Preklady fanfiction Harryho Pottera

Deň 5: Štvrtok

„Hermiona, môžeme sa na chvíľku porozprávať? Dôverne?“

Nie, pomyslel si Draco podráždene, keď sa otočil a zbadal Weslíčku, ktorá sa k nemu priblížila v chrabromilskej klubovni.

„Kam chceš ísť?“ spýtal sa, snažil sa neznieť znepokojene.

„Poďme hore,“ odvetila.

Spočiatku sa Draco obával, že sa schodisko k dievčenským spálňam pre neho zmení na šmýkačku, pretože chalani nemali dovolené tam vstúpiť. Ale samozrejme, pretože bol teraz dievčaťom, nestalo sa to. Keď prvý raz vstúpil do tej izby, všimol si, že sa pomerne líšila od jeho starej spálne, ale bolo to kvôli tomu, že sa aktuálne nachádzal vo veži a nie preto, že bol v dievčenskej spálni.

Sledoval Weslíčku - dopekla, ako sa v skutočnosti volala?! - keď sa posadila na posteľ, ktorú odhadol ako jej, takže prišiel k nej a posadil sa na posteľ oproti nej.

„Myslela som, že sa chceš porozprávať?“ rovno sa spýtal.

„Chcem, ja len...“

„Takže? O čom?“ Naozaj to nechcel naťahovať dlhšie, než by musel.

„Vyspala som sa s Deanom,“ vyhŕklo to dievča.

Och môj bože, toto je jeden z *tých* rozhovorov.

„S Deanom Thomasom?“ spýtal sa Draco.

„Áno, samozrejme, že s Deanom Thomasom. Čo si myslíš? Že mám v skrini celú kopu Deanov?“

Draco sa zamračil.

„Myslela som, že chodíš s Potterom.“

„S Harrym? Prestaň žartovať Hermiona, vieš veľmi dobre, že chodí vážne s Lunou.“

Teraz bol Draco už totálne zmätený.

„S Lunou?“

„Lovegoodou. Úprimne, Miona, si v poriadku?“

„Som v pohode,“ povedal Draco, ktorý sa pokúšal zotaviť z momentálneho výpadku. „Povedala si, že sa chceš porozprávať.“

„Áno,“ odvetila, kým sa zaoberala svojimi nechtami. „Len som chcela... potrebovala som sa o tomto s tebou porozprávať.“

A podľa toho, ako to povedala, Draco jednoducho vedel, že to dievča práve prišlo o svoje panenstvo. Potreboval sa dostať do klábosiaceho módu. Do niečoho, čo nebolo ľahké vzhľadom na to, že bol chlapec.

„Takže... aké to bolo?“ spýtal sa, pretože to bola prvá otázka, čo mu naskočila na myseľ.

„Bolo to... neviem,“ vzdychla si a potom sa priklonila bližšie a mierne stlmila hlas. „Nemyslím si, že sme to robili správne.“

„Čo tým myslíš?“ spýtal sa Draco, ktorý už sám zostal zvedavý. Existoval nesprávny spôsob, ako to urobiť?

„Nuž, bolo to dosť krátke,“ vysvetľovala. „A dokonca aj tak to nebolo veľmi príjemné. Určite nie pre mňa, ale on sa zdal, že si to užíva. Neviem. Myslíš, že je na mne niečo v neporiadku?“

Draco nad tým chvíľu uvažoval.

„Pripravil ťa dostatočne?“

„Pripravil ma?“ spýtala sa so zamračením.

„Áno, bola si dostatočne vlhká?“

„Neviem,“ odpovedala s rumencom. „Bolo to dosť spontánne a dostali sme sa k tomu naozaj rýchlo.“

„Plánuješ si to čoskoro zopakovať?“ spýtal sa ako keby len tak.

„Neviem,“ zaváhala. „Toho, čo povedal, že strata panenstvo ťa len trošku zabolí, by mali postaviť k stene a zastreliť. Kurevsky to bolelo! Nemyslím si, že to znova zvládnem.“

„Vieš, časom sa to zlepší. A okrem toho; nie všetci muži sú rovnako nemotorní ako on. Ale ak sa nedáš od Deana odhovoriť, potom by si mu vážne mala povedať, čo chceš. Aby si vedela, je to právo ženy, pretože muži majú prakticky zaručený orgazmus.“

„Život nie je fér, však?“ poznamenala so slabým úsmevom.

„V skutočnosti nie je,“ pokrčil Draco plecami. „Ale vy... my môžeme mať orgazmus opakovane. Takže im to môžeme vrátiť ažaž.“

Pri tomto sa Weslíčka konečne pousmiala. Draco bol lepší v babskom klábosení, než si myslel.

„Keď ti navrhne, aby ste to urobili znova,“ vravel, „a pravdepodobne to navrhne, len mu povedz, že ak nie je ochotný vynaložiť trochu práce, nič nedostane.“

„Práce?“

„Predohra,“ odpovedal Draco. „A ak ten tupec nedokáže nájsť cestu k tvojmu klitorisu, pre mňa za mňa mu nakresli mapu a označ mu ho veľkým X.“

A nad týmto sa Ginny skutočne rozosmiala.

„Ako toto všetko vieš?“ spýtala sa.

„Ehm... z kníh,“ vynašiel sa Draco.

Vstala z postele, zjavne bol rozhovoru koniec, tak Draco urobil to isté.

„Niečo ti poviem, Hermiona, keď sa rozhodneš s niekým vyspať, urob to s niekým, kto už má nejaké skúsenosti.“

„Ehm, v poriadku,“ prikývol Draco, vážne nevedel, ako na toto zareagovať.

„Vieš,“ naznačovala Ginny. „Máš spálňu veľmi blízko k niekomu, kto tomu popisu dokonale vyhovuje. Nehovoria mu chodiaci orgazmus len tak bezdôvodne.“

Nehovoria mu... ako?

Draca to pomerne zaskočilo. Chodiaci orgazmus? Vážne? Iste, jeho mottom bolo: ak niečo robíš, rob to poriadne. Ale jeho... nuž; ...haló!

Dievčatá sa vážne rozprávajú o všetkom.

Dobré bolo, že bol u nich zjavne dobre zapísaný.

„Myslím to vážne!“ pokračovala pri ceste zo spálni. „Nemôžeš popierať, že vážne dorástol do prekliateho fešáka, hoci jeho osobnosť je totálne podlá. Len mu strč do úst ponožku, aby pri tom čušal a budeš v poriadku.

...

Alebo nie.

****

„Takže Draco, už vieš, kedy ho dostaneš?“ spýtal sa Crabbe Hermiony, keď si robili úlohy za stolom v slizolinskej klubovni. Či skôr on ich kopíroval z Hermioninho pergamenu. Len dúfala, že je Crabbe dosť bystrý na to, aby neskopíroval aj Dracovo meno, ale nespoliehala sa na to. Alebo to bol Goyle? Stále zabúdala.

„Dostanem čo?“ spýtala sa.

„Veď vieš; znamenie.“

„Zna...?

Temné znamenie, uvedomila si Hermiona. Malfoy mal dostať temné znamenie a stať sa smrťožrútom. Samozrejme. Hoci ho za posledných pár dni spoznala lepšie (pomerne osobným spôsobom) a potom prvý raz ho v skutočnosti začala považovať za ľudskú bytosť namiesto splodenca pekla; stále bol na opačnej strane. Stále bol na strane Voldemorta.

V duchu si poznamenala, aby na to už nikdy znova nezabudla.

„Ehm, ešte neviem,“ odpovedala. „A ty?“

„Počas vianočných sviatkov,“ odpovedal s povzdychom. „Aj Goyle. Stále si neprišiel na nič, ako by sme sa tomu všetci vyhli?“

V Hermioninej hlave sa roztočili kolieska. Vyhli sa tomu? Takže Malfoy príliš nedychtil slúžiť Voldemortovi?

To bola novinka.

A zaujímavá novinka.

****

„Takže dnes niečo nové na mojom fronte?“ spýtala sa Hermiona, keď sa s Malfoyom stretli v ich klubovni, aby si vymenili informácie.

„Nie veľa,“ odpovedal, kým listoval vydaním Denného proroka. „Oh, počkať. Áno, Weslíčka prišla o poctivosť.“

„Ginny?“ prekvapene sa spýtala Hermiona.

„Ginny!“ vykríkol Draco. To dievčenské meno mal po celý deň na jazyku. Vďaka ti!

„Čo ti povedala?“ vyzvedala Hermiona.

„Nuž, povedzme len, že si to priveľmi neužila.“

„Oh, úbohá Ginny,“ vzdychla si Hermiona. „A ešte ďalšie dva dni, než sa s ňou budem môcť porozprávať.“

„Netráp sa tým,“ vyhlásil Draco. „Ja už som to urobil.“

„Len si môžem predstavovať, čo si tomu úbohému dievčaťu povedal,“ obvinila ho Hermiona.

„Nepodceňuj ma, Grangerová, moja rada by bola určite lepšia než tvoja,“ nedal sa. „Niečo nové na mojom fronte?“

„Vlastne nie. Oh, počkať. Áno, Crabbe sa ma spýtal, či si niečo vymyslel, ako sa vyhnúť temnému znameniu. Ale okrem toho nič nové.“ Hermiona posmešne predstierala, že to nebolo dôležité.

„To nerob!“ varoval ju Draco, keď stále hľadel do Denného proroka.

„Nerob čo?“ nevinne sa spýtala Hermiona. „Nič som nepovedala.“

„Nie, ale chcela si!“ vyhlásil Draco. „To je to, čo robíš... miešaš sa do vecí. Toto je moja záležitosť a nemusím sa o ňu deliť s tebou.“

„Fajn!“ odsekla Hermiona.

„Fajn!“ zopakoval Draco.

- mlčanie -

„Ale keby si šiel s týmto za Dumbledorom...“

„Čo som ti práve povedal, Grangerová?“ zjačal Draco. „Nechaj ma na pokoji!“

„A čo ak tomu nedokážeš zabrániť?“ zakričala na oplátku Hermiona na neho. „Čo ak stále dostaneš znamenie, aj keď ho nechceš?“

„Tak je to potom môj zasraný problém!“ zrúkol Draco, keď vstal z miesta a odpochodoval do svojej izby.

Hermiona sa strhla, keď zabuchol dvere tak hlasno, že ju prekvapilo, že nevyleteli z pántov. Uvedomila si, že zasiahla Malfoya na citlivom mieste.

Najlogickejšia vec, čo môže človek urobiť, je nechať to citlivé miesto na pokoji.

Ale Hermiona nikdy nebola úplne logická, všakže?

***

Koniec piateho dňa