty si ho prečítal. V tom odkaze bolo, že som v poriadku a aby si nerobili starosti. Práve sme chceli odísť, keď sa objavili títo dvaja."
"Urobil si to?"
"Urobil som čo?"
"Nechal odkaz pre svojho otca."
Draco sa zamračil. "To by som si prial. Plán, ktorý by skrátka nikdy nevyšiel. Pre jednu vec, moji rodičia už viacej nemajú dovolené vyjsť von. Z nejakého dôvodu im Temný pán zjavne nedôveruje."
"Myslel som si, že tvoja rodina sú všetko oddaní smrťožrúti. Čo sa stalo?"
"Sme poriadne oddaní, pokiaľ to slúži záujmom Malfoyovcov. Môj otec bol ochotný nasledovať Temného pána, pokiaľ boli jeho ciele rozumné. Ovládnuť ministerstvo bol cieľ, čo za to stál. Chcem povedať, pozri sa na to, ako to tam riadia. Fudge bol hanbou a Scrimgeour nie je o nič lepší. Trávia všetok svoj čas politickým klábosením."
"Myslíš, že by Veď-Vieš-Kto odviedol lepšiu prácu?" nedôverčivo sa spýtal Weasley.
"Samozrejme, že nie. Je totálne vyšinutý. Ale otec by odviedol."
"Ach, nebolo by to nádherné? Lucius Malfoy, minister mágie. Smrť všetkým muklorodeným a krvizradcom."
Draco si odfrkol. "To sotva. Môj otec nie je hlúpy. Nemá rád muklorodených, ale nikdy by nevykynožil polovicu čarodejníckeho sveta. Všetci vieme, že nezostáva veľa čistokrvných. Myslím tým, keď sa budem ženiť, pozri medzi kým si môžem vyberať. Millicent Bulstrodeová, Pansy Parkinsonová a tvoja sestra."
"Čože?" vybuchol Ron. "Ginny?"
"Nemaj obavy, z červenovlások mám vyrážku. Okrem toho ma po celej tej udalosti s Tajomnou komnatou nenávidí viac než ty. Som si istý, že skončím s Pansy, ktorá zvládne výstavnú manželku, pokiaľ ju budem zásobovať šatníkmi oblečenia a hromadou šperkov. Nemá v hlave jedinú prekliatu myšlienku, ale aspoň ma z nej nebudú bolieť oči, keď sa na ňu o tridsať rokov pozriem z druhej strany jedálenského stola, kým mi bude rozprávať najnovšie klebety." Draco sa striasol. "Keď o tom premýšľam, iste niekde na svete musia byť čistokrvné dievčatá. Možno v Indii."
"No, ja mám v pláne oženiť sa dievčaťom, ktoré budem milovať," povedal prosto Weasley. "Žiadna výstavná manželka, žiadne panstvo, len malý dom s peknou záhradou, aby sa deti mali kde hrať."
"Si šťastnejší než si uvedomuješ, Weasley. Predpokladám, že už si si to dievča vybral?" Draco mal o tom svoje podozrenie.
Ron sa začervenal. "Možno vybral."
"Už si ju pobozkal?"
"To nie je tvoja vec!" rozpálil sa Ron.
"V preklade: Nie. Radšej si pohni, Weasley. Vieš, že zajtra môžeme všetci zomrieť."
Draco nechcel povzbudzovať Weasleyho, aby šiel po Hermione, ale keby sa zamilovala do Weasleyho, potom by to ušetrilo Draca pred prekliatym konfliktom, ktorému v poslednej dobe čelil. Vážne to bol len prostý pud sebazáchovy. Už sa dali tie tri približujúce sa osoby identifikovať. Vyzerali ako Potter, Tonksová... a Grangerová.
"Má neuveriteľne sexy spodnú bielizeň," poznamenal Draco. "Som si istý, že z nej budeš mať radosť."
Weasley na neho otvoril ústa. "Čo-? Kto-?"
"Grangerová, samozrejme. Predpokladám, že tú si si predstavoval v tom svojom scenári o malom domčeku, latkovom plote a hromade harantov."
Weasley nesúvisle prskal a Draco sa usmieval od ucha k uchu. Späť k normálu, presne včas.
"Ako vieš -?"
"Bolo pekné si s tebou pokecať, Weslík. Čas ísť. Hore. Hoplá, Amycus." Odlevitoval Amycusa a pohnal ho smerom k bráne, práve keď sa k nej dostala Tonksová. Trošku prirýchlo, ako sa ukázalo. Amycusova hlava zazvonila o mreže. "Ups, ale som nešika."
Tonksová otvorila bránu.
"Čo to máš, bratranec? Darček pre mňa?"
"Sú celí tvoji."
Hermiona sa vrhla cez bránu a hodila sa na Rona. Dracom šklblo, keď ju Weasley objal a strelil po Dracovi úškrn.
"Tak som sa bála! Ak niekedy znova odídeš a urobíš niečo takéto hlúpe, prekľajem teba aj Harryho! Prisahám, že prekľajem! Mohli ťa zabiť!"
Pustila Rona a otočila sa k Dracovi. "A ty! Hoci ma neprekvapuje, že by si urobil niečo tak prekliato nezodpovedné -!"
"Nechaj si to, Grangerová," unavene prehovoril Draco. "Som vyčerpaný. Môžeš mi vynadať zajtra, ale práve teraz idem do postele."
Podal Potterovi jeho metlu a rýchlou chôdzou sa ujal vedenia späť na hrad. Ron sa chytil Hermiony a nepustil ju. Čoskoro k Dracovi donieslo tlmené zvuky ich dohadovania sa, hoci slová nedokázal rozlíšiť.
Harry vedľa neho s ním zladil svoj krok, kým Tonksová Locomotorovala smrťožrútov za sebou v závese.
"Získal si ju?" spýtal sa Harry.
Draco rozopol brašnu a nenápadne ju podal Harrymu pod zámienkou, že zakopol.
"Vďaka," povedal Harry.
"Bola to maličkosť. Teda až na to schytať Cruciatus, to bola psina."
Harry zbledol.
"Zabudni na to, Potter. Neobviňujem ťa. Tvoj Rád by mal byť šťastný, že má Carrowovcov, hoci sú príliš hlúpi, aby toho vedeli veľa. Temný pán by im nikdy neposkytol nejakú dôležitú informáciu. Používali ich pre drobné príležitostné práce. Škoda, že to nebol Mulciber alebo Lars. Ale na druhej strane, keby to boli oni, ja a Weasley by sme tu neboli." Krátko sa zasmial.
"Dnes večer si ju prečítam. Dúfajme, že nám poskytne informácie ako ďalej."
"Pokojne sa doraz, Potter."
Keď vošli dnu, Draco okamžite zamieril do žalárov. Tonksová na neho zavolala: "Počkaj! Lupin bude mať pár otázok!
"Zajtra," povedal Draco a poskakoval dole schodmi.
Keď sa dostal naspodok, začul za sebou kroky.
"Malfoy, počkaj!"
Draco zastavil. Nemohla ho nechať na pokoji? Neochotne sa otočil, aby uvidel Hermionu ponáhľať sa dole schodmi k nemu. Na jeho prekvapenie sa mu hodila okolo krku a pritlačila svoje mäkké telo o jeho. Jej pery sa obtreli o jeho ucho.
"Som rada, že si v bezpečí," povedala a pritlačila mu bozk na líce. Skôr než mohol zareagovať, pustila ho a utekala nazad hore schodmi. Ron na ňu navrchu čakal a venoval Dracovi pohľad čistej nenávisti. Draco sa doširoka usmial a zamával na Weasleyho.
Možno to nakoniec nebol taký zlý deň.