Preklady fanfiction Harryho Pottera

1. kapitola 1. časť

Keď mala Hermiona Grangerová sedem rokov, trávila celé dni plánovaním svojho budúceho života.

Od svadobného dňa; uprostred leta, najpravdepodobnejšie na konci júla, pretože to bol jej obľúbený mesiac.

Cez medové týždne; tie budú v Candylande - pretože je magický a nádherný a kto by nechcel ísť do krajiny vyrobenej z cukríkov?

Rovno k počtu a menám svojich detí; budú dve - chlapec a dievčatko, takže ani jeden z nich nebude ako jedináčik osamelý.

A budú sa volať Rosalyn (skrátené Rose, pretože ruža je jej obľúbená kvetina) a Denis (pretože má rada Denisa z filmu Postrach Dennis).

Stane sa učiteľkou, pretože milovala školu, učenie a knihy. A zostarne so svojím manželom, jedinou láskou svojho života a budú šťastne žiť až do smrti.

Hermiona Grangerová verila v rozprávky a toto bola jej vlastná.

Kým mala tridsať päť, prestala rozprávkam veriť.

Prestala veriť vo veci, ako sú skutočná láska, dokonalosť a šťastní až naveky. Na svoje tridsiate piate narodeniny vyplnila rozvodové papiere po šestnástich rokoch manželstva s Ronaldom Weasleym. 

Roky boli na pokraji rozvodu; oddelene žili už päť mesiacov predtým. Ich manželstvo už viac nebolo šťastné a ona už viac nebola šťastná vo svojej vlastnej rozprávke.

Koniec vojny, v ktorej Svetlo zvíťazilo a Tma podľahla svojej vlastnej temnote, priniesol množstvo zmien v čarodejníckom svete. Síce priniesol zármutok a žiaľ, ale tiež priniesol aj oslavy.

Priniesol slobodu, mier a šťastie.

Priniesol svet, v ktorom muklorodení a čistokrvní mohli žiť spoločne bez predsudkov a statusov. Oslobodil škriatkov z ich otroctva; hoci mnohí zostali niečím ako platenými asistentami pre svojich pánov a panie.

Priniesol milostné vzťahy, svadby a deti, ktoré sa rodili po stovkách, ako pri populačnej explózii po prvej svetovej vojne. 

Keď mala osemnásť, jej detská rozprávka začala nadobúdať podobu. Ron, ktorý bol šesť rokov jej najlepším priateľom a siedmy jej neoficiálnym frajerom, ju požiadal o ruku len pár dní po finálnej bitke. Povedala áno, samozrejme, pretože aký čas by bol lepší na také veci ako zobrať sa a založiť si rodinu? Ani jeden z nich ním už nechcel plytvať, nie po tom, čo toľkokrát len tesne unikli smrti. Nie po tom, čo takmer toho druhého bezpočetne krát stratili.

O štyri mesiace neskôr boli svoji; bola oficiálne Hermionou Weasleyovou vo všetkých ohľadoch, na ktorých záležalo. Harry Potter, Chlapec ktorý dvakrát prežil, tiež nemrhal časom, požiadal svoju partnerku Ginny Weasleyovú o ruku a vzali sa ani nie o mesiac neskôr.

Nasledujúci rok Hermiona pracovala na ministerstve ako auror, spolu s Harrym, Ronom a Dracom Malfoyom. (Nebolo to učenie, ale aj toto sa jej páčilo). Áno, Draco Malfoy sa stal aurorom. Pár mesiacov pred finálnou bitkou sa ukázal na Grimmauldovom námestí č.12, chudý a extrémne vyčerpaný.

Povedal, že už má po krk bojovania, po krk zabíjania nevinných ľudí. Povedal, že im poskytne všetko, čo potrebujú vedieť na to, aby raz a navždy zložili Temného pána výmenou za bezpečnosť a ochranu jeho rodiny; hoci Lucius neskôr zahynul v záverečnej bitke.

Po vojne zvyšní Malfoyovci zohrali pomerne veľkú rolu pri opätovnom budovaní čarodejníckeho sveta. Narcissa poskytla svoje služby najnovšej riaditeľke Rokfortu - profesorke McGonagallovej - aby jej pomohla znova postaviť školu, rovnako ako množstvo galeónov ministerstvu.

Draco sa vydal na cestu naprávania otcových minulých hriechov, niesol bremeno mena Malfoy na svojich pleciach, než sa zapísal na najbližší kurz výcviku aurorov.

Keď mala dvadsať štyri, porodila svoje a Ronove prvé dieťa - dievčatko. Bol to asi jej druhý najlepší deň v živote, keď uvidela po prvý raz, čo tak úspešne pred deviatimi mesiacmi stvorili. Mala na hlavičke červené vlásky ako jej otec a hnedé oči ako jej matka, dokonalá zmes oboch rodičov. Ron bol taký nadšený pri pohľade na ten uzlíček radosti, ktorý mal desať prstov na nohách a desať na rukách a dokonalý gombičkový noštek, že sa ani nestaral, aké bude mať meno. A meno Rose znelo príliš dokonale, aby sa nevyužilo. Rosalyn Weasleyová. 

O dva roky neskôr porodila druhé dieťa, syna. Na rozdiel od Rose mal hnedé vlasy ako matka a modré oči ako otec. Ron bol od chvíle, čo zistili pohlavie, tak odhodlaný, že sa bude volať Hugo, že sa Hermiona podvolila. Okrem toho, bol príliš nádherný, aby sa o tom hádala. 

Niečo sa stalo po Hugových šiestych narodeninách. Nebola si istá čo, či sa svet posunul alebo či sa posunula ona, ale niečo sa medzi nimi zmenilo. Začali sa neustále hádať, kvôli všetkému a kvôli ničomu. A čím viac sa hádali, tým viac sa vzďaľovali. Bolo to, ako keby nespoznávala muža, za ktorého sa vydala; ale horšie bolo, že nespoznávala samu seba. Nespoznávala ženu, ktorá na ňu hľadela zo zrkadla. Ale napriek tomu sa snažila. Snažila sa presvedčiť samu seba, že je šťastná, snažila sa urobiť šťastným manžela. Vážne sa snažila, naozaj zo všetkých síl.

Bola vďaka tomu len viac nešťastná, a jej rodina bola nešťastnejšia.

O tri roky neskôr, keď mala tridsaťpäť a pár mesiacov po tom, čo Rose odišla na Rokfort, vyplnila rozvodové papiere. Bola by to urobila skôr, ale čakala na to, aby jej dcéra začala prvý ročník v šťastnej, dobrej nálade. 

Teraz, o dva roky neskôr v tridsiatich siedmich, ich konečne rozviedli. Považovala za ironické, že jej prvý deň ako novej slobodnej ženy za skoro devätnásť rokov, je prvý deň školy - a čo bolo dôležitejšie, prvý deň Hugovho prvého ročníka.

Nie je treba hovoriť, že veci v jej byte - v tom, ktorý si kúpila, keď začali žiť oddelene - sú v stave zmätku. Trinásťročná Rose tu pobehuje v panike, pretože si nemá čo obliecť, napriek tomu, že má plnú skriňu oblečenia - aj tu, aj v dome. A Hugo, ktorý je úplne v pohode s tričkom Supermana a nohavicami, tu lieta v panike, že nemá všetko, čo potrebuje.

“Hugo, zlatíčko, počúvaj ma?” pokojne hovorí Hermiona, keď sa skloní, aby sa pozrela synovi do tváre. “Všetko som skontrolovala, je to v poriadku. A tatino ti prinesie tvoju sovu,” pripomenula chlapcovi.

“Ale…”

“Všetko je pod kontrolou, dobre? Teraz si choď umyť zuby.”

Hugo zastoná, než sa rozbehne do kúpeľne.

“Rose! Budeme meškať, švihni si!” zavolá Hermiona cez chodbu do dcérinej izby.

“Ufffff! Nemám si čo obliecť!” frustrovane zavreští pubertiačka. 

“Máš plnú skriňu oblečenia, Rose. A okrem toho sa o pár hodín aj tak prezlečieš do školského habitu…”

“No a? Nemôžem vyzerať ako šupák. Prvé dojmy sú najdôležitejšie,” vraví Rose tým 'čo ty o tom vieš' štýlom, ktorý tak rada používa pri svojej matke. 

“Prvé dojmy? Rose, s tými deckami chodíš do školy už dva roky…”

“No a?”

Hermiona si vzdychne, zovrie si koreň nosa a zatvorí oči. “Tak si švihni, inak odchádzame bez teba.”

“To je tak nefér!”

Dievčina dupne dramaticky nohou, než sa stratí vo svojej izbe. Odkedy oznámili deťom, že ich rodičia už viac nebudú spolu, Rose sa predvádza - občas vyšiluje. Hlavne na ňu. Na druhej strane Hugo sa zdá v pohode.

Hermiona si vzdychne, vezme tašku z gauča a kabát z vešiaka pri predných dverách. 

“Život nie je fér.”

X