Where There's a Will
Autor: grangerinvestigations
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4359182/3/Where_Theres_a_Will
Keď sa chce
Preklad: Jimmi
Prístupnosť: M (od 16.rokov)
Pairing: Dramione
Žáner: Humor/Romance
Zhrnutie: Lucius Malfoy zanechal dosť podivnú poslednú vôľu: ak bude Draco pracovať pre Hermioniu jeden rok, aj on, aj jej SOPLOŠ zdedia tridsať miliónov galeónov. Samozrejme, možno sa skôr obaja vzájomne zabijú... Ignoruje Epilóg. Prístupnosť M kvôli slovníku.
3.kapitola
Hermiona bola v pondelok v kancelárii o piatej ráno. Vôbec nemohla spať, takže nakoniec vyčerpaná a nervózna vstala o štvrtej. Chcela sa sem dostať zavčasu - nemalo zmysel umožniť Malfoyovi, aby si z nej nejako vystrelil - ale teraz, keď skutočne sedela na stoličke, nemala potuchy čo robiť. Pokúsila sa pre neho zostaviť zoznam úloh, ale bolo jej jasné, že mu v skutočnosti nechce prenechať žiadnu zodpovednosť. Súčasne ale nemohla očakávať od Robin, svojej predchádzajúcej asistentky, že bude robiť aj svoju novú prácu, aj Malfoyovu. Bude mu musieť začať zverovať Robinine povinnosti, a čím skôr, tým lepšie. Väčšinou Robin robila to isté, čo robievala Hermiona, ale spočiatku dokončovala všetku tú otrockú administratívu. Možno mohli začať v malom; Malfoy určite zvládne robiť poznámky a kopírovať, správne? Pokrútila hlavou, pretože si uvedomila, že nechce, aby pre ňu robil čo i len to.
Jej zoznam vyzeral takto:
kopírovanie - kto vie, či tie kópie budú správne? Mohol by zmeniť niečo dôležité. A asi by ich podpísal humusáčka Grangerová.
otváranie letaxu - hmmm. Asi by vydesil každého, kto by sa priletaxoval.
rozosielanie propagačných letákov - nie, asi by k mŕtvym škriatkom dokresľoval smajlíkov. Nechať to na Veroniku?
zapisovanie diktátov - asi by zapísal moje slová tak presne ako tá chrobáčica.
oprava prejavov - asi by vyhlásil, že mu došiel červený atrament.
účasť na poradách - bože, chcem ho niekde v mojej blízkosti?
plánovanie schôdzí - asi by mi dohodol schôdzku s obrami v Albánsku alebo ešte niečo horšie. A asi by zrušil všetky moje stretnutia s Harrym a Ronom.
odpisovanie na korešpondenciu - starú belu! Nepochybujem, že by každému napísal, aby sa dal okamžite vypchať... Počkať, nemala by som mu to dať robiť, aby som ho mohla prepustiť? Nie, to by sa mohlo obrátiť proti mne... Prečo si vôbec tieto sračky zapisujem?
Hermiona odložila brko a poriadne si vzdychla. Toto nebolo produktívne.
Keď sa Hermiona včera preletaxovala k Robin, najprv jej oznámila dobré správy. Povedala Robin, ako veľa pre S.O.P.L.O.Š znamená a ako bol najvyšší čas, aby jej Hermiona prenechala viacej zodpovednosti a moci. Robin bola vo vytržení, keď jej Hermiona povedala o povýšení - Vedúca oddelenia pre styk s verejnosťou a zhromažďovania finančných prostriedkov. Robin to s ľuďmi vedela a do ich práce bola nadšená; po pravde, Hermiona ju mala povýšiť už dávno. Robin bola pripravená o rok, o dva sa Hermione vyrovnať a Hermionino úplné spoliehanie sa na Robin bolo jediným dôvodom, prečo to odkladala. Striasla sa, keď ju napadlo, že čoskoro bude rovnako závislá na Malfoyovi.
Ako keby mi niekedy dokázal správne pripraviť čaj.
Keď Hermiona tú bombu vypustila, Robin chvíľu mlčala. Nakoniec Hermione povedala, že v žiadnom prípade tie peniaze nemôžu odmietnuť, Malfoy alebo nie. Hoci tým slizolinčanom nebola nadšená, naliehala na Hermionu, aby odložila nenávisť k Malfoyovi nabok a sústredila sa na to, čo tie peniaze dokážu urobiť pre domových škriatkov. Znelo ako dobrá rada od rozumného dievčaťa, len keby ju Hermiona dokázala prijať. Nemohla si pomôcť, ale mala pocit, že sú tie peniaze nejako pošpinené a stále sa bála, že sa to ukáže ako niekoho prepracovaná lesť. Takmer očakávala, že Malfoy vrazí cez dvere, prekľaje ju a všetkých ostatných, ktorých uvidí. Uvedomovala si, že je hlúpa, ale bože - Malfoy? Skrátka to nedokázala prekonať.
O siedmej Hermiona stále sedela za stolom. Jej nervózne, nešťastné prsty nevedomky natrhali dvadsať kúskov pergamenu, oči mala upreté na hodiny, sledovala ako odtikávajú každú sekundu.
"Hm, ako som vedela, že už tu budeš?" ozval sa pobavený hlas, pri ktorom nadskočila. Robin Westinghousová vošla do miestnosti, pritiahla si stoličku k stolu svojej šéfky. Robin bola o rok staršia než Hermiona; chodila do Bystrohlavu a kvôli S.O.P.L.O.Š. nechala sľubnú kariéru na ministerstve. Robin pochádzala zo zmiešanej krvi; strana jej matky bola niekoľko generácii čistokrvná; jej otec bol muklorodený. Keď bola Robin malá, videla ako jej starí rodičia zle zaobchádzali s domovými škriatkami a túžila po tom, aby to odčinila a pozdvihla postavenie jej obľúbených stvorení v čarodejníckom svete. Jej najlepšou priateľkou bola škriatka menom Violet. Hermiona ju mala veľmi rada - Robin bola bystrá, príjemná a oddaná ich veci.
"Už som tu od piatej," priznala Hermiona.
"To mi došlo," odvetila Robin. "Bola by som ťa sem prišla skontrolovať tiež tak skoro, ale nedokázala som vystrčiť zadok z postele. Myslím, že si musela na mňa preniesť svoje nočné mory o Malfoyovi. O druhej ráno som sa prebudila zaliata studeným potom zo strachu o môj archív."
"Ach bože, na archív som zabudla!" zastonala Hermiona, prehrabla si rukami kučeravé vlasy. No, zamotala si ruku vo vlasoch je presnejší popis. Chvíľu strávila tým, že si ju vymotávala zo štice, po celý čas nespúšťala oči z dverí. Bolo by pre Malfoya typické, keby vošiel a videl ju v takom ponižujúcom stave.
"Volá sa to kondicionér, Hermiona," posmešne prehovorila Robin. "Raz za čas ho vyskúšaj."
Hermiona zazrela na Robinine hladké hnedé vlasy. "Vážne ho používam, len som dnes ráno zabudla. Nemôžeme sa všetky zobudiť nablýskané a dokonalé, všakže? Vieš, že som myslela na iné veci. Na vrchole toho zoznamu je tvoj dokonalý archivačný systém, ktorý bude obsluhovať slizolinčan."
"No, možno ho bude chcieť nechať tak ako je," s nádejou odvetila Robin. "Určite mu všetko uľahčí."
"Áno, ale v tom je pes zakopaný. Malfoyovi je ukradnuté, či si niečo uľahčí. Záleží mu len na tom, aby všetko sťažil mne."
Robin sa súcitne pozrela na Hermionu. Na Rokforte prišla veľmi málo do kontaktu či už s ňou alebo s Dracom Malfoyom. Samozrejme, že ich poznala... kto na Rokforte nie? Robin nezaujímali Malfoyove frajeriny, ale nijako zvlášť nemala v obľube ani Hermionu. Samozrejme, chrabromilčanku obdivovala; Hermionina bystrosť a blízke väzby na Harryho Pottera boli skvelým odporúčaním, ale počas niekoľkých rozhovorov Robin nikdy nepocítila z Hermioninej strany záujem o skutočné priateľstvo. Chcela byť súčasťou Dumbledorovej armády, keď jej o nej povedali Čcho a Marietta, ale bála sa, že nebude vítaná a tak zostala mimo. Promovala pred bitkou na Rokforte, ale ako dcéra muklorodeného presne vedela, koľko dlhuje Harrymu, Ronovi a Hermione. Jej otec bol bezpečne ukrytý vo Francúzsku, ale Robin si pamätala, ako sa počas toho hrozného roka bála o všetkých svojich spolužiakov, hlavne o Hermionu. Napriek obmedzenej známosti a jej chladným pocitom k tomu dievčaťu jej bolo zle zakaždým, keď zazrela Hermioninu tvár na plagátoch s hľadanými a skutočne sa jej uľavilo, že unikla zajatiu. Teraz, keď poznala Hermionu lepšie, Robin ju mala veľmi rada a ľutovala, že s ňou na škole netrávila čas. Možno sa Malfoy tiež polepšil.
"Robin, je mi ľúto, že ťa o to žiadam, ale..."
"Samozrejme, že ti pomôžem Malfoya vycvičiť. Toto bude obrovská zmena pre nás všetkých."
"Ďakujem ti," vďačne odvetila Hermiona. "Naozaj neviem, čo by som bez teba robila."
"To nechceme zistiť, že nie? Daj si trochu rychlopomády na vlasy, prečeš to hrebeňom a ja nám zoženiem trochu čaju. Dnes ráno musíš vyzerať k svetu. "
Prikývla. "Malfoy mi asi nasype korenie do čaju, však?"
"Pravdepodobne. Možno by si si ho chcela začať pripravovať sama."
"Myslím, že keď oslobodzujem škriatkov, asi by som si mala vždy robiť svoj vlastný čaj, há?" spýtala sa zrazu v rozpakoch.
"Rada ti robím čaj, Hermiona," uistila ju Robin. "Okrem toho, polovicu času mi robíš čaj ty, nikto v tejto kancelárii nikoho neobsluhuje, takže nezačínaj mať komplexy. Sme tím, správne?"
"A teraz do toho tímu musím zahrnúť prekliateho fretčiaka."
Robin sa zachichotala, hoci o tej udalosti počula len z druhej ruky, dokázala si predstaviť, že na Draca Malfoya bol ako na fretku nádherný pohľad.
"Hermiona, ver mi, že to stojí za to. Toto bude pre S.O.P.L.O.Š. znamenať obrovský rozdiel a ty to vieš. Tak poďme. Urob sa krásnou."
"To sa ľahšie povie, než urobí," zatiahol nepríjemný hlas z chodby. V Hermioniných dverách sa rozťahoval Malfoy, vyzeral tak v pohode, ako keby bol v slizolinskej spoločenskej miestnosti. "Tá baba vie čarovať, nie robiť zázraky."
"Si tu zavčasu," ignorovala Hermiona jeho urážku.
"Kto prv príde, ten prv melie, Grangerová," odpovedal. "Podľa toho, ako vyzeráš, by som si tipol, že ty si tu od piatka. Používaš vlastnú hlavu ako vankúš? To je jediný záver, k akému som dospel."
"To sú moje skutočné vlasy, Malfoy. Všetci nemôžeme mať vybielené parochne, všakže?"
"Žiarlivosť sa k tebe nehodí," nevzrušene odsekol. "Zelená vážne nie je tvoja farba. Je mi ľúto, že si nebola obdarená takými prirodzene dokonalými vlasmi, akými som bol ja. Kto je tvoja priateľka? Nechceš nás predstaviť alebo sa začínajú presadzovať tvoje muklovské spôsoby?"
Jedna... dva... tri... štyri....
Hermiona zatvorila oči a pomaly narátala do desať. "Robin Westinghousová, toto je Draco Malfoy. Ešte ste sa nestretli?"
"Som si istý, že to by som si pamätal," zalichotil Draco a venoval Robin švihácky úsmev.
"Chodili sme spolu šesť rokov do školy, Malfoy," vrátila bez úsmevu. "Niekoľkokrát sme sa stretli. Bola som o rok vyššie v Bystrohlave."
Draco očervenel. To dievča sa mu zdalo mlhavo povedomé, ale ako si má do kelu pamätať každú sprostú bystrohlavčanku, ktorú kedy stretol? Napokon, slizolinčania neboli veľkými fanúšikmi medzifalkutnej spolupráce. Jediní ľudia, s ktorými sa stýkal mimo svojej fakulty, boli Zjazvenčík, Lasičiak a Grangerica a to bolo len preto, aby ich mučil.
"Ospravedlňujem sa," pokúsil sa to zamaskovať. "V tom čase som bol tak trochu blb. Len sa spýtaj Grangerovej."
"Len sa spýtaj kohokoľvek," zamrmlala Hermiona.
"Bez problémov," veľkodušne odpovedala Robin. Musí sa aspoň pokúsiť vychádzať s ním. "Vitaj na palube. Je mi ľúto tvojej straty, ale sme za príspevok tvojho otca veľmi vďační. Som si istá, že čoskoro zistíš, že toto je skvelá organizácia. Chcela som nám urobiť čaj. Dáš si?"
"Vďaka," prijal. "Za čaj a kondolenciu. Mimochodom, gratulujem ti k povýšeniu. Viem, že môj príchod sem ti prospel a som si istý, že strávime spoločne veľa času, kým ma budeš zaúčať, správne?" Možno toto nebude také zlé. Samozrejme, nevykročil s touto peknou bystrohlavčankou správnou nohou a Grangerová ho pred ňou nepochybne ohovorila, ale jednako, dokázal byť očarujúci k nehumusáčkam. Možno zmení názor.
"Nerada by som ťa nanútila niekomu inému," ozvala sa Hermiona, "ale Robin mi pomôže zaučiť ťa. Som si istá, že ti poskytne všetko, čo budeš potrebovať."
"Som si istý, že poskytne," Draco sa znova uškrnul.
"Nechutné," Hermionu naplo. "Robin, vážne ma s ním necháš práve teraz osamote?"
"Radšej si na to zvykni." Robin jej venovala súcitný pohľad a šla im po čaj. Len čo bola preč, Draco sa otočil s odporným úškrnom k Hermione.
"Človek by si myslel, že keď máš pri sebe asistentku ako zo škatuľky, niečo sa na teba nalepí, Grangerová. Myslím, že vidím z toho vtáčieho hniezda, čo máš na hlave, trčať asi tak desať bŕk. Mal by som ti tam zastrčiť aj všetky tvoje obežníky, keď sa ku mne dostanú?"
"Radšej si ich strč do zadku," vybuchla Hermiona.
"Ale, ale, Grangerová, ako by si si ich tam asi tak prečítala?"
"Môžeme už začať?" unavene sa spýtala Hermiona. "Máme toho dnes veľa. Alebo by si radšej počkal až do ôsmej? Si tu veľmi skoro."
"Pchá, skočme rovno na to," odpovedal Draco. "Mám kanceláriu alebo sa musím o tento prasačí chlievik deliť s tebou?"
Raz... dva... tri... hlboký nádych.
"Stôl máš vonku za dverami, môžeš si ho vyzdobiť, ako sa ti zachce. Nemám tu kozub, ako môžeš vidieť, takže si zodpovedný za zvládnutie všetkých letaxov, ktoré sú pre mňa. Neskôr v týždni máme niekoľko stretnutí, ale na dnes dopoludnia som zrušila všetkým program, aby si sa mohol aklimatizovať a stretnúť sa s nimi."
"Ojoj, ja si môžem vyzdobiť svoj stôl?" jedovato sa spýtal Draco, ignorujúc jej diplomatický tón. "Môžem si tam dať kalendár s obľúbenými hippogrifmi?"
"Môžeš si tam dať kalendár so Snapovými guľami, mám to v paži," vyštekla Hermiona. "Budeš počúvať, čo hovorím alebo budeš celý deň gigantický blb?"
"Nemôžem robiť oboje?"
Od odpovede ju zachránil opätovný príchod Robin. Robin bolo jasné, že dokonca jej krátka neprítomnosť mala medzi bývalými spolužiakmi za následok hádku. Uvedomila si, že bude musieť medzi nimi dvoma robiť rozhodcu, minimálne chvíľu. Ach, tá radosť: nič sa nevyrovná práci s profesionálmi.
"Vážne vás dvoch nemôžem nechať osamote, čo?" dovolila si Robin, keď položila tácku s čajom na Hermionin stôl. Draco na ňu žmurkol a schmatol sušienku. Pokúsila sa tváriť nesúhlasne, ale nemohla si pomôcť, aby mu neopätovala malý úsmev.
"Robin, je nemožný," sťažovala sa Hermiona, ako keby bola prváčikom, čo sa rozpráva s McGonagallovou.
"Je tu len desať minút, Hermiona."
"Pripadá mi to ako desať rokov."
"Hermiona, bude to fajn, len si na neho musíš zvyknúť," chlácholila ju Robin.
"Viete, že ja som stále tu."
"Áno," Hermiona zatvorila oči. "Ale neustále si prajem, aby som sa prebudila a ty si tu nebol."
"Myslíš, že chcem zachraňovať domových škriatkov, Grangerová? Myslíš, že chcem prijímať príkazy od najnamyslenejšej baby, ktorá kedy vrhla svoj tieň na prah Rokfortu? Ako odo mňa očakávaš, že sa budem chovať, ako Svätý Zjazvenec? Na to ma poznáš lepšie."
Robin umlčala Hermionino odseknutie rukou na jej pleci.
"Pozri, Malfoy, samozrejme, že tu nechceš byť. Na rovinu, ani ťa tu nikto nechce. Ale hráme s kartami, ktoré sme dostali, nie? Náhodou som tejto veci oddaná ako všetci ostatní. Tie peniaze nikomu neprinesú úžitok, ak vy dvaja nedokážete spolupracovať. Možno nemáš rád Hermionu a na to máš právo, ale nikto z nás nebude tolerovať, keď sa budeš ulievať z povinností, je to jasné?"
"Krištáľovo jasné, generál Westinghouse," zasalutoval Draco. "Grangerová, si si istá, že tu šéfuješ ty a nie toto dievča?"
"Strašne rada by som bola, keby ťa Robin mala na starosť," pripustila Hermiona. "A má úplnú pravdu, ako zvyčajne. Sme dospelí ľudia, Malfoy, nie? Určite sa tak dokážeme správať."
"Hádam," nepresvedčivo odpovedal. "Ale je mi ukradnuté, ako veľmi zvyšok z vás extrémnych ľudomilov miluje tie hračky prírody s veľkými očami. Ja ich rád nemám a nebudem ich rád mať. Bodka. Sú hrôzostrašní, sú otravní a sú podo mnou. Teraz by som ocenil, šéfica, keby ste mi mohli povedať, čo ešte musím urobiť okrem otvorenia letaxu zakaždým, keď Weasley potrebuje popoludňajšiu rýchlovku."
Bože, toto bude dlhý rok.