Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 1. Zasadací poriadok.

„Dobrý deň, trieda. Dúfam, že ste mali pekné leto,“ profesorka Vectorová sa doširoka usmiala na svojich študentov. „Ako vidíte, naša trieda je v porovnaní s minulými rokmi tento rok o trochu väčšia. Z nejakého dôvodu nie je medzi väčšinou vašich spolužiakov o Aritmantiku veľmi veľký záujem... Netuším prečo,“ ironicky sa na triedu usmiala. A keďže sú počty študentov také nízke, rozhodol sa riaditeľ Dumbledore spojiť všetky triedy jedného ročníka do jednej.“

Hermiona sedela v prednej lavici a usmievala sa na profesorku Vectorovú. Vedľa nej sedel Dean Thomas, s ktorým posledné dva roky spolupracovala. Vlastne po prvýkrát si Hermiona všimla, že trieda bola väčšia než kedykoľvek predtým, ale zase nie o moc. Dean a ona boli jediní piataci z Chrabromilu, ktorí chodili na Aritmantiku. Minulý a predminulý rok ju mali spolu s Bystrohlavčanmi, zatiaľ čo Bifľomor a Slizolin ju mali spoločne v iný deň. Ale teraz, keď sa rozhliadla po triede, prekvapilo ju, že vidí Hannah Abbotovú a Justina Finch-Fletchelyho, dvoch Bifľomorčanov. Kútikom oka zbadala tiež Slizolinčana Blaisa Zambiniho. Hermiona musela pripustiť, že to aj tak bola malá skupina. Obrátila svoju pozornosť späť na profesorku, ktorá neprestala rozprávať.

„Vidím, že sa všetci držíte starých zvykov a tradícií . Všetci sedíte spolu, pripravení pracovať s tými istými ľuďmi, vaše knihy sú vyložené a pripravené, vy dokonca sedíte na tých istých miestach ako minulý rok. Ste tak mladí! Musíte uchopiť život, musíte zažiť nové veci a ja sa vám chystám s tým pomôcť.“ usmiala sa na nich znovu, pričom ignorovala ich šokované pohľady.

Hermiona sa obrátila na Deana so zdvihnutým obočím; toto nebola profesorka Vectorová, ktorú poznali. Toto nebola tá istá, tichá a nesmelá profesorka, ktorú mali v minulých rokoch. To, čo Hermiona nevedela, bolo to, že cez leto mala profesorka nepríjemný zážitok s vílou banší . Vrátila sa do Bradavíc ako vymenená. Zrazu to bola žena dychtiaca po dobrodružstve, ktorá sa rozhodla pomôcť svojím študentom užiť si život na plno. A to, či chceli alebo nie.

„A kvôli tomu,“ povedala, „som sa rozhodla zmeniť niektoré veci okolo nás. Po prvé, všetky svoje práce budete robiť v dvojiciach. Nebudeme používať učebnice tak veľmi ako predtým. Aritmantika je pôvabná a komplikovaná mágia, ale potrebujete ju používať v praxi. Tak tento rok budeme pracovať viac rukami. Som si istá, že sa na tom všetci pobavíme,“ profesorka Vectorová sa víťazne usmiala na ich pochybovačné tváre.

„Ó áno... ešte jedna vec, prideľujem vám nových partnerov.“ Hannah a Justin sa stuhnuto pozreli po triede, boli v nej jediní Bifľomorčania a tým sa stali dvojicou. Profesorka Vectorová zbadala ich zmätené tváre a usmiala sa.

„Hneď, hneď Justin, Hannah, neuškodí ani jednému z vás stráviť oddelene niekoľko hodín.“ Hermiona na nich pozrela. Súdiac podľa ich výrazov o tom jednoznačne pochybovali. „Už som vás rozdelila do dvojíc, o ktorých verím, že vám budú plne vyhovovať.“ A s tým profesorka vytiahla zo svojej knihy zoznam a začala čítať nové skupiny.

„Slečna Abbotová a pán Boot.“

„Pán Finch-Fletchey a slečná Perksová.“

„Pán Thomas a slečna Broklehurstová.“

Hermiona si povzdychla, keď Dean vstal a pozbieral si svoje veci. Usmial sa na ňu predtým než prešiel k miestu, kde sedela Mandy Broklehurstová, Bystrohlavčanka. Hermiona zosmutnela, keď ho uvidela odchádzať. Prekvapujúco bol Dean v Aritmantike dobrý a spolu sa im veľmi dobre spolupracovalo. Zrazu si uvedomila, že takmer takmer každý už bol spárovaný. Že by jej meno profesorka vynechala?

„Ó áno, slečna Grangerová a pán Malfoy.“ profesorka Vectorová zvinula svoj zoznam a obrátila sa, aby ho odložila preč.

Hermiona sa zarazila. Malfoy? Ale Malfoy nie je ani v ich triede, však? Uvažovala pre seba. A nepríjemný pocit začal narastať v jej vnútri. Nie je v tejto triede, zle som počula, nie je v tejto triede, opakovala si pre seba. Pomaly sa zvrtla na svojej stoličke. V poslednom rade sedel Draco Malfoy a zlostne na ňu zazeral.

„Prof.. profesorka Vectorová?“ zvolala trasľavým hlasom. Profesorka sa otočila, aby sa na ňu pozrela. „Profesorka, nemyslím si, že Malfoy a ja môžeme pracovať spolu.“ Profesorka nadvihla obočie v úžase. Hermiona nikdy nespochybňovala učiteľa.

„To je len tým... že naše názory sú tak často... protichodné,“ pokračovala Hermiona a pokúšala sa na profesorku okúzľujúco usmiať, zatiaľ čo sa v jej žalúdku zvíjal odporný pocit.

„Nezmysel, slečna Grangerová. Ste moji dvaja najlepší študenti Aritmantiky. A keď budete pracovať spolu... nemôžem sa dočkať, kedy uvidím, čo vy dvaja spolu dokážete. A okrem toho, protiklady sa priťahujú.“ Hermiona zbledla pri učiteľkiných slovách. Nemohla uveriť svojmu osudu, jej obľúbený predmet. Otočila sa a pozrela sa cez plece na Malfoya, ktorý sa na ňu zlovestne pozeral. Konečne prehovoril.

„Dobre,“ vyriekol pomaly. „Nemám v úmysle ísť za tebou, Grangerová“. Hermiona mu poslala chladný pohľad prv, než začala zbierať svoje knihy. Keď kráčala do zadnej časti triedy, Dean zachytil jej pohľad a súcitne sa na ňu usmial.

Áno, ako keby si si to vedel predstaviť, mrmlala Hermiona. On dostane prácu s Bystrohlavčankou a ja musím pracovať so Slizolinčanom... a nie hocijakým Slizolinčanom, pomyslela si nahnevane než došla k stolu, kde sedel Malfoy. S hlbokým povzdychom položila svoje knihy tak ďaleko od Malfoya ako to len bolo možné. Vytiahla brko a začala si usilovne robiť poznámky. Po niekoľkých minútach už bola schopná zabudnúť, že sedí vedľa najnenávidenejšieho nepriateľa, až kým silný vietor z otvoreného okna neodfúkol rolku pergamenu krížom cez lavicu a zanechal ho naproti Malfoyovej ruke. Bez varovania sa poň Hermiona načiahla, náhodne sa špičkami prstov obtrela o Malfoya, keď si brala späť svoj pergamen.

„Nedotýkaj sa ma, humusáčka,“ Malfoy na ňu zasyčal a odsunul sa po lavici čo najďalej od nej. Hermiona zdvihla prekvapene zrak a s mimoriadnym odporom zazrela na neho.

„Malfoy, deň, keď sa ťa dobrovoľne dotknem, bude deň, keď ma môžeš za vlasy dotiahnuť k Voldemortovi, aby som sa stala Smrtijedom,“ vyprskla naňho nahnevane, dávajúc neposlušný pergamen späť do tašky.

Draco bol ohromený, nie veľa ľudí bolo dosť odvážnych na to, aby povedali meno Temného pána nahlas. Bol si istý, že jeho otec by to nikdy nepovedal. Vrátil sa k svojím poznámkam, ktoré boli takmer tak upravené a usporiadané ako Hermionine. Ale Draco sa začal nudiť; profesorka Vectorová vysvetľovala niečo tej hlúpej bifľomorskej dievčine, niečo čo Draco pochopil už pred rokmi. Obrátil svoj pohľad na Grangerovú a všimol si, že tiež nepočúva. Lepšiu príležitosť už nebudem mať, pomyslel si so zlým úsmevom.

„Tak Grangerová, kde sú Potty a Wízly?“ Hermiona nezdvihla zrak. „Nemyslel som, že si schopná existovať bez svojho priateľa po celú hodinu. Ktorý z nich je to tentoraz? Alebo sa iba medzi sebou dohodnú?“ Draco bol nadšený, keď videl, že sa Hermiona začína hnevom červenať. Nie že by to bola tvoja chyba, si len špinavá humusáčka, ale chápem, že ani Potty ani Wízly by neboli dobrí pre nejaké dievča, ak sa ty môžeš nazvať diev...“

Predtým než Malfoy mohol dokončiť svoju vetu, Hermiona vzala svoju knihu Aritmantiky, ktorá bola štyri krát väčšia ako hociktorá z jej iných kníh a prudko ho ňou udrela po pleci. Udrela ho dostatočne tvrdo, takže Malfoy, ktorý samozrejme útok neočakával, zletel zo svojej stoličky.

„Slečna Grangerová!“ profesorka Vectorová sa na ňu uprene pozrela. Kniha, stále zovretá v jej rukách, varovala Malfoya pred pokračovaním v rozhovore. Hermiona si zrazu uvedomila, že všetky pohľady sa upierajú na ňu.

„Hmm...profesorka, prepáčte, vyšmykla sa mi kniha.“ Hermiona začala v duchu rátať do desiatich, keď kládla knihu nazad na stôl. Malfoy sa zdvihol, stále si šúchal svoje plece a opatrne si sadol na svoju stoličku.

„Dobre, pokúsime sa tomuto v budúcnosti vyhnúť. Je tak, slečna Grangerová?“ spýtala sa profesorka Vectorová.

„Samozrejme pani profesorka, samozrejme,“ Hermiona sa na ňu milo usmiala, pokúsila sa zatváriť nevinne a otočila sa späť k svojim poznámkam. Nechala zvesenú hlavu, pretože sa obávala, že si profesorka Vectorová všimne jej víťazný úsmev na tvári. Ale Dean si ho všimol. Keď sa profesorka Vectorová pozerala inam, otočil sa a ukázal jej palec vztýčený dohora.

Hermiona a Malfoy sedeli ticho po celý zvyšok hodiny a demonštratívne ignorovali jeden druhého, hoci Malfoy na ňu stále ostražito hľadel. Profesorka Vectorová odovzdala niekoľko aritmantických tabuliek ako domácu úlohu. Hermiona bola prekvapená ich obsahom. Boli oveľa detailnejšie ako akékoľvek predchádzajúce, ktoré predtým robila a boli o dosť dlhšie.

„Teraz sa upokojte, viem, vyzerá to trochu dlhšie, ale očakávam, že teraz budete pracovať so svojím partnerom. Predpokladám, že túto úlohu urobíte spolu.“ Vectorová sa usmiala na Hermionu, očividne neberúc ohľad na absolútne pochybovačný výraz na jej tvári.

Ako môže odo mňa očakávať, že budem pracovať s tým ... s tým sebeckým, samoľúbym, zákerným, zlým ... Hermiona by pravdepodobne ďalej pokračovala vo vymýšľaní nadávok na Malfoya, keby sa cez ňu nenačiahol a nevytrhol jej tabuľku z rúk. „Hej, vráť mi to, to je moja domáca úloha!“ načiahla sa nahnevane za tabuľkou.

„To je moja domáca úloha, aby si vedela,“ vyprskol na ňu, „len ma nechaj urobiť ju“.

„Oh, jasne Malfoy, mám v úmysle zveriť svoje známky niekomu ako ty! Daj mi to, ja to urobím!“ Hermiona znova urobila výpad dopredu a pokúsila sa vytrhnúť pergameny z jeho rúk.

„Áno, aj ja umieram túžbou nechať moje vynikajúce známky ležať v tvojich rukách. V žiadnom prípade nemám v úmysle nechať ťa to urobiť.“ Malfoy cúvol späť a uhol sa jej rukám, keď sa načahovala po tabuľkách.

„Dobre, potom to budeme musieť urobiť spolu,“ zamrmlala nahnevane.

„Dobre, stretneme sa v knižnici,“ Malfoy nakoniec súhlasil, vypľúvajúc slová, akoby ho zraňovali.

„Fajn, dnes večer o siedmej,“ vyprskla na neho Hermiona a keď zbadala príležitosť, nahla sa dopredu a vytrhla tabuľky z jeho rúk. „Do tej doby si ich ponechám.“ A skôr než mohol zareagovať, zastrčila ich hlboko do svojej tašky a prekĺzla von na chodbu. Onedlho sa stratila medzi pobehujúcimi sa študentmi.