Stávka
Originálny názov: Fogadások
Preklad: solace
FanArt: solace
Autor: Morgan
Snamione (Romantika)
Rating: 12+
Kapitola neprešla beta-readom
Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765
Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to?
Prehlásenie:
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan
16. Len jeden bozk
Prišli Vianoce a tento rok sa skutočne stali sviatkami pokoja a lásky. Harry, Ron a Dumbledore vpadli dnu práve v podvečer vianočného dňa.
Hermiona, Ginny a niekoľko členov rádu, ktorí boli pridelení do chrabromilskej klubovne, sedeli pred kozubom pod rozžiareným vianočným stromčekom. So smiechom si odovzdávali darčeky. Plamene zrazu vyšľahli vyššie a z kozuba vypadol chlapec s hrdzavými vlasmi a tvárou pokrytou sadzami. Nie príliš elegantne pristál na koberci.
„Ron!“ zvýskla Hermiona. Nestihla ho ani poriadne objať, keď sa v sprievode hlasného zahučania zjavil aj Harry.
Tentoraz zvrieskla Ginny a vrhla sa svojej láske okolo krku.
„A kde ste nechali Dumbledora?“ spýtal sa rozosmiaty Sírius oprašujúc pritom habit krstného syna.
Plamene vzbĺkli aj po tretí raz a vystúpila z nich spomínaná osoba.
„Ospravedlňujeme sa, že sme k vám vtrhli bez zaklopania,“ žmurkol na nich riaditeľ.
Tonksová sa márne snažila zakašľaním potlačiť svoj smiech.
„Snáď vám v tejto výnimočnej chvíli prepáčime, Albus,“ usmial sa Lupin a podišiel bližšie, aby zobral Dumbledorov plášť.
Po krátkom prehováraní sa starý čarodej pridal k prítomným. V radostnej nálade pokračovali v ďalšom obdarúvaní.
„Toto je pre Hermionu,“ ozvala sa Ginny a dievčina si od nej prevzala malé zelené vrecúško.
„Čo je v ňom?“ vyzvedala a potom so smiechom odhalila, že sa v ňom skrýva fľaštička so samoopravujúcim atramentom.
Ginny pokrčila plecami. „Darovala som ti ho, aby si zistila, že existuje aj jednoduchší spôsob...“
Dumledore nenápadne odvrátil hlavu, aby ani na moment neupadol do podozrenia, že si vypočul Ginnine nabádanie na podvádzanie.
Od Harryho dostala knihu o elixíroch, od Rona obľúbený parfum, Sírius jej venoval nádhernú retiazku s príveskom v tvare mesiaca s lemom z drobných kryštálikov. Lupin s Tonksovou jej darovali neviditeľný plášť.
„Ak ste stále rozhodnutí stať sa aurormi, plášť bude nepostrádateľnou súčasťou vašich misií,“ vysvetľovala im Tonksová.
Keď si dojatá Hermiona prevzala darček od Lupina, opäť sa začal prehrabúvať v papierovej taške za chrbtom.
„Ešte tu mám niečo pre Harryho...“
Tonksová natiahla krk a uprela zvedavý pohľad na malú čiernu skrinku, ktorú Remus vylovil z tašky. Po malom zaváhaní ju vložil do chlapcových rúk.
„Remus... čo je vo vnútri?
„Spomienky. Otvor ju a uvidíš.“
Harry roztvoril skrinku a pohľadom prebehol po jej obsahu: liste papiera, fotografii, brošni, fľaštičke, kravate a obrúčkach.“
„To... to sú...“
„Tie veci patrili tvojim rodičom,“ prikývol Remus a objal Harryho. „Pozri na túto malú fľaštičku, určite ťa bude zaujímať...“
Harry ju opatrne zobral do dlaní, odkrútil vrchnák a privoňal k nej.
„Parfum tvojej mamy,“ odpovedal na nevyslovenú otázku Lupin. „Tá vôňa bola jej najobľúbenejšou. Používala ju od šestnástich.“
Harry si opäť pričuchol a na jeho tvári sa zjavil nežný úsmev. Aj keď sa na vôňu nepamätal, zalial ho príjemný pocit, že už vie, ako voňala jeho mama. Odložil parfum a siahol po obrúčkach.
Hermiona fascinovane hľadela na malý flakón.
„Harry, môžem aj ja?“
Chlapec súhlasne prikývol a dievčina sa natiahla po fľaštičke. Vdýchla sladkú vôňu a poznanie ju zasiahlo ako blesk.
Och, nie! To je... to jej vôňa!
Vstala a s narýchlo zamrmlaným ospravedlnením sa náhlila ku dverám. Vybehla na chodbu a stratila sa v temnote noci.
***
Nadišiel večer. Slnko sa už dávno prehuplo za horizont pritiahnuc nad Rokfort chlácholivú tmu. Mužovi stojacemu pri okne sa naskytol pohľad na dokonale čistú oblohu, z ktorej prenikalo nadol studené svetlo hviezd dodávajúce krajine magickú tajomnosť.
Severus si ľahol na posteľ a pozoroval praskliny na strope.
Už by si sa konečne mohol rozhodnúť, čo vlastne chceš, ozval sa hlások.
Sklapni!
Nieže mi odtrhneš hlavu!
Práve sa chystám, nevidíš?
Žiaľ, vidím. Čo keby si si tentoraz nevybíjal svoju zlosť na mne?
Preboha, môj vnútorný hlas lamentuje nad tým, že ho tu drbem za hlúposti iných! Krucinál, kam len tento svet speje?
Pripomínam ti, že toto je len jednoznačným dôkazom tvojho sebaobviňovania za to, že tu hniješ sám ako prst ešte aj počas Vianoc.
Kedy si začal byť tak prekliato úprimný?
Severus, si úbohý! Hádaš sa tu sám so sebou namiesto toho, aby si konečne urobil to, o čom snívaš celé dni.
Ó, áno? Tak mi povedz po čom túžim, pán Všetko-Viem-Lepšie!
Myslíš na to neustále, odkedy ti tým nehanebným spôsobom zobrala z ruky jedlo.
Pre Merlina, buď už ticho!!!
Severus schytil zo stola pohár a z celej sily ho šmaril o stenu.
Nebudeš sa viac baviť na môj účet! mrmlal si v duchu a zvalil sa na posteľ.
Hlások v jeho hlave sa už nikdy viac neozval.
***
Hermiona sa opierala o parapet vysokého okna v knižnici a kochala sa pohľadom na Rokfortský hrad zaliaty hviezdnym svitom. Na stole za ňu ležala publikácia Tisíc zázračných bylín a húb. Dnes večer strávila dlhé hodiny hľadaním knihy, v ktorej by našla popis účinkov takej obyčajnej rastliny, akou je klinček. Nakoniec musela požiadať o pomoc nepríjemnú pani Pinceovú. Neprekážalo jej to, tešila sa, že sa konečne dozvie pravdu. Chcela si byť istá, že sa Snape nespráva tak čudne, pretože je pod vplyvom nejakých magických vedľajších účinkov. Pokúšala sa nájsť jednoznačné dôkazy, že rastlina obsahuje nejaké afrodiziakum. Priznanie skutočnosti, že by jej vôňa Snapeovi pripomínala Lily Potterovú - jeho dávnu lásku, by ju nesmierne bolelo.
V knižnici bola sama. Knihovníčka jej dovolila zostať dlhšie, keďže jej dôverovala. Napriek tomu jej dôrazne kládla na srdce, aby pri odchode starostlivo zavrela dvere, nech nikto zo študentov nevyužije príležitosť odcudziť čo i len jediný zväzok.
Proti kŕčom, nadúvaniu, na podporu pôrodu a dezinfekciu rán – to boli všetky liečivé účinky, ktoré boli popísané pri hesle klinčekový olej. Ťažko si vedela predstaviť, že by ho majster elixírov niekedy použil. A ak áno, tak o tom nechcela vedieť...
S hlbokým povzdychom sa zahĺbila do myšlienok a hľadela na Hagridovu chalupu, z ktorej prenikal tenký lúč svetla. Sama pozhasínala všetky svetlá v miestnosti. Milovala okamihy, keď tu mohla sedieť potme a oddávať sa svojim myšlienkam.
V tej chvíli sa jedna z hviezd rozhodla ukončiť svoju nebeskú púť a elegantným oblúkom padala do tmavých hlbín Zakázaného lesa.
Padajúca hviezda práve počas Vianoc, pomyslela si Hermiona. Aké idylické! Ak si budem niečo priať, určite to vyjde...
Tíško zašepkala svoje želanie a sledovala, ako sa z oblohy postupne vytráca žiarivá stopa. Opäť sa ponorila do svojho vnútorného sveta.
O malú chvíľu Hermionin nos pošteklila zvláštna, zmyselná vôňa. Vzápätí pocítila dotyk teplej dlane na svojom drieku. Zhlboka sa nadýchla a premohla túžbu otočiť sa. Horúce pery sa dotkli jej pleca a zanechali za sebou žeravú stopu. Privrúc oči sladko vzdychla, keď sa začali mučivo kĺzať stále vyššie a vyššie k jej tvári. Zadržiac dych sa k nemu otočila a ponorila do tmavej čierňavy Severusových očí.
Mlčky na ňu hľadel a ona cítila, ako sa pomaly prepadá do nekonečnej hĺbky jeho pohľadu. Rukou položenou na jej drieku si ju pritiahol bližšie, neprerušiac ani na okamih kontakt ich očí. Jemne pohládzal Hermioninu krásnu tvár.
Ovládnutá náhlou túžbou nevedela popadnúť dych.
„Hermiona,“ šepol a prstami vkĺzol do záplavy jej vlasov. Do pootvorených perí vdýchol ľahký bozk a ona mu odpovedala zasneným povzdychom. Obidve ruky obopol vôkol jej útleho pásu a pritiahol si ju k sebe čo najtesnejšie. Túžil cítiť dotyk toho krehkého, rozochveného tela čo najdlhšie.
Prebehla ním vlna nesmiernej úľavy, keď sa jej ruky ovinuli okolo jeho krku a ich pery splynuli v horúcom sladkom bozku. Pootočiac hlavu doprava snažil sa privlastniť ústa dievčiny a ona mu bozky rozochvene oplácala. Jazykom prešiel po jej spodnej pere a ona s povzdychom roztvorila ústa umožniac mu prístup. Ich jazyky sa spojili v pomalom vášnivom tanci.
Hermiona mala pocit, že sa dlhé minúty vznáša v hmlistom opare túžby, až pokým s roztrasenými kolenami neustúpila pred profesorom.
Zmätene sa jej zadíval do očí a sklamane za ňou natiahol ruku. Ustúpila ešte o pár krokov a on ju váhavo nasledoval. Zodvihla ruku, aby ho zastavila.
„Nie! Nechoď bližšie... prosím.“
Severus spustil ruku a prekvapene vyhŕkol:
„Čo sa stalo? Ublížil som ti?“
Hermiona pokrútila hlavou a ustúpila o ďalší krok.
„Takže?“ skúšal ďalej Severus. „Vyplašil som ťa?“
Znovu dostal zamietavú odpoveď, a tak sa pokúsil podísť bližšie. Lenže dievčina ho opäť zastavila.
„To nemôžeme...“ zamumlala takmer nečujne. „Nesmieme...“
„Zabudni na chvíľu na pravidlá, prosím,“ vyčítavo na ňu pozrel. „Len na chvíľu. Prečo krútiš hlavou?“
Natiahol sa za ňou a strhol ju do náručia.
„Pusť ma, Severus!“ prosila šeptom a on ju donútil, aby mu pozrela do očí.
„Povedz, že to nechceš. Povedz, že po mne netúžiš a ja ťa pustím.“
Sklopila pohľad na jeho hruď a odvetila:
„Nechcem...“
Zodvihol jej bradu.
„Čo si povedala?“
„Netúžim-po-tebe!“ povedala s pohľadom upreným do jeho očí.
Severus spustil ruky.
V panike sa rozbehla ku dverám. Siahla po kľučke a vtom začula, ako za ňou volá po mene. Obzrela sa. Ešte stále stál pred oknom obostretý tajomnou žiarou hviezd.
„Problém je v tom,“ povedal zamyslene, „že tomu neverím.“
Stál tam nehybne, ako nejaké temné božstvo, ako večný strážca tajomstva s nemým prísľubom: Ak prejavíš slabosť, dostanem ťa!
Hermiona snáď ešte nikdy nebežala k Chrabromilskej veži tak rýchlo, ako v ten večer.