Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Najčastejšie otázky

Položiť otázku
register alebo sa prihláste, ak chcete položiť otázku.

Základné pravidlá prekladania

  • 1. Dobrý prekladateľ sa nepozná len na základe toho, ako ovláda angličtinu, ale hlavne podľa toho, ako ovláda slovenčinu.

    - je samozrejme nevyhnutné vedieť dobre po anglicky, ale pri preklade AJ->SJ to v žiadnom prípade nestačí. Ak nejaké slovo nepoznáte v AJ, môžete si ho vyhľadať v slovníku. Ak však zle štylizujete vety v slovenčine, celý preklad vyznie „kostrbato“ a bude z neho cítiť, že je to preklad.

    - vždy je potrebné si svoj preklad po sebe niekoľkokrát prečítať a zhodnotiť, či sa v slovenčine číta ľahko, je zrozumiteľný, a „dobre to znie“. To by malo byť rozhodujúcim kritériom, keď napríklad volíte medzi dvoma spôsobmi vyjadrenia nejakej myšlienky. „Znie to v slovenčine dobre?“ „Povedal by to rodený Slovák, ktorý nečítal tento text v angličtine, takýmto spôsobom?“

    - nejde pritom len o štylizáciu. Ak prekladateľ odovzdá preložený text, v ktorom sú desiatky chýb v čiarkach a je schopný napísať 10-krát niečo ako „dobrý ľudia“, tak ide o veľmi slabý preklad. Ak navyše nesedí štylizácia viet v slovenčine, je s opravou prekladu často viac roboty, ako keby sa mal text nanovo preložiť, preto je taký preklad priam nepoužiteľný.

    Značky: základy
    piatok 02.jan.2009
  • 2. Prekladanie nie je v žiadnom prípade mechanická, ale veľmi vedomá a tvorivá činnosť.

    - ak by išlo o mechanický prenos z jedného jazyka do druhého, všetky preklady by dnes robili počítače. Ani človek prekladateľ nemôže postupovať mechanicky – musí si byť vedomý, prečo danú vetu alebo výraz prekladá tak, ako ju prekladá, musí s jazykom vedome pracovať. (Vysvetlíme neskôr na príkladoch)

    Značky: základy
  • 3. Prekladá sa ZMYSEL, a nie slová.

    - toto si veľmi veľa začínajúcich prekladateľov neuvedomuje, a pritom je to absolútna podstata prekladu. Z východiskového textu (teda v našom prípade anglického) je potrebné vyrozumieť zmysel - čo sa danými slovami chcelo povedať - a potom to preniesť do slovenčiny, ale nie s využitím tých istých ekvivalentov v slovenčine. Veľakrát je to síce možné, a v slovenčine znie dobre aj rovnaká kombinácia slov ako v anglickom texte, ale vo väčšine prípadov je nevyhnutné zmeniť samotné slová tak, aby to v slovenčine znelo dobre.

    - uveďme zopár príkladov zo skutočných prekladov, ktore považujeme za nevhodné: (Väčšina príkladov uvedené v tomto dokumente je z literárnych diel, ale rovnaké pravidlá platia aj pre odborné texty)

    • she held her hands at her mouth and shivered herself warm

    držala si ruky pred ústami, aby sa zahriala [dýchala si na ruky]

    • she wrapped her legs around my back

    ona ma obalila nohami [objala ma nohami]

    • financial barriers place enormous limitations on innovation

    finančné bariéry ukladajú obrovské obmedzenia na inováciu [nie ukladajú

    obmedzenia, ale jednoduchým slovesom: finančné bariéry výrazne obmedzujú

    inováciu] – pozri tiež slovesné vyjadrovanie v SJ verzus nominálne vyjadrovanie v AJ

    • well keep you safe

    udržíme ťa v bezpečí [postaráme sa, aby sa ti nič nestalo]

    • it makes the cake tasty

    robí koláč chutným [dodáva koláču výraznú chuť]

    • economy of his movements

    hospodárnosť jeho pohybov [úspornosť jeho pohybov]

    Značky: základy
    pondelok 26.nov.1973
  • 4. Slovosled v angličtine je úplne iný ako v slovenčine.

    Nevyhnutná je tu trocha teórie. Ak sa aj v štúdiu jazyka vyznáte, prebehnite si to prosím určite aspoň zbežne. Pre ostatných to môže byť veľmi užitočná informácia, ktorú budú pri prekladaní neustále využívať.

    AJ: slovosled je tu pevne daný:

    SVOMPT = Subject, Verb, Object, adverbial of Manner, adv. of Place, adv. of Time

         kto čo urobil komu/pre koho/s kým/... ako kde kedy

    Neznamená to, že sa nedá slovosled vôbec meniť, ale aj tu sú isté pravidlá – napr. príslovka času nemôže ísť kamkoľvek vo vete, má len isté možnosti pohybu:

    I have seen you at the market yesterday.

    Yesterday, I have seen you at the market. ALE NIE: I have yesterday seen you at the market.   

    SJ: slovosled je podstatne voľnejší. Taktiež platia isté pravidlá, ale jednotlivé slová sa môžu zoradiť mnohými spôsobmi.

    Marek včera priniesol svojmu kamarátovi najnovšiu knižku o lietadlách.

    Včera priniesol Marek svojmu kamarátovi najnovšiu knižku o lietadlách.

    Najnovšiu knižku o lietadlách priniesol včera Marek svojmu kamarátovi. (A nie

    bratovi, tak ako si si myslel ty. ...)

    Marek priniesol svojmu kamarátovi najnovšiu knižku o lietadlách včera. (A nie dnes, tak ako tvrdila pani učiteľka. ...)

    Včera priniesol knižku o lietadlách Miškovi Marek. (A nie Juraj.)

    Z týchto viet vidíme, že slovosled v slovenčine je dôležitý na rozlíšenie významu. Najlepšie sa to prejaví práve vo vetách, kde chceme niečo vyvrátiť – priniesol ju Marek, a nie Juraj, bolo to včera, a nie dnes a pod.).

    Pozrime sa aj na ďalší príklad – odpovede na otázky:

    A. Kde si bol včera okolo 16.00? „Včera okolo 16.00 som bol u babky.“

    B. Kedy si bol včera u babky? „U babky som bol okolo 16.00.“

    C. Kto bol včera u babky okolo 16.00? (Ty alebo tvoj brat?) „Včera okolo 16.00 som bol u babky ja.“

    Odpovede sú trochu pritiahnuté za vlasy, lebo by nikto zrejme neodpovedal celou vetou, ale pre naše potreby je to nápomocné. Všimnite si pozíciu tej informácie, ktorá bola pre

    pýtajúceho sa nová:

    A. u babky

    B. okolo 16.00

    C. ja

    Všetky tieto informácie sú úplne na konci výpovede, a toto je v slovenčine veľmi dôležité

    uvedomiť si: NOVÁ informácia (tzv. réma) býva na konci výpovede/vety, UŽ ZNÁMA

    informácia (tzv. téma) býva na začiatku.

    V našich príkladoch bolo už známou informáciou:

    A. Včera o 16.00

    B. U babky

    C. Včera o 16.00 (a sčasti aj) u babky

    Premiešajme teraz príkladné otázky a odpovede:

    Kde si bol včera okolo 16.00 ? „Včera okolo 16.00 som bol u babky ja.“

    Kde si bol včera okolo 16.00? „U babky som bol okolo 16.00.“

    Znie vám to prirodzene? Pri prvom prípade by sa asi pýtajúci pozrel na toho, čo odpovedá, ako na idiota. Je to preto, že posledné slovo, pretože je na konci, je podané ako nová informácia.

    A pýtajúci sa predsa nepýtal na to, KTO tam bol, ale KDE bol tento človek – 2.osoba

    jednotného čísla, teda „ty“, je preto z otázky jasná, a nemôže prísť na koniec vety ako niečo nové.

    V druhom prípade by hovoriaci musel „u babky“ veľmi silne zdôrazniť, aby jeho odpoveď

    dávala aký taký zmysel. Oveľa prirodzenejšie to ale znie, či už text čítame alebo hovoríme, ak odpovieme „Bol som u babky / Včera okolo 16.00 som bol u babky“.

    Celým týmto chceme len povedať, že slovosled v slovenčine sa musí meniť, a nemôže závisieť od anglickej vety, ktorú prekladáme. Prekladateľ musí so slovosledom vedome narábať. Iste, veľakrát zistíte, že to prišlo samé od seba, slovosled vám tam hneď pasoval tak, ako má byť v slovenčine, ale pokiaľ sa budete kŕčovito pridržať anglického textu, tak sa môže stať, že na svoj cit pre slovenčinu pozabudnete.

    Dajme si ešte jeden pekný príklad na ukázanie dôležitosti slovosledu v slovenčine, a toho, že angličtina má na tieto odtienky iné nástroje. Na tomto sa to dá asi najlepšie pochopiť:

    A bomb exploded.

    The bomb exploded.

    Malý test vašich prekladateľských schopností:

    Ktorú z týchto dvoch viet by ste preložili ako „Vybuchla bomba.“ ?

    A ktorú „Bomba vybuchla.“ ?

    Premyslite si to. Bez nejakého rozmýšľania o teórii slovenčiny, teda na základe citu pre jazyk, rozhodnite, v ktorej situácii by ste povedali: „Vybuchla bomba.“ a v ktorej „Bomba vybuchla.“

    Ideálne bude, keď si premyslíte jednoduchý kontext, v ktorom by sa obe výpovede mohli

    vyskytnúť, teda čo sa kde stalo, a kto danú vetu povedal, za akej situácie.

    Pozrime sa na riešenie:

    1. situácia (len príklad): Niekoľko ľudí je v jednej miestnosti, zrazu niečo silno buchne a všetci sa zľaknú. Padne otázka: Čo sa stalo? Nikto nemá ani tušenie, o čo ide. Niekto odpovie: Vybuchla bomba. A bomb exploded.

    2. situácia (opäť príklad): Niekto ohlásil, že v nákupnom centre sa nachádza bomba. Všetkých ľudí evakuujú a pošlú dnu odborníkov na zneškodnenie výbušnín. Z diaľky ich pozoruje policajt a zrazu bomba vybuchne. Jeho veliteľ sa ho spýta cez vysielačku, co sa stalo. Veliteľ je o situácii informovaný, čakal na výsledok akcie. Odpoveď policajta: Bomba vybuchla. The bomb exploded.

    Preložili ste to rovnako aj vy? V 1. situácii je „bomba“ novou informáciou. Všetci vedia, že niečo buchlo, veď to sami počuli, preto pôjde na začiatok vety téma – „Vybuchla“, a na koniec vety réma „bomba“. Angličtina má pevný slovosled, neexistuje dať podmet za sloveso (jedine v pasívnej konštrukcii ako It was done by him), a preto rozlíši novú informáciu prostredníctvom člena „a“.

    V 2. situácii vie celý policajný tím o tom, že v lietadle je/môže byť bomba. Slovo bomba padlo medzi nimi už veľakrát počas posledných pár minút. Je to teda stará informácia (téma) a pôjde na začiatok vety. Informácia, že vybuchla, je ale nová. Každý dúfal, že ju úspešne zneškodnia a nikto nezomrie. Veliteľ počul hluk a chcel vedieť, čo sa deje, výbuchom si nemohol byť istý. Policajt mu teda poskytol novú informáciu: áno, skutočne tá bomba vybuchla, a preto ide slovo „vybuchla“ ako réma na koniec vety. A opäť – angličtina nepozná rozlišovanie témy a rémy slovosledom, preto si musí vypomôcť určitým členom „the“.

    Pri prekladaní nie je samozrejme nutné analyzovať každú vetu a rozmýšľať, čo je nová informácia a čo nie. Ako sme už spomínali, je to súčasť prirodzeného citu pre rodný jazyk, ktorý máme všetci v sebe. Je však pre prekladateľa nevyhnutné byť si vedomý toho, že slovosled je v slovenčine pohyblivý v závislosti od významu vety, a že v angličtine je fixný, a preto sa prekladateľ nesmie báť absolútne pozmeniť poradie slov v preloženej vete – v porovnaní s originálnym textom. Tu sa vraciame k tomu, že preklad je tvorivá záležitosť, a nie mechanická. Žiadny počítač zatiaľ nie je schopný rozlišovať kontext tak ako človek.

    Nakoniec ešte ukážka zo skutočného prekladu (román Ragtime), kde sa prekladateľ kŕčovito pridŕžal slovosledu v anglickej vete:

    I was not unhappy this week.

    Nebol som nešťastný tento týždeň.

    SPRÁVNE: Tento týždeň som nebol nešťastný.

    Značky: základy
    streda 11.máj.2016
  • 5. Významy slov v slovníku

    Prekladateľ musí neustále narábať so slovníkom – nikto samozrejme neovláda všetky významy všetkých anglických slov. Je však dôležité uvedomiť si, že pokiaľ pracujete s prekladovým slovníkom, nie vždy sa bude zhodovať preklad v slovníku s tým, čo sa hodí do vášho textu.

    Preto platí zásada: nevyberajte do prekladu silou-mocou slová, ktoré ste objavili

    v prekladovom slovníku. Môžete sa ponúkanými prekladmi inšpirovať, ale nie je povinné

    vybrať si jeden z nich. Predovšetkým, a to je skutočne veľká chyba, sa nesmie vybrať hneď prvý význam, čo slovník ponúka, a hodiť ho do prekladu bez ohľadu na to, aký je kontext tohto slova.

    Pozrime sa, koľko významov dokážeme priradiť slovu „heavy“ v rôznych kolokáciách (záleží od kontextu). Nie sú ani zďaleka všetky pre toto všestranné slovo:

    • heavy pain / rain – silná bolesť, silný dážď
    • heavy bag – ťažká taška
    • heavy schedule – nabitý rozvrh
    • penalties are heavier – zvyšujú sa trestné sadzby
    • mark heavily – zaznačte výrazne
    • heavily pregnant – vo vysokom stupni tehotenstva
    • he is a heavy smoker – veľmi veľa fajčí
    • heavy casualties – početné obete
    • the film's heavy use of special effects – bohaté využitie špec. efektov
    • heavy eyes – unavené oči

    Ak ste nenašli vhodný preklad hľadaného slova a nič vás nenapadá, máte niekoľko možností

    a) využite Synonymický slovník slovenčiny. Nájdete ho tu: http://slovniky.juls.savba.sk/ Stačí zadať pár slov, ktoré sú významom podobné (napríklad tie, čo ste našli v prekladovom slovníku), a hneď uvidíte celý zoznam synoným, z ktorých vyberiete to najvhodnejšie. Synonymický slovník by sa mal pri prekladoch poriadne využívať, je to obrovská pomoc.

    b) veľmi užitočnou pomôckou je tiež Slovenský národný korpus. Prístup do neho sa dá získať jednoduchým poslaním jedného papiera klasickou poštou. Korpus ponúka pri každom slove množstvo viet, v ktorých bolo použité v rôznej literatúre, vidíme ho teda v kontexte a poskytne nám to veľa informácií o jeho význame a používaní. Informácie o korpuse nájdete na http://korpus.juls.savba.sk/

    c) ak si nie ste istý/á, či dobre chápete, v akom zmysle sa hľadané slovo v anglickom texte použilo, teda si nie ste istí jeho významom ani v angličtine, pohľadajte toto slovo vo výkladovom slovníku, najlepšie rovno na internete. Je ich množstvo, stačí ho v podstate zadať do googla. Častokrát, keď zistíte, čo dané slovo znamená, preklad vás hneď napadne, a keď nie, využijete synonymický slovník slovenčiny.

    d) ak viete nájsť iné texty, ktoré sa týkajú podobnej problematiky, je veľmi pravdepodobné, že narazíte aj na toto slovo preložené niekým iným. Znamená to trochu viac práce, ale čítaním podobných (tzv. paralelných) textov sa lepšie dostanete do kontextu a určite vám to pomôže aj pri ďalšom prekladaní daného textu alebo jemu podobných.

    Značky: základy
    streda 11.máj.2016
  • 6. Pozor na idiomatickosť angličtiny

    Angličtina je veľmi výnimočná minimálne v jednom smere – v obrovskej miere využíva prenesené významy slov, teda tzv. idiomy. Slovenčina má tiež svoje prirovnania a metafory, ale využíva ich v podstatne nižšej miere. Pre prekladateľa to znamená, že si musí dať obrovský pozor, či je anglický výraz myslený doslovne alebo prenesene. Príklad (z knihy Bitúnok č. 5 z edície SME): manželia ležia v posteli, rozprávajú sa o drobnostiach, keď sa na konci manželka spýta: „What's the time?“ Manžel odpovie: „Search me.“ Týmto sa končí odstavec a ďalší sa začína v úplne inom prostredí s inými postavami.

    Preklad prekladateľa: „Koľko je hodín?“ „Prehľadaj ma.“

    Ak sa pozriete do dobrého slovníka, nájdete výraz „Search me“ vo význame „Nemám tušenie“.

    Prekladateľ zjavne nerozumel, prečo je manželova odpoveď taká od veci, ale neskúmal ďalej, čo by to mohlo znamenať, a preložil to doslovne. Pritom to stačí hodiť do googla a hneď nájdete odpoveď (Idiom: search me Slang Used by a speaker to indicate that he or she does not have an answer to a question just asked.)

    Preto je nevyhnutné neustále, aj keď ste si takmer istí, že ten výraz znamená to, čo znamenajú jednotlivé slová v ňom, overovať v slovníkoch a na internete. Ak sa takáto chyba vyskytne, a čitateľ vie po anglicky, prekladateľ sa tým v jeho očiach veľmi zosmiešni.

    Značky: základy
    streda 11.máj.2016
  • 7. Berte do úvahy zámer autora

    - pri preklade je dôležité vedieť si prekladaný text zanalyzovať a takpovediac čítať medzi riadkami. Je možné pozmeniť niektoré vety, poradie viet a podobne, pokiaľ si to vyžaduje slovenčina, ale nikdy by sa tým nemal dotknúť autorov zámer – keď niečo napísal zámerne tak, ako to napísal.

    - pr. Dôvodom tejto potreby nie sú žiadne inovatívne záujmy ani intelektuálne ambície. Dôvodom je upadajúci monetárny systém, narastajúca chudoba a konflikty vo svete a neustála korupcia. Tu nie je zopakovanie „Dôvodom“ na začiatku dvoch viet štylistická chyba. Autor to takto napísal, pretože chcel, aby tieto dve vety mali svoju silu, ide o vedomý rečnícky prostriedok na zdôraznenie významu, a prekladateľ to musí vo svojom texte dodržať. V tejto otázke nie je možné jednoznačne spísať pravidlá, ako postupovať, ale je nevyhnutné takéto prostriedky v texte vyhľadávať a patrične ich preložiť. Každá teoretická znalosť o jazyku je tu veľkou pomocou, ale človek sa taktiež môže riadiť citom pre jazyk a všeobecným vzdelaním.

    Značky: základy
    streda 11.máj.2016
  • 9. Zopár častých chýb v slovenčine v čiarkach, dĺžňoch a i/y

    Chceli by sme tu v krátkosti upozorniť na časté chyby, ktoré sa vyskytujú aj u dobrých prekladateľov. Ak sa im budete vedome vyhýbať, o to kvalitnejší bude váš preklad:

    ČIARKY – pravidlá v slovenčine sú zložité, vyberáme len to, kde sa najčastejšie robia chyby:

    • tzv. prístavok, teda rozvitie nejakého slova:

    o    Preto je potrebné, aby ľudia, ktorí toho v živote ešte veľa nedosiahli, nezostali...

    o     Ľudovít Štúr, významná osobnosť na slovenskej scéne, patril k ...

    - každý prístavok musí byť Z OBOCH STRÁN ohraničený čiarkou. Často sa zabúda na

    čiarku na jeho konci, ale musí tam byť.

    • súvetia – kedy s čiarkou a kedy nie

    1. priraďovacie súvetia, teda so spojkami a, alebo, aj, ani a pod. sa píšu bez čiarok, avšak keď sa spojky vyskytujú v pároch (ani-ani, buď-alebo, aj-aj), vtedy sa pred druhou píše čiarka

    2. pred a preto, a predsa, a tak, a to, a tým, a teda, atď sa vždy píše čiarka

    3. pred ako (pri porovnávaní) sa píše čiarka vtedy, ak druhá vety obsahuje sloveso:

    Predstavenie zvládol lepšie ako včera.

    Predstavenie zvládol lepšie, ako keď bol nachladnutý.

    4. podraďovacie súvetia spojené do priraďovacieho, napr. „Bol to človek, ktorého pomoc sme prijali, a ktorého kritiku sme si nevšímali.“ Často sa zabúda na druhú čiarku pred „a ktorý“ – tu však nerozhoduje spojka „a“, ale práve spojka „ktorý,“, ktorá ju nasleduje

    DĹŽEŇ – jedna špecifická vec v našej gramatike:

    prišiel so svojím bratom – brat je jednotné číslo, preto je v inštrumentáli dĺžeň

    prehovoril k svojim bratom – bratia je množné číslo, preto v datíve bez dĺžňa

    (Ideálne je vytvoriť si vždy nejakú pomôcku, ktorá vám pomôže zapamätať si správne použitie gramatiky v sporných prípadoch, ako je napríklad tento. Môže byť smiešna, hlúpa, absurdná, ale hlavne nech účinkuje. Napríklad: jednotné číslo sa oproti množnému cíti menejcenne, a tak mu pridáme dĺžeň, aby sa cítilo lepšie. Ak si zapamätáte túto jednoduchú myšlienku, budete vždy vedieť, aké i/í tu treba napísať smile )

    I/Y – veľmi častá chyba, na fórach a po internete ich nájdeme tisícky, ale v preklade nemá čo robiť. Preto zopakovanie základného pravidla:

    Y – nikdy nie pre množné číslo: dobrý človek, pekný muž, poslušný chlapec

    I – v množnom čísle, v nominatíve: dobrí ľudia, pekní muži, poslušní chlapci

    Značky: základy
    streda 11.máj.2016