Preklady fanfiction Harryho Pottera

Harry Potter a proroctvo troch

Pätnásta kapitola

Schody

Každý schod musí byť rovnako široký ako každý iný a každý stupienok musí byť rovnako vysoký ako všetky ostatné... Začnete stúpať po schodoch a po prvom schode vaše nohy vedia, aké by malo byť nasledujúce stúpanie. Na rovnom chodníku môžete zakopnúť o nerovnosť. Stačí na to necelý centimeter... je to veľmi častá, bežná chyba, pre staviteľa schodov zabudnúť do svojich výpočtov pridať trištvrte centimetra hrúbky podlahy, ktorá ešte nie je položená...   Potom... má schodisko prvý schod, ktorý je o tri štvrtiny palca nižší ako všetky ostatné schody. Takéto schodisko nikdy neprestane potkýňať ľudí, dokonca ani tých, ktorí vedia o jeho chybe.

~ Tracy Kidder, Dom

#/#/#

Harry s úžasom hľadel na pavučinové prsty Mariah Kirknerovej.

„Vieš, odkiaľ pochádzam, Harry?“ spýtala sa Mariah a jej veľké tmavé oči sa mu zapichli do jeho. Len matne zaregistroval, že prehovorila; teraz, keď sa sústredil, si uvedomil, čo povedala, a prikývol.

„Myslím, že áno. Z Orkneje však?“

Zamračila sa. „Povedz z Orknejí. Alebo Orknejských ostrovov. Po stáročia moja rodina žila na ostrove Roussay. Vieš, čo znamenajú Orkneje?“ Pokrútil hlavou. „Je to staronórsky názov pre ostrov tuleňov. Orkneje tvorí, samozrejme, veľa ostrovov, nie len jeden.“ Prehltol; nikdy nevedel, čo ten názov znamená. „Preto tam Chrabromil a jeho nevesta vzali jej sestru. Obyčajná spoločnosť. Iné tulene.“

„Jasné,“ povedal v pomykove. Cítil sa z toho všetkého taký šokovaný, že nereagoval veľmi dobre, to vedel. „A ty - ty...“ Nedokázal zo seba vydýchnuť slová: Si selkie. Hlava mu plávala, bol taký zmätený. „Ale -  ty tie rukavice  nenosíš vždy...“

Pokrútila hlavou. „Moja mama mi to zastrihávala, keď som bola malá. Stále to robím, ale vždy príde čas, keď mi to narastie späť a musím počkať. Vtedy nosím rukavice. Keby sa to niekto dozvedel, myslel by si, že som čudák. Tak to skrývam.“

Harry sa zachmúril, keď si spomenul na svoju jazvu. Tá sa nedala skryť. „Rozumiem,“ povedal jednoducho. „A ty - ty môžeš - môžeš priťahovať mužov, keď chceš. Tak ako to vedia víly.“

Prikývla. „Aj môj brat môže. Priťahovať ženy, myslím. V škole bol strašný playboy. Po pätnástom alebo šestnástom roku života je to pre námorníka, muža alebo ženu, jednoduchšie. Je to silnejšie.“

Zamyslel sa a zamračil sa. „Ako získal ten amulet?“

Jej oči sa rozšírili. „Áno, amulet. Vidíš, po tom, čo sa zlomila moc Ty-vieš-koho - po tom, čo si ho porazil - došlo v čarodejníckom svete k všeobecnému posunu. Každý, kto bol v škole v Slizoline, bol podozrivý, že je smrťožrút. Moja mama prišla o prácu a zažili sme ťažké časy. Môj otec zarábal veľmi veľa a mali sme nejaké dlhy voči Gringottovcom.“ Harry rýchlo uvažoval: V mojom druhom živote Voldemort nikdy nepadol, takže moja mama nikdy neprišla o prácu, a Mariahin brat nikdy necítil zvláštne nutkanie ísť do jazera a hľadať amulet, takže tam stále bol, keď som zachránil Ginny z jazera.

Vzdychla si. „Legenda o amulete sa v našej rodine odovzdávala. Matky rozprávali ten príbeh celú večnosť.“ Harry si ich vedel predstaviť, Mariah s divokými tmavými vlasmi a veľkými oduševnenými očami  ako šepká príbeh malým, bledým, odvráteným tváričkám zhromaždeným okolo krbu, zatiaľ čo zimný vietor ošľaháva vonkajšok kamennej chalupy na bezútešnom a skalnatom pobreží... „Po čase si myslím, že niektoré časti príbehu považovali niektorí z tých, čo ho rozprávali, za vymyslené. Prikrášľovali si ho ako všetky ústne tradície. Aby ho oživili. Akoby každá generácia do neho vniesla svoju pečať. Ale Munro uveril tomu, čo sa o amulete píše, a vzal si ho na starosť, aby sa ho pokúsil získať, pretože ho považoval za cenný - ak by bol skutočný. Použil svoje kúzlo na dcéru vodných ľudí - na ľudské ženy to nefunguje - a zistil, že amulet naozaj existuje, a keď jej porozprával príbeh o tom, ako Slizolin preklial nášho predka, presvedčila svojho otca, aby dal Munrovi kameň s amuletom. Munro ho priniesol a všetci sme kameň otvorili.

„Mala som len štyri roky, Munro je odo mňa o tucet rokov starší. Už nikdy nezabudnem, keď ho mama otvorila - bolo to ako sen, ako vidieť Popoluškinu sklenenú črievičku alebo zlato, ktoré Martinko Klingáč utkal zo slamy. Všetci sme ho tak dlho obdivovali; bol nádherný a perfektný, pretrvávajúci vo vnútri kameňa po tisíc rokov. Potom ho moja mama odložila do truhličky, ktorú schovala pod krb, kde sme ukrývali pár našich cenností a ja som si myslela, že je v bezpečí a ukrytý. Ale nejaký čas neskôr dal Munro mojim rodičom hromadu galeónov a nechcel povedať, odkiaľ ich má. Veľmi sa báli, že urobil niečo, za čo by ho mohli zavrieť do väzenia, ale on prisahal, že to neurobil. A tak sme museli prežiť, kým moja matka opäť nenašla prácu.“

Povzdychla si a preskúmala svoje pavučiny. „Musel ho predať. Možno moja mama a otec vedeli, že to urobil, a len mi to nepovedali. Ale nemal to urobiť. Ja som tá, ktorá nesie tú kliatbu, ja som tá, ktorej dieťa bude ako ja. Viem, že on je ten, kto zistil, ako ho dostať z jazera, ale je to moje právo. A ona ho má. Teda Ginny. Nemá ani potuchy, čo to pre mňa znamená.“

Prikývol. „Ginny ho kúpila v Šikmej uličke,“ povedal ticho.

Zdvihla k nemu tvár, čelo sa jej zvraštilo. „Ale ako si to mohla dovoliť? Toľko zlata, čo zaň Munro dostal - toľko zlata som na jednom mieste nikdy predtým ani potom nevidela.“

Zamyslel sa nad otázkou, ako si to Ginny mohla dovoliť, a to ho prinútilo premýšľať o ďalších veciach, ktoré videl v obchode Borgin a Burkes, keď tam náhodou skončil, keď prvýkrát použil letaxový prášok (zrazu si uvedomil, že to bolo krátko predtým, ako Lucius Malfoy dal Ginny denník Toma Riddla v Čarodejníckej literatúre - musel ho mať pri sebe, keď bol v obchode Borgin a Burkes). Keď odpočúval zo skrine v zaprášenom tmavom kúzelníckom obchode, podarilo sa mu odhaliť ďalšie predmety v tamojšom inventári - Ruku slávy, prekliaty opálový náhrdelník - a teraz sa pokúšal prísť na to, čo sa mohlo stať. „Možno ten amulet kúpil niekto iný pred Ginny,“ povedal pomaly a stále formuloval svoju teóriu. „Mnoho iných. Možno tým ľuďom spôsobil toľko problémov ako Slizolinovi, takže ho vrátili a majiteľ obchodu musel stále znižovať cenu.“

Trpko sa zasmiala. „Áno, pravdepodobne mohol zarobiť oveľa viac na  amulete, ktorý bol prekliaty, ako na tom, ktorý nebol.“ Videla, že Harry je zmätený. „Len povedzme, že som počula, ako to chodí u Borgina a Burkesa. Kúpiš si tam niečo a prinesieš to naspäť - peniaze sa ti nevrátia. Dostaneš z obchodu sedemdesiatpäť percent z toho, čo si zaplatil. Ginny si to možno mohla dovoliť, pretože to bolo znížené po tom, čo to znova a znova priniesli, ale to neznamená, že Borgin a Burkes na tom nezarobili pomerne veľa.“

Harryho však niečo trápilo. „Stále nerozumiem tomu, ako je možné, že sa Draco neutopil, keď bol s tebou v jazere. Veď ty predsa vieš dýchať pod vodou, nie? A povedala si, že tvoj brat nadviazal vzťah s morskou pannou. Ale prečo sa neutopil Draco?“

„Pokiaľ sa ma dotýkal, bol v bezpečí. Keď si vo vode s čarovným vodným tvorom, stačí sa ho dotýkať, aby si bol v bezpečí.“ Harrymu sa v mozgu rozsvietilo ďalšie odhalenie z jeho druhého života. To je ono! Preto bola Ginny stále nažive, keď som išiel do jazera, aby som ju zachránil pred tvorom vyliahnutým z baziliškovho vajca s jej vlasmi - bol to čarovný podvodný tvor a dotyk s ním znamenal, že môže dýchať pod vodou! Aj keď sa ju snažil zabiť. Usmial sa sám pre seba nad tou iróniou.

Mariah opäť roztiahla ruky a pozerala na ne, akoby to bol luxus, niečo, čo bežne nerobí. Pozrela na Harryho, jej pohľad bol veľmi úprimný. „Ty si nikdy ne-nerobil niečo s niektorou zo svojich priateliek pod vodou? V prefektskej kúpeľni, možno?“

Harry pocítil, ako sa začervenal, keď si spomenul, že tam bol s Hermionou - ale technicky vzaté nič nerobili, keď boli pod vodou. Pomaly mu to došlo a spadla mu čeľusť, oči sa mu rozšírili. „Vy ste...“ Zastavil sa, aby nevyslovil „súložili“. „Hm, ty si spala s Dracom Malfoyom pod vodou?“

Šibalsky sa zasmiala, veľmi spokojná sama so sebou. „Nie. Boli sme hore,“ povedala a z jej hlasu kvapkalo pobavenie. Tmavé oči sa jej leskli a na okrajoch úst sa jej zakrútil zlomyseľný úsmev.

Harry prehltol a spomenul si, ako sa cítil, keď robila všetko pre to, aby ho prilákala, ten pocit, keď strácal rozum a bol úplným otrokom svojich hormónov. Zaváhal, kým sa spýtal, ale napokon povedal: „Použila si svoje - tvoje selkie kúzla, aby si prinútila Draca Malfoya toto urobiť?“ Nebol si istý, či chce počuť odpoveď.

Prestala sa usmievať a zrazu vyzerala veľmi vážne.

„Nie,“ povedala pevným hlasom. „Mohol kedykoľvek odísť. Prisahám. Nechcela som ho takto získať. Toto - s tebou - bolo prvýkrát, čo som to skúsila. Neuvedomila som si, ako veľmi ťa to zasiahne, Harry. Je mi to ľúto. Vyzeral si, akoby si sa zbláznil. Nemala som v pláne ťa mučiť ani nič iné.“

Nebol si istý, čomu má veriť, a zmätene pokrútil hlavou. „Teda - tak prečo si mi to urobila? Veď ho miluješ, nie?“

Stretla sa s jeho pohľadom. „Áno.“ Veril jej.

„Tak prečo...“

„Oná má ten amulet!“ Mariah náhle vykríkla. „To preto nás videla spolu!“

Harry bol zmätený, prečo by to chcela. „Čo?“

Mariah zdvihla bradu. „Nie som hlúpa. Viem, že ťa miluje, a jediný dôvod, prečo neopustila Draca, je ten, že sa bojí, že ti ublíži. Neviem, koho si myslí, že oklame.“

Určite ja som sa nechal oklamať na poriadne dlhý čas, pomyslel si Harry. „Áno, miluje ju. Viac ako mňa. Ja to viem.“ Jej hlas bol tichší, smutnejší. „Ale myslím, že sa to môže zmeniť. Aj on ju nenávidí za to, že necíti to isté, čo on. Chce, aby bola taká istá ako on. Preto chodí so mnou a snaží sa, aby ho chytili, a potom z toho vycúva. Láska a nenávisť v ňom vyvolávajú vojnu a on je ten, kto prehráva. Chce, aby ukázala, že jej na ňom záleží, že jej záleží na tom, čo robí. Ale on aj ja vieme, že ona to nikdy neurobí, pretože ťa miluje.“

Harry prehltol. „Hovorila si o tom s Dracom?“

Pokrčila plecami. „Nechce. Odmieta. Tak som si myslela, že ak si bude myslieť, že si to ty, o čo príde, ak sa nevyjadrí a nepovie Dracovi, že je koniec, možno konečne niečo urobí. Konečne to s ním skoncuje a bude si ťa nárokovať, aby ma udržala od teba.“

Harry zalapal po dychu. „Chcela si, aby ma Ginny videla v amulete? S tebou? Nahou?“ Hlava sa mu zatočila. Tu si myslel, že len on a Ron sa snažia rozdeliť Draca a Ginny, keď Mariah mala vlastný plán, ako dosiahnuť rovnaký cieľ.

Pokrčila plecami. „To, že je Draco so mnou, z nej nerobí žiarlivku. Je naštvaná, áno, je na to naštvaná. Má svoju hrdosť, ako každý. Ale jej láska k tebe je silnejšia a viem, že nechce, aby sa ti ublížilo. Keď ťa uvidí so mnou, môže to zapáliť oheň, aby sa postavila na odpor. A mne a Dracovi to dá šancu byť šťastnými.“ Harry nevedel, čo má povedať. „Robila som to pre vás oboch. Mohli by ste prejaviť trochu vďačnosti.“

Ale Harry si želal, aby za ním prišla a vysvetlila mu, že má rovnaký cieľ, aby mohli spolupracovať na pláne - inom pláne. Nerád pomyslel na to, ako by Ginny reagovala, keby držala amulet, keď sa s Mariah po sebe váľali. Pohľad, ktorý si vyslúžila, ju utvrdil v tom, že sa žiadnej vďačnosti nedočká. „Dúfam, dočerta, že Ginny tú malú ukážku nevidela, že sa nedotýkala svojho amuletu! Aké hlúpe! Ak by sa niečo stalo, skôr by ju to prinútilo zostať s Dracom Malfoyom! Ako si mohla byť taká...“ Vyprskol a zastavil sa, stratil slová.

Hlúpa, hlúpa, hlúpa.

Mariah pokrčila plecami. „Myslím, že mám pravdu,“ povedala pokojne, so stopou samoľúbosti. „Uvidíme.“

A ležérne sa postavila, obliekla si cez šaty habit a vyšla z chodby, pričom nechala Harryho, aby si vzal habit a nasledoval ju, aby sa nestratil.

Celý čas, čo pokračovali v hliadkovaní, sa takmer nerozprávali. Bolo nepríjemné byť stále v jej prítomnosti až do druhej hodiny ráno; napriek jeho najlepším úmyslom bolo ťažké nepredstavovať si ju znova v tuneli, jej pokožku lesknúcu sa vo svetle baterky, jej teplý dych v ústach a navyše mal v hlave stále obrazy zo všehľadu (hoci sa naň nepozeral, odkedy ho použil).

Napokon sa vrátili do vstupnej haly a stretli sa s hliadkami na tretiu smenu. Podľa toho, čo vedel povedať, nikto netušil, čo s Mariah v tuneloch robili. Nečudo, že jej a Dracovi Malfoyovi to stále prechádza, pomyslel si.

Filch a Flitwick boli zamestnaneckou hliadkou na tretej zmene; Filch si Harryho podozrievavo premeriaval (takto reagoval na Harryho už od prvého ročníka, a najmä od druhého, keď bol presvedčený, že Harry skamenel jeho mačku), ale Flitwick Harryho zvyčajne bubľavo pozdravil, pričom znel trochu unavenejšie ako zvyčajne na vyučovaní. Hermiona bola na tejto zmene; schádzala po širokých schodoch s Karlom Fauthom, jedným z nových chrabromilských prefektov, ktorý ostražito zízal, sledoval jej kroky a viackrát jej šliapol na lem habitu, až sa unavene zamračila. Novú skupinku dopĺňal pár bystrohlavčanov, ktorí išli dole s Flitwickom, a Harry kývol na Hermionu, keď sa trmácal po schodoch do chrabromilskej veže; potom sa k nej otočil. Teraz sa namiesto Fautha mračila naňho a on sa túžil vrátiť, aby sa jej spýtal prečo, ale ona a ostatní sa už presúvali, aby začali hliadkovať. Nevedel si spomenúť, kedy sa Hermiona tvárila menej spokojne ako on. Keby to nevedel lepšie, myslel by si, že sa naňho chystá veľmi nepríjemné zaklínadlo od riaditeľky.

Do spoločenskej miestnosti vošiel unavený, tešil sa na oddych pred zápasom na druhý deň a dúfal, že keď zavrie oči, neuvidí Mariah... Zápas sa konal až popoludní, takže mohol spať dlho. Počítal s tým, že bude lepšie, keď bude hrať len hodinu alebo dve po vstávaní, než aby vstával skoro a strávil dopoludnie vybavovaním vecí pred zápasom; nebude mať toľko času, aby sa pred zápasom unavil.

Ale pohľad, ktorý sa mu naskytol v spoločenskej miestnosti, ho prinútil zastaviť sa na mieste a zastať tesne pri otvore za portrétom. Ron stál pri oknách so svojou sestrou v náručí; zvierala ho okolo pása a tvár mala zaborenú na jeho hrudi; vzlykala zo srdca a Harry prehltol, lebo cítil, ako mu puká vlastné srdce. Videla to. Dotkla sa amuletu presne v tom nesprávnom čase a videla. Hermiona to tiež vedela, uvedomil si. Musela to zistiť skôr, ako odišla zo spoločenskej miestnosti na obchôdzku. Preto sa naňho tak pozerala. Srdce sa mu v ňom zovrelo a chcel ísť za ňou, všetko napraviť, ale ona sa zúfalo držala Rona a on mal pocit, že jeho nohy sú zakorenené na mieste, kde stál. Ron zdvihol zrak a uvidel ho; našťastie na Harryho nezazeral a nemračil sa, ale vyzeral len zmätene. Nad Ginninou hlavou jeho najlepší priateľ a brat dievčaťa, ktoré miloval, naznačil ústami slová: Čo sa stalo?

Ginny mu to teda nepovedala; možno to povedala Hermione, vyplakala sa na ňu a Hermiona išla po Rona, aby ju zastúpil, keď Hermiona musela odísť. Harry sa udrel po hlave; želal si, aby to dokázal urobiť silnejšie. Nebolelo to dosť. Naznačil smerom k Ronovi slová: Som hlupák.

Ron pohybom úst odpovedal: Ja viem. Ale čo sa stalo?

Harry odolal nutkaniu vyplaziť naňho jazyk. Pozrel sa na Ginny, ktorá plakala, akoby to bol koniec sveta, a nedokázal zabrániť slzám, ktoré sa mu samému začali rinúť z očí a voľne mu stekali po tvári. Ron si to všimol. Ako hladil sestru po chrbte a kolísal ju sem a tam, opäť prehnaným pohybom úst sa jeho tichá otázka zmenila na: Harry, čo sa, dočerta, stalo?

Harry si utrel oči pod okuliarmi, ale jeho vlastné slzy neprestávali. Ach, bože. Neuveriteľne jej ublížil. Tohto zranenia sa ju snažil ušetriť, keď jej nepovedal o Malfoyovi a Felice, keďže si vtedy myslel, že je zamilovaná do Draca Malfoya. A on jej aj tak ublížil. Nedokázal sa ubrániť odfrknutiu a potom mu úplne proti jeho vôli unikol vzlyk a ona sa zvrtla.

Jej oči.

Ach, Ginnyine oči, keď bola divoká od smútku a chcela zomrieť... Nikdy nechcel, aby sa tak tvárila, nikdy si nepredstavoval, že by to dokázal. To nie je pravda, pripomenul si. Bola nešťastná aj vtedy, keď si uvedomila, že mohla ísť na Vianočný bál so mnou, keby už neprijala Nevillovo pozvanie. Ale on bol vtedy príliš egocentrický a deprimovaný z Cho Changovej, aby venoval jej trápeniu pozornosť, a hoci vtedy bola rozrušená a utekala z izby v úzkosti, toto bol úplne iný stupeň utrpenia...

Nemal slov, stál tam oproti nej a slzy im obom stekali po tvári. Myslel si, že mu bude nadávať, že ho prekľaje, alebo že naňho vyletí a bude ho biť päsťami, ako to robila na hrade Ascog. Namiesto toho však urobila niekoľko krokov dopredu, strhla si amulet z krku, pretrhla retiazku a hodila ho na podlahu, kým sa jej tvár opäť skrútila a ona utiekla po schodoch k dievčenským izbám.

Keď sa jej kroky vzdialili, Harry sa pozrel na Rona a videl, že súcitne plače so sestrou, nevediac, čo je príčinou jej utrpenia. Netrpezlivo si utrel tvár a napokon prehovoril nahlas.

„Sakra, Harry. Nechcel by si mi vysvetliť, čo to malo znamenať?“

Harry prehltol, tvár mal stále mokrú, všetko okolo seba mierne rozostrené, dokonca aj s okuliarmi na očiach. „Nijako zvlášť,“ zahundral, hoci na chvíľu ho napadlo, či by nemohol presvedčiť Rona, aby ho zabil, zbavil ho trápenia. Hľadel na amulet ležiaci na podlahe v spoločenskej miestnosti a po chvíli, ktorá sa mu zdala ako celá večnosť, sa konečne zohol, aby ho zdvihol. Keď ho držal v dlani a na niekoľko sekúnd okolo neho zatvoril ruku, okamžite sa mu v mysli zjavil pohľad na Ginny, ako leží v posteli úplne oblečená, príliš zarmútená na to, aby sa obťažovala prezliecť, objíma vankúš a ďalej plače.

Vložil si amulet do vrecka, otočil sa a stúpal po schodoch do spálne, neohliadol sa. Spomenul si, ako naňho zareagovala Hermiona, a premýšľal, či nestratí svojich dvoch najlepších priateľov aj Ginny; bolo celkom jasné, že keď sa Ron dozvie celý príbeh, obaja sa postavia na jej stranu. Ako by aj mali, pomyslel si a odsúdil sám seba. Naposledy sa cítil tak strašne, keď sa v druhom živote dozvedel, že Jamie zomrela a Ginny tiež. Mal pocit, akoby znovu prežíval, keď sa dozvedel tú strašnú správu. Ginny už so mnou nikdy nebude mať nič spoločné. Pokiaľ išlo o neho, mohla byť rovnako dobre mŕtva.

Až na to, že tentoraz bol jej vrahom on.

****

„Harry! Čo to robíš? Vstávaj!“

„Há-?“

„Zápas!“ Sirius mu zakričal do ucha. „Prečo ťa nikto iný nezobudil?“

„Prečo?“ Harry si mrzuto pretrel oči. „Koľko je hodín?“ Pozrel k oknu; slnko sa snažilo preniknúť cez hustú, typicky škótsku jesennú oblačnosť.

„Dvanásť tridsať. Zápas je o pol hodiny.“

Harry sa teraz cítil úplne bdelý. „Čože? Do riti, prepáč mi, Sirius. Neviem, prečo ma nezobudili...“

Ale vedel. Pravdepodobne všetci počuli o ňom v tuneloch s Mariah. A všetci ho asi nenávideli. Najprv sa stal terčom posmechu s tým kúzlom hada na dievča a teraz toto. Každý z Chrabromilu, kto sa chystal na zápas, už pravdepodobne plánoval fandiť Anglicku, Ronovi, a bolo pravdepodobné, že aj jeho skalní priaznivci, ako napríklad bratia Creeveyovci, budú fandiť Anglicku. (Hoci, aby sme boli spravodliví, boli to Angličania.) Harry sa so zahanbeným pohľadom pozrel na svojho krstného otca, ktorý náhodne vyhadzoval oblečenie z Harryho skrine a snažil sa nájsť jeho metlobalovú výstroj. Možno keď Siriusovi o včerajšku poviem až po zápase, bude mi aspoň fandiť.

Siriusovo hľadanie bolo napokon úspešné a začal po ňom bezstarostne hádzať Harryho waleskú výstroj, pričom si nevšimol, kam veci hádže, takže Harry sa musel prikrčiť, aby ho neudrel do hlavy dosť tvrdými a ťažkými chráničmi holení.

„Sirius! Dávaj pozor! Viem, že si býval odrážač, ale radšej si počkám na zápas, kým sa začnem vyhýbať dorážačke, ak by ti to vyhovovalo.“

Sirius sa zasmial a odišiel k dverám. „Obleč sa ako blesk, Harry. McGonagallová ti narýchlo zohnala ďalšie prenášadlo, keďže to prvé vypršalo pred hodinou. Väčšina študentov, ktorí dostali povolenie ísť, už odišla. Posledný tucet mal odísť zo vstupnej haly s profesorkou McGonagallovou pred pätnástimi minútami. Ty a ja sme poslední, ktorí zostali na hrade a ktorí sa chystajú na zápas. Za predpokladu, že si si to nerozmyslel.“

Harry sa namáhavo obliekal do svetra a zároveň si zapínal nohavice, a preto mu odleteli okuliare. Podráždene si vzdychol a prudko urobil privolávacie kúzlo, aby ich získal späť, pretože sa skotúľali pod Ronovu posteľ. Sirius zdvihol obočie a prikývol, keď si ich Harry nahradil na tvári.

„Bez prútika. Pôsobivé.“

„Je to jedna z mojich špecialít. Pamätáš sa na prvú úlohu Turnaja? Každopádne by bolo oveľa užitočnejšie, keby som sa mohol obliecť len za pomoci privolávacieho kúzla.“

Sirius pokrútil hlavou a snažil sa nesmiať. „Nepokúšaj sa o to. Aj tvoj otec bol dobrý v privolávacích kúzlach a skúsil to v deň svojej svadby, lebo absurdne nestíhal. Skončil s tou opaskovou vecou - ako sa tomu hovorí...“

Harry sa zamračil. „Hm - myslíš šerpu?“

„To je ono! Mal to omotané okolo hlavy ako turban. Povedal som mu, že tak vyzerá švihácky a mal by absolvovať obrad s tým na hlave, ale pohrozil mi, že ma degraduje na obyčajného družbu a Remusa urobí svedkom, ak prídem s ďalšími 'návrhmi'.“

Harry sa uškrnul, keď si zaväzoval topánky, vďačný Siriusovi za to, že ho rozosmial, že ho uvoľnil, ako pravdepodobne uvoľnil jeho nervózneho otca v deň svadby (napriek hrozbám, že ho degraduje). Len mysli na zápas, mysli na zápas, vravel si prísne. Môj prekliaty súkromný život si bude musieť vyriešiť neskôr. Práve teraz - mám prácu.

Harry bol pripravený desať minút pred limitom. Spolu so Siriusom sa vybrali do spoločenskej miestnosti a von z portrétového otvoru. Sirius už mal preňho metlu, a keď o päť minút neskôr zaúčinkovalo prenášadlo, Harry mal pocit, akoby ho rúčkou udreli po hlave, keď sa rútili priestorom, hák za pupkom ho ťahal k hradu vo Walese, k jeho prvému profesionálnemu zápasu v metlobale.

Pristáli vo waleských šatniach, ktoré boli opustené až na Owena, ktorý mal široké oči a rozzúril sa, keď uvidel Harryho.

„Harry! Tu si. Erika je pripravená hrať, keby si sa náhodou neukázal! Na čo si myslel?“

Harry si ovčím pohľadom prešiel rukou po vlasoch. „Zaspal som,“ povedal chabo. Owen neveriacky pozrel na Siriusa.

„Zaspal?“ na konci jeho hlas zaškrípal. Harry sa zachmúril.

„Prepáč. Sirius ma sem však dostal včas, áno?“ povedal s nádejou. Na jeho úľavu Owen prikývol.

„Len tak tak,“ povedal skrížene. Nemal však čas hádať sa s Harrym kvôli jeho meškaniu. Okamžite sa stal úplne vecným. „Tak čo, Harry - ako ti ide metla? Čistil si ju včera? Orezal si vetvičky?“

Harry to neurobil, priznal, ale po zbežnom preskúmaní Owen trochu skľúčeným hlasom vyhlásil: „Bude to stačiť.“ Všetci traja kráčali chodbou vedúcou na trávnaté ihrisko, a keď Harry došiel ku kamennému oblúku, bol úplne nepripravený na zvuky a pohľady, ktoré ho čakali. Vo vnútri šatní hrubé kamenné steny veľmi účinne uzatvárali svet. Teraz na jeho uši útočil tupý rev davu, ktorý musel mať päťdesiattisíc ľudí. Nad sebou počul hlas, ktorý nudným monotónnym tónom čítal reklamy na rôzne čarodejnícke výrobky a vypĺňal čas pred zápasom. Všetky otvory v stenách pod parapetmi mali zdvihnuté ochranné plachty ako okenné tienidlá a on videl rad za radom divákov pripravených sledovať zápas Anglicka s Walesom, na jednej strane biele zástavy s červenými krížmi, na druhej bielo-zelené zástavy s červenými drakmi. Ľudia boli aj na tribúnach postavených za parapetmi, vysoko na samotných hradných múroch, odkiaľ bol podľa Harryho najlepší výhľad, hoci tieto miesta neboli chránené pred zlým počasím (keby nejaké bolo). Ako očakával, medzi divákmi bolo rozmiestnených množstvo aurorov, rovnako ako na zápase, na ktorom sa Harry zúčastnil v lete. Boli zachmúrení a vecní a Harry sa snažil nemyslieť na dôvod ich prítomnosti.

Na bolestivo zelenom ihrisku čakali ostatní waleskí hráči, ktorí mali na sebe rovnaký červený sveter a nohavice ako on, rovnaký napoly biely a napoly zelený habit s červeným drakom šplhajúcim sa po chrbte. Pozrel sa na druhú stranu ihriska na anglických hráčov, každý mal na sebe oceľovo sivý sveter a nohavice, na vrchu oslepujúco žiarivé biele habity s červeným krížom svätého Juraja, akoby všetci mali na sebe brnenie a kovovú zbroj pod objemnými plášťami a pripravovali sa na krížovú výpravu alebo na boj pri Agincourte. Ale pokiaľ ide o ich zbrane, nenosili dlhé luky ani ťažké meče, ale nové najmodernejšie metly Jupiter 5000, všetky boli do posledného stebielka rovnako dokonalé a každá sa v sivom jesennom popoludní leskla ako maják. Ron mu o tých nových metlách rozprával – mohol si nechať aj tú svoju, takže by mal krásnu novú metlu aj na hranie v fakultnom tíme -, ale Harry ich videl po prvý raz. Snažil sa necítiť záchvev závisti k tým krásnym novým metlám.

Ron bol najvyšší a Harry si všimol, že vyzerá ešte viac ako rytier pripravujúci sa na boj než ostatní anglickí hráči. Červenú bradu si zastrihol celkom dôkladne, hoci Harry vedel, že mu počas zápasu pravdepodobne výrazne narastie (do splnu mesiaca ostávali len dva dni), a to ešte viac umocňovalo ilúziu, že je rytierom z dávnych čias, ktorý sa chystá do boja, alebo na súboj svojho života.

Harry ešte nikdy nešiel do metlobalového zápasu s takým pocitom istoty, že prehrá. Cítil sa úplne prekonaný a zastrašený anglickým tímom s ich lesknúcimi sa novými metlami a takmer úplne sa mu to vypomstilo, keď videl, ako Remus Lupin pred odchodom na striedačku pleskol Rona po chrbte a usmial sa naňho. Harryho zabolelo; Sirius bol naozaj jediný na jeho strane. Harry pocítil potľapkanie po pleci a zdvihol zrak, aby zistil, že sa naňho krstný otec usmieva.

„Neboj sa, Harry,“ povedal. Mohol čítať Harrymu myšlienky. Alebo možno len zachytil niektoré jeho neistoty. „Rob to, čo ti ide najlepšie, ako najlepšie vieš, nikto od teba nemôže žiadať viac.“

Harry nervózne prikývol a žalúdok sa mu nepríjemne rozkýval. Sirius ho opustil a zvuk davu zosilnel, keď spoločne vnímali, že sa začne hra. Svet sa mu rozmazal, keď spolu so spoluhráčmi letel vzduchom a predvádzal svoje letecké schopnosti, pohybujúc sa vo formácii pozdĺž jednej strany ihriska, zatiaľ čo na druhej strane letel anglický tím. Známy hlas čítal mená anglického tímu, keď štrnásť letcov svišťalo chladným vzduchom, a končil slovami: „...aaaaaa Weasley!“ Anglický tím sa naklonil a otočil, čím sa viac predviedol, za hlasného súhlasu davu. Nasledovalo vyhlásenie waleských hráčov a Harry mal pocit, že dočasne ohluchol, kým v zostave nezapočul svoje vlastné meno - „Potter!“ -Po skončení zoznamu sa z waleskej strany ozval ďalší súhlasný rev. Ten rev mal niečo do seba, bol upokojujúci, ale pokiaľ vedel, na waleskej strane nebol nikto, komu by na ňom záležalo, okrem Siriusa, ktorý bol v hornej lóži na tejto strane, neustále sa usmieval a tlieskal. Keď letel, Harry sa rýchlo pozrel na anglickú stranu; Ron dostal lístky do hornej lóže pre Hermionu a Ginny a boli tam aj jeho starší bratia spolu s rodičmi. Harryho vo vnútri zabolelo pri pomyslení na Ginny, ako plače na Ronovi...

Nemysli na Ginny, povedal si prísne. Maggie tam bola tiež, hoci Harry Snapea nevidel. Celá rodina Weasleyovcov sa ukázala kvôli Ronovi, žiarila pýchou a Harryho opäť bolelo, že nefandia jemu.

Dosť, povedal si, podráždený tým, že Ronovi opäť závidí jeho rodinu. Myslel som si, že som sa s tým už vyrovnal. Snažil sa sústrediť na hru, na vec, ktorá bola na programe, a pripojil sa k ostatným hráčom okolo stredu ihriska, kde sa chystal vypustiť prehadzovačku a začať akciu. Raz sa zbežne pozrel na Weasleyovcov a potom opäť prinútil oči odvrátiť.

Nemysli na Ginny.

****

Pokračovanie nabudúce